MTB

K Zárezu Stravného potoka

29.04.10
Cyklotúra z Prešova cez Slanské vrchy k Zárezu Stravného potoka s výraznými mikroformami georeliéfu (kaskády, vodopády a pereje), spojená s prezentáciou ďalších prírodných zaujímavostí severovýchodnej časti tohto vulkanického pohoria.

Horská cyklotúra k Zárezu Stravného potoka

Rád by som prispel k prezentácii krás Slovenska. Mnohokrát zabudnutých pokladov, obzvlášť tých vo východných končinách našej vlasti. Cieľom dnešného objavovania bude Zárez Stravného potoka. „Slovenský raj v menšom prevedení“ v Slanských vrchoch, na ktorý som natrafil pri svojich horských cyklopotulkách. Aj preto jeho prezentáciu spájam s cyklookruhom z Prešova do útrob spomínaného pohoria.

Trasa

Prešov (stanica) – Solivar – Ruská Nová Ves – Zbojnícky Hrad – Oltáre – Chata Fricka – Javornícka poľana – Tri chotáre – Hanušovské sedlo – Zlatá studňa – Pavlovce – Zárez Stravného potoka a vodopád na Stravnom potoku – Podhradík – Prešov

Pre terénnejšie prispôsobených odporúčam horský bicykel.

Začíname v Prešove, centre Šariša, v meste s bohatou históriou a mnohými zaujímavosťami, ktoré ale zo skúsenosti obehnete aj za deň. Pred budovou autobusovej stanice sa napojíme na európsku diaľkovú cestu E3, ktorá na územie Slovenska opäť prichádza cez Dukliansky priesmyk z Poľskej republiky a cez Slovenské Nové Mesto prechádza do Maďarska. Až tak ďaleko nepôjdeme, nám bude stačiť sledovať túto červenú turistickú značku, bohužiaľ v úvode sledujúcu hlavné dopravné ťahy mesta, až na Solivar.

Solivary

Solivary sú mestská časť, historicky známa ťažbou soli, ktorá sa najprv dolovala a neskôr po zaplavení štôlní vodou získavala odparovaním. Komplex objektov súvisiacich so spracovaním a ťažbou je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasťou Slovenského technického múzea v Košiciach. Donedávna bol práve Prešov jediným miestom našej republiky venujúcim sa spracovaniu soli. V súčasnosti sú rozbehnuté projekty na rekonštrukciu bývalých skladov soli, po tom, čo v minulosti vyhoreli.

Ruská Nová Ves

Sledujúc našu červenú E3 pokračujeme už značne pokojnejšími cestami. Kondičku tu zobudí pekný vytrvalý kopček. Prechádzajúc "centrom" Ruskej Novej Vsi sa nám na obzore približujú Slanské vrchy, do ktorých nespúšťajúc červenú značku z očí na jej konci vstupujeme. Po úvodnej záťaži akokoľvek lákavý sa zdá prameň žblnkotajúcej vody na vstupe do lesa, neodporúčam riskovať, nakoľko v styčnom okolí žije pár rómskych spoluobčanov, ktorí tento zdroj vody divotvorne a multifunkčne využívajú.

Slanské vrchy

Slanské vrchy je čarovné pohorie, dodávajúce nížinnému či len pahorkatine trocha chýbajúcu rozmanitosť. Konkrétne ide hlavne o neogénny (terciérny) vulkanický komplex, tvorený predovšetkým andezitmi. Vznikol výstupom magmy pozdĺž hlbokých zlomov zemskej kôry počas alpínskej orogenézy, kedy sa formovala oblasť Západných Karpát. Tieto hory disponujú často obtiažnym kamenitým terénom v dôsledku erózie lávových pokryvov a prúdov, prípadne i flyšového obalu intruzívnych telies, takže nie všetky časti tohto okruhu sú plne prejazdné alebo len s dobre zvládnutou technikou jazdy a výbornou kondíciou. O takých úsekoch budem však včas informovať.

Hneď v úvode lesa si treba dať pozor a odbočiť doľava z lákavej rovnej cesty, ako naznačujú aj nami sledované červené značky. Tie nás zavedú strmším a spomínaným kamenitým terénom pod Zbojnícky hrad. Tu sa hneď vedľa cesty na ľavej strane nachádza v suchších obdobiach bohužiaľ málo výdatný prameň. Po pravej strane už možno vidieť sopečné komplexy vyčnievajúcich hornín, na ktorých stál spomínaný hrad.

