Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ferrata Klettersteigom na Veľký Grič

Práce už mám tento týždeň po zuby, povedal som si poslednú októbrovú sobotu. A keď som obvolal moje chudiatka a oznámil im, čo sa od nich očakáva, ostal som nemilo prekvapený, pretože mi tentokrát dali košom. Nuž nevadí, pôjde Peťko na kopce sám.

Vzdialenosť
5.39 km
Prevýšenie
+439 m stúpanie, -42 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 2008
Pohoria
Slovenské stredohorie: Vtáčnik (CHKO Ponitrie)
Trasa
Doprava
Handlová (vlak, bus), Horný koniec (bus)
SHOCart mapy
» č.1082 Vtáčnik (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: hadlova_velky_gric.gpx

„A vieš, že na Grič ide feratta?“ spýtal sa ma kamarát raz pri debate o zabezpečených cestách v Alpách.
„Kde by sa tam vzala,“ neveriacky krútim hlavou.
„Miestni nadšenci tam vyniesli nejaké železo.“

Táto informácia vo mne dlho ležala a pomaly kvasila. Avšak pre pracovnú vyťaženosť sa mi nenaskytla vhodná chvíľa na zrealizovanie tejto famóznej myšlienky. Pretože, keď na Peťka príde nejaká tá myšlienka, je to moment vhodný na oslavu šampanským. Až nastal ten správny okamih, Peťko nakukol von cez okno svojej vyhriatej izby a zistil, že počasie bude priam ideálne turistické. Teda, ak sa tie ťažké mraky roztrhajú. Iľko sa však cez týždeň dušoval, že to bude nádhera. No never mu, chalaniskovi. Posilnený jeho argumentami som do batoha naládoval kompletnú ferattovú výzbroj, pretože som nevedel, čo ma v stene Griču očakáva. Tým batoh radikálne stúpol nielen na cene, ale aj na váhe.

Handlová

Z autobusu vystupujem v Handlovej na námestí, pri hoteli Baník. Moje prvé kroky vedú do miestneho marketu, kde dopĺňam stav mojich tekutých zásob. Alergiu na pivo zatiaľ nemám a dúfam, že ani nikdy mať nebudem.
Stúpam hore Handlovou a sledujem líniu červenej značky. Z internetu som sa nedozvedel presnú trasu k reťaziam (až na druhý deň po túre), iba sa tam raz spomenula blízkosť turistického chodníka. Preto sledujem červenú a dúfam, že sa nebudem motať nad Handlovou ešte niekoľko ďalších hodín.

Míňam posledná domy mesta a už v letnej úprave nohavíc si vykračujem panelkou. Občas v diaľke pred sebou zazriem steny Griču. Prichádzam na miesto, kde sa červená odpája od panelky. „Čil buď múdry, Peťko.“ Škrabem sa za ušami a rozhodujem sa po nej pokračovať ďalej, pretože má najlepší smer ku skale. Po sto metroch panelka končí a ďalej pokračuje vpravo odbočujúca poľná cesta. Nachádzam sa v zosuvnom pásme kopca. Je to tu samý kontrolný vrt na zisťovanie hladiny spodnej vody. Pri jednom takomto vrte pracujú dvaja chlapíci. Pýtam sa ich na najlepšiu cestu. Idem dobre, ale musím zabočiť doľava a vedľa skládky, dole kopčekom, natrafiť na asfaltku. Po nej ešte asi niekoľko desiatok metrov dole, až prídem na miesto, kde z cesty doprava odbáča jasný chodník. Tá asfaltka, na ktorej sa nachádzam, prichádza z Handlovej. Ibaže nesmiem pri nemocnici kopírovať značku, ale musím ísť doľava okolo bane a pokračovať ďalej, až prídem na miesto mojej odbočky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpam po betónovom chodníku popod vedenie vysokého napätia. Betón o chvíľu ustupuje a chodník sa mení na poľnú zablatenú cestu. Vykračujem si po jasnej cestičke, až prichádzam na prvú lúku. Po pravici mám prázdny krmelec. Chodník smeruje krížom cez lúku na jej náprotivnú stranu. Tu sa z neho oddeľuje niekoľko vetiev. Nie som si istý tou správnou, ale pokračujem tou najviac vyšliapanou. Myslím pri tom na to, že skaly Gríču sú lezecké steny a tým pádom aj hodne navštevované, takže horda lezeniachtivých Handlovčanov po sebe zanechá jasnú stopu.

Klettersteig

Húštiny okolo mňa žijú podivným zvukom a pri každom šuchote padajúceho lístia stískam zadok, že by mi doň ani zastrúhaný vlas nepichol. Pískanie a spev je teraz, v čase výkrmu našej najväčšej šelmy, namieste.
Vychádzam na ďalšiu lúčku. Chodník pokračuje rovno a ja mám pochybnosti o správnosti môjho smeru. Asi som mal na predchádzajúcej ísť vpravo pod skaly (aj to je správna cesta, ako sa dozvedám neskôr). Už sa chcem otočiť, keď zbadám hneď na kraji medzi stromami náznak chodníka, ktorý je zapadaný lístim, ale jeho prítomnosť prezrádza naširoko rastúci porast. Rozhodnem sa zariskovať a vyberám sa týmto smerom. Risk sa mi opláca, pretože po dvoch metroch zbadám na strome bielu šípku s nápisom Reťaze.

