Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Grécko – Thassos – Ypsarion (Psario)

Nie všetci v rodine sú turisti, či športovci. Ak však chcete robiť túry, bicyklovať či plávať, Thassos je TOP. Krásny, teplý a slnečný, jednoducho rodinný. Všetko je poruke a tak nikto nebude ľutovať a nikto nikomu nebude chýbať. Potúžite telo i ducha. Keď sa však vrátite domov, bude vás prenasledovať myšlienka návratu na ostrov.

Prevýšenie
+1100 m stúpanie, -1100 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Pohoria
Grécko: ostrov Thassos - Ypsarion (Ypsario / Psario)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1204 m n. m.
  • Najnižší bod: 120 m n. m.
Voda
pramene po ceste, horská chata

Tip na prázdniny

Príde čas, kedy sa musíme rozhodnúť, ako stráviť dovolenku. Hory, more alebo deti a tábory. Aby bol každý spokojný, je dosť problematické. Nie všetci v rodine chcú chodiť po horách alebo leňošiť pri vode. Grécky ostrov Thassos je podľa mňa ideálny na zahraničnú dovolenku pre obe skupiny.

Smer Grécko

I tento rok cestujeme autobusom. Najhoršie je to po Slovensku, kým nás pozbierajú. Teraz to bolo len na troch miestach a tak sme v Bratislave z Martina pomerne rýchlo. Ešte sa zdržíme v maďarských mestách Győr a Budapešť, kde naberáme ďalších pasažierov. Teraz sme už všetci. Pohrúžení každý do svojich myšlienok sa rútime v ústrety srbským a macedónskym colníkom. Nastáva dôležitá buzerácia turistov. No musím povedať, že náš autobus dopadol dobre, oproti iným posádkam... Dnes stačila len minerálka.

Cesta rýchlo ubiehala. Po 25 hodinách sme v prístave Keramoti a opúšťame slovenský autobus. Ani tu nás šťastena neopúšťa a hneď sa môžeme nalodiť na trajekt. Za to môžeme poďakovať pani Kataríne, našej delegátke, ktorá nás stihla nielen privítať, ale aj bleskovo presunúť na trajekt. Delfíny síce vidieť nebolo, ale zato čajky nás sprevádzali celou cestou. Tie smelšie nám zobali pečivo priamo z ruky. Po 40 minútach vystupujeme na ostrove. Prestupujeme do gréckeho klimatizovaného autobusu, ktorý nás porozváža po hotelíkoch či penziónoch.

Thassos

V Egejskom mori, blízko severného gréckeho pobrežia, leží zelený smaragd takmer okrúhleho tvaru. Odtiene zelenej oživujú farebné oleandre, ale aj pomarančovníky a figovníky. Vzduch je presýtený vôňou oregána, mäty, tymiánu a bazalky. Ostrov nesužujú silné vetry a keď fúka, je to väčšinou slabý vánok zo severu. Takmer 15 000 ostrovanov sa venuje najmä turizmu. Na konci leta a na jeseň ich čaká práca vo viniciach a v olivových sadoch. Do sveta exportujú nielen kvalitný olivový olej a víno, ale Thassos je známy aj vývozom bielučkého mramoru. Azda najväčším pokladom na ostrove je však pramenitá pitná voda. Má výbornú chuť a piť sa dá priamo z vodovodného kohútika.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ostrov ovládali Feničania, Trákovia, patril aj Aténam i Filipovi II. Macedónskemu. Vládli tu aj Rimania, Benátčania a Bulhari. Dlho tu boli Turci a vlastnil ho aj Egypt. Počas balkánskej vojny v roku 1912 bol Thassos konečne pripojený ku Grécku. V dnešných časoch patrí aj nám, Slovákom.

Skala Potamias

Táto malá dedinka nám poskytla prechodné bydlisko a mne základný tábor na túry do okolia. Bývame v nopostavenom 2-poschodovom apartmánovom dome menom Nama. Obklopený malou, ale udržiavanou záhradou. Bývame na 2. poschodí a máme výhľady ako na more, tak aj na pohorie Ypsario. Od peknej piesočnatej pláže s pozvoľným vstupom do mora je to len 100 m. Sme tiež v blízkosti pekárničky, supermarketov, reštaurácií a stánkov s naším obľúbeným gyrosom. Výborné spojenie nám zabezpečujú klimatizované autobusy a stoja na zastávke len 50 m od domu.

Je to pomerne tiché letovisko. Nenájdete tu promenády ani veľké diskotéky. Akurát tak pre môj ročník. Sú tu milí, ochotní ľudia. Určite pohodovejší a kľudnejší ako my, alebo ja. Tu však nachádzam pohodu