Zbojnícky hrad

Zbojnícky hrad bol nazývaný aj Soľnohrad, keďže už v rímskych dobách chránil soľné bane. Bol zbúraný a dnes sa z neho zachovali (mojím nearcheologickým okom) asi dve steny. Oplatí sa však vyškriabať až na skalný previs, kde stál a užiť si výhľad predovšetkým na západ. Možno zbadať aj ďalšie dva hrady: Šarišský, severozápadným smerom a Kapušiansky, severným smerom. Tradovalo sa, že Zbojnícky hrad bol podzemnými tunelmi prepojený s oboma spomínanými. S ďalšími dvoma solivarskými hradmi tvorili dokonalú signalizačnú a ochrannú sieť oblasti. Previs je dobre viditeľný vo vrchoch už z diaľky, bystrozrakým aj z Prešova. Okolie disponuje miestami pre opekanie, ale nabádam na disciplínu, nakoľko ide o prírodnú rezerváciu výrazného geomorfologického útvaru a chránených druhov rastlín.

Našu kamením zahatanú cestu budeme ešte chvíľu sledovať ďalej po červenej. Po pár desiatkoch metrov sa terén trocha vyváži a miestami umožňuje už o niečo schodnejšiu či bezpečnejšiu, no namáhavú jazdu. Zvýšenú pozornosť treba opäť venovať pri našej trase, vyúsťujúcej na relatívne širokú lesnú cestu, ktorú značenie sleduje iba chvíľu a následne pokračuje pôvodným smerom. Trasa nás ďalej zavedie cez značne nižší lesný porast k chate Sova.

Chata Sova

Chata Sova je pôvodne poľovnícka chata umiestnená na idylickej slnkom zaliatej lúčke. Pútnik prichádzajúci naším smerom zbadá najprv malú búdku s nápisom „Sova“. Ide o krytý a pomerne dosť výdatný prameň čistej horskej vody. Odporúčam doplniť zásoby.

Turistická tabuľa na vyšnom konci lúky nás informuje o ďalšom úseku cyklotúry – k chate Fricka. Cestou ešte, znova pripomínam, po červenej značke, vystúpime na Oltáre. V záverečných fázach tohto výstupu sa po našej pravici stretáme s pekne strmým zrázom a prechádzame do vyrúbanej časti svahu. Odtiaľto sa za dobrých podmienok počasia naskytá čiastočný výhľad. Za skorších ranných hodín v ňom pekne vynikajú Tatry. Pár metrov nám môže znepríjemniť malinčie so svojimi tŕňmi, ale dá sa prejsť aj bez ujmy. Následnú pasáž mám obzvlášť rád. Tvorí ho pekný, bez väčších problémov prejazdný zjazdík. Ten ústi v sedle s bohatou infraštruktúrou lesných ciest, no nie je problém sa zorientovať a nasledovať ďalej červené turistické značenie. Pokračujeme na Javornícku poľanu do mierneho kopca.

Javornícka poľana

Javornícka poľana je poetická horská lúka, obkolesená lesmi, ako stvorená pre prestávku a povyhrievanie sa na slnku, no predovšetkým je to križovatka turistických trás. Ďalším medzibodom, keďže sme nadšenci horskej cyklistiky, sú Tri chotáre. Pokiaľ viem, tretí najvyšší vrch Slanských vrhov. Prístup je tu síce mierne charakterizovaný slovom stúpanie, no ako hrebeňová trasa je pekne prejazdná a prechádza príjemným a neporušeným lesným prostredím. Ťahanie do kopca si následne vynahradíme zjazdom do Hanušovského sedla. Upozorňujem, miestami sú tu úmyselné prekážky v podobe stromu cez celú šírku cesty.

Zo spomínaného sedla vyrážame po cyklotrase ďalej z kopca. Ide o značenú (písmeno „C“) a širokú lesnú cestu, ktorá v nižších úsekoch plynule prechádza do cesty asfaltovej. Značenie je tu síce poredšie, no reálne nie je kam odbočiť. Na križovatke tejto cesty s ďalšou asfaltkou je potrebné zabočiť doprava a ďalej sledovať cyklistické značenie. Nad zmenou jeho farby sa nepozastavujte. Táto časť trasy je pekne vyvážená a relatívne rovinatá.

Pavlovce

V mieste, kde sa naša cyklotrasa stretá s modrou turistickou značkou – pri Zlatej studni (drevená tabuľka na fotke), odbočíme do lesa a pokračujeme modrou až do Pavloviec. Záverečný úsek tvorí opäť pekný zjazd do znova trocha urbanizovanejšej oblasti našej cyklotúry.