S pocitom, aký som ja ale dobrý, sledujem šípky, ktoré ma neomylne vedú k reťaziam. Odrazu vychádzam z lesa a už stojím na kamennom suťovisku, ktorým sa krížom doprava vinie slabo znateľný chodník. Na chvíľu zastavujem. Vyťahujem z batoha prilbu a pivo. Pitný režim treba dodržiavať. Prilba mi už niekoľkokrát zachránila život, tak ani na sekundu neváham a už je na hlave. Na kameni opäť nachádzam namaľovanú šípku a v duchu ďakujem členom horolezeckého klubu Prometeus za vyznačenie cesty. Chodník prudko, takmer kolmo naberá výšku a ja vidím, že tých asi dvesto výškových metrov nedostanem zadarmo. Prechádzam popod steny, na ktorých občas zahliadnem napísané názvy a obtiažnosť lezeckých ciest. Až konečne prichádzam k tej mojej.

Cestu tvorí mixový terén, zväčša tvorený trsmi trávy a miestami vystupujúcou skalou. Dostávam sa k prvej reťazi. Aj terén sa mení na viac skalný. Reťaz využívam iba ako morálnu podporu, ale mám ju stále poruke. Ak by mi spod nôh uletel trs trávy, alebo kus skaly, môžem sa hneď zachytiť. Výška mi pribúda a ja sa kochám výhľadmi na Handlovú a celú kotlinu. Zrazu sa reťaz rozdvojuje. Z webu viem, že tá pravá časť hneď za rohom končí. Idem sa o tom ale presvedčiť aj sám. Zisťujem, že je to pravda, tak sa vraciam naspäť a pokračujem ďalej doľava naťahanou reťazou. Popod veže Baštového múru Baštovou lávkou vystupujem do Vetrového sedla. Po mojej pravici mám Zlomiské veže a po ľavici sa týči Chrámový štít, kde sa nachádza vrcholová kniha pre celú oblasť Baštového múru. Nejdem sem, ale pokračujem ďalej. Reťaz končí a len tak naslepo vystupujem z druhej strany nad veže Baštového múru. Odtiaľto už vidím vrchol Veľkého Griču. Musím sa však najprv dostať na malý hrebienok, ktorý je nado mnou. Po ňom už pohodlne, s malým lezením na konci (chuťovka na záver), vystupujem na 971 m vysoký Veľký Grič.

Veľký Grič

Názov Veľký Grič nie je pôvodný názov kopca. Ten mal už v histórii niekoľko názvov. Podrobnú históriu nájdete na linku pod článkom. Na vrchole som sám. Dopĺňam sily doma prichystanými požívatinami a kochám sa výhľadmi. Je silný opar, takže doďaleka nevidieť. Ale aj za to, čo vidieť, som vďačný. Neskôr prichádzajú ešte dve malé skupinky. Prehodíme pár slov a ja pokračujem ďalej. Chcem zísť do Cígľa a potom domov.

Cesta dole nie je ničím výnimočná. Iba raz sa mi stane, že zle odbočím. Porast je tu veľmi hustý a značka sa stráca v džungli. Veľmi rýchlo zbadám svoj omyl a po konzultácii s mapou sa vraciam späť na značku. Od toľkej žihľavy, ktorá masíruje moje obnažené nohy, asi už nikdy nebudem mať reumu. A možno ani deti.
Nad Cígľom ešte fotím nádhernú farebnú jeseň a už prechádzam okolo prvých domov obce. Odteraz už šliapem iba po asfaltke a nadávam sám sebe, že som si nezobral sandálky.

Záver

To, že som išiel sám na takýto typ túry, neodporúčam. Vždy treba byť min. v počte dva kusy. Obtiažnosť cesty je A, A/B. Takmer po celej dĺžke je istená oceľovou reťazou. Cesta nie je známa, tým pádom aj málo frekventovaná. Vraj je to zimná cesta. Nasvedčujú tomu aj škrabance od mačiek na skale. Za celý čas výstupu som nestretol žiadneho turistu.
Veľká vďaka patrí členom HK Prometeus za vybudovanie takejto peknej cesty. Už sa teším na zimu, kedy si túto cestu prejdem znovu. Ale so zimnou výzbrojou.

P.S.: Použité fotky sú vytvorené mobilným telefónom, takže sa ospravedlňujem za kvalitu všetkým nadšencom fotografie. Neukameňujte ma za to, prosím.

Horám zdar a zraneniam pokoj.

www.hkprometeus.sk – história lezenia a história názvu kopca

Fotogaléria k článku

Najnovšie