V Pavlovciach pri zastávke SAD opustíme modrú a nastúpime na žltú turistickú značku. Tá nás zavedie ku miestnemu kúpalisku a pri miernom stúpaní ďalej do lesa až k vstupnému areálu Zárezu Stravného potoka, ktorý je naším cieľom.

Zárez Stravného potoka

Chránené územie prírody (5. stupeň ochrany) menšieho rozsahu "Zárez Stravného potoka" je vodný tok, ktorý sa unikátne zarezal do odolných magmatických andezitov na styku s paleogénnym flyšom a vytvoril tak strmé údolie obkľúčené skalnými kolosmi výšky miestami až 15 metrov. Týmto žľabom preteká potok v mnohých kaskádach, perejách a vodopádikoch.

Okolie je upravené pre turistov a udržiavané správou lesov. Nechýbajú náučné chodníky, miesta vyhradené pre opekačku, prístrešok, oddychové lavičky a studňa Pavlovského minerálneho prameňa (železito-uhličitého). Oplatí sa zájsť (nájsť) a vidieť. Čo sa fauny týka, v jesennom období okolo októbra som tu natrafil na enormné množstvo salamandier škvrnitých – doslova na každom kroku.

Návrat

Hoci je oblasť veľmi príťažlivá, aj domov sa treba dostať, v našom prípade späť do Prešova. Poslúži nám žltá turistická značka, ktorou budeme pokračovať ďalej. Zavedie nás na asfaltovú cestu od kameňolomu. Tu sa ponúka možnosť vydať sa po nej a zviezť sa do Lipníkov a následne po hlavnom dopravnom ťahu do Prešova. Tiež sa dá pokračovať lesnými chodníkmi po žltej do Podhradíka.

Žltá cca 1 kilometer poskytuje pre jazdu nevyhovujúci terén. V záverečnom úseku varujem! Dokonale sa tu preveria vaše orientačné zmysly, nakoľko pri výrube značnej časti lesného porastu došlo k strate niekoľkých značiek, ktoré už obnovené neboli. Preto, keď pôjdete popri oplotenom vodárenskom objekte, za ktorým je len húština, tú mierne vpravo po chodníčku obíďte, pričom zhruba pokračujte pôvodným smerom. Vyjsť by ste po pár metroch mali na kamenitej lesnej ceste smerujúcej do Okružnej. Pôjdete opačným smerom - do kopca a pri rozdvojení cesty tou napravo, až na začiatok rozsiahlejšieho lesného priestranstva. Tu by ste už mali byť schopní opäť lokalizovať žltú a nasledovať ju.

Príjemnou jazdou lesmi a lúkami pod Dubovou horou sa dostaneme do Podhradíka a odtiaľ Vyšnou a Nižnou Šebastovou do Prešova, podjazdom - smer Košice cez Sekčov a po Rusínskej (pri Lidli vpravo), pričom na jej konci pokračujeme rovno = cez zábrany, na Čierny most. Následne doľava, kľudne po chodníku, nakoľko je tu hlavný dopravný ťah, až na námestie pred stanicou, odkiaľ sme vyrážali.

Alternatíva

Druhou alternatívou z Podhradíka (o niečo kratšou) je na križovatke pred dedinou zabočiť doľava (hore kopcom) a po asi pol kilometri zísť z cesty odbočením doprava pri rozbitej vstupnej búdke do komplexu bývalých hydinární. Chvíľu prechádzame po tejto poľnej ceste. Zavedie nás na asfaltku, vinúcu sa celým komplexom priemyselného areálu Šalgovík. Ňou minieme vstupnú bránu, pokračujeme cez Šalgovík (po hlavnej ceste), sídlisko Sekčov, na križovatke pod kopcom odbočíme doprava, možnosť napojiť sa na cyklistický chodník smerujúci rovno po Rusínskej a ďalší priebeh na stanicu mesta je spomenutý pár riadkov vyššie.

Alternatívna trasa

Prešov (stanica) – Solivar – Dulova Ves – Kokošovce – Sigord (Šťavica) – Chata Fricka – Javornícka poľana – Tri chotáre – Hanušovské sedlo – Zlatá studňa – Pavlovce – Zárez Stravného potoka a vodopád na Stravnom potoku – Podhradík – Prešov

Opiera sa v značnej miere viac o pevnejší asfaltový podklad. Jej priebeh je napriek tomu v mnohom podobný tej prvej.

Na Solivare - križovatka pred kostolom - sa odčleníme od červenej turistickej značky, zabočíme doprava a sledujeme červenú cykloturistickú značku. Prechádzame Dulovou Vsou, Kokošovcami, popri bývalej vodnej nádrži Sigord a rovnomennou rekreačnou oblasťou, celý čas po cestnej komunikácii. Nejaký ten kilometer pred odbočením paralelne s nami už prebieha aj zelená turistická značka. Na moste, kde sa ponúka odbočenie doľava, je turistická tabuľka, ktorá nás informuje o ďalšom priebehu našej cesty, sledujúc modré značky. Nedajte sa odradiť závorami v úvode tejto cesty. Po nejakom čase naľavo natrafíme na upravený minerálny prameň miestnej „kvašnej vody“ (železito- uhličitá kyselka). V okolí je ešte jeden, vrátane altánkov, lavičiek a miest pre opekanie. Asfaltkou pokračujeme po modrej značke pekne do kopca až ku križovatke turistických ciest pod chatou Fricka, odkiaľ je ďalší priebeh trasy popísaný pri trase č. 1.

Dobrá rada

Na záver by som odporučil nepodceňovať výstroj a zásoby, nakoľko ide vcelku o jeden z náročnejších a dlhších cyklookruhov. Zíde sa fotoaparát a v každom prípade aj spoločnosť. Na hrebeňovke často nestretnete živú dušu.

Zhrnutie

Základná trasa: prevýšenie 1405 m, asfaltová etapa 21,9 km, terénna etapa 19,3 km.
Alternatívna trasa: stúpanie 1152 m, klesanie 1413 m, asfaltová etapa 42 km, terénna etapa 8,102 km.

--
Pozn. redakcie: Prosíme všetkých MTB bikerov, aby sa počas jazdy správali ohľaduplne k iným účastníkom "premávky" a prispôsobili svoju rýchlosť v úsekoch, kde existuje predpoklad stretu s pešími turistami.

 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Slovenským rajom a údolím Hnilca Nedá mi, aby som sa nepodelil o spomienky na leto. V cyklotúre spájame niekoľko značených cyklistických ciest, prebiehajúcich atraktívnymi i … » celý článok 16/02/12 Kristián Sekeľ Čierna hora, Slovenský raj, +
MTB K Zárezu Stravného potoka Cyklotúra z Prešova cez Slanské vrchy k Zárezu Stravného potoka s výraznými mikroformami georeliéfu (kaskády, vodopády a pereje), spojená s prezentáciou ďalších prírodných zaujímavostí severovýchodnej časti tohto vulkanického pohoria. 29/04/10 Kristián Sekeľ Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Chata Dedečkova chata Do rodiny horských chát Nízkych Tatier sa pred časom vrátila menej známa Dedečkova chata ukrytá na krásnom mieste v kopcoch medzi Breznom a … » celý článok dnes Tomáš Trstenský Nízke Tatry
Cyklotúra Fačkovské sedlo cez Valču z Martina Je polovica septembra a tohtoročné leto stále pokračuje. Aspoň teploty, ktoré aj počas septembra vládnu počas dňa, pripomínajú skôr letné dni ako blížiacu sa jeseň. Preto som sa počas voľného dňa rozhodol zopakovať si cyklotúru na Fačkovské sedlo. Absolvoval som ju dávnejšie, na jar. Bolo vtedy ale o dosť horšie počasie a dojazd do sedla skončil už po daždi. Tento rok tomu ale počasie nenasvedčuje a teším sa na trasu v začínajúcom jesennom počasí. 01/12/16 Michal Mikuláš Malá Fatra
Predstavenie Miloš Jesenský: Tajomné miesta Slovenska Ako názov napovedá, kniha mapuje Slovensko z uhla pohľadu, ako ho vnímali najmä naši predkovia. V časoch, keď sa príbehy šírili predovšetkým ústnym podaním. Čítaním sa ponoríme do nadprirodzeného miestopisu lokalít, ktorými často vedú naše kroky pri pobyte v prírode. 30/11/16 Roman Matkovčík Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
K Zárezu Stravného potoka 01/05/10 22:36 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1025 m n. m.
    • min: 252 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1405 m
    • klesanie: 1405 m
  • Vzdialenosť
    • 40 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.98437 ° SŠ
      dĺžka: 21.24971 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.98437 ° SŠ
      dĺžka: 21.24971 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Ranč v Pavlovciach, stan, Sigord (alternatívna trasa)
  • Voda
    • prameň pod Zbojníckym hradom, pri chate Sova, Pavlovský minerálny prameň
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Sponzori cyklo.hiking.sk
Práve nás číta 1382 ľudí
0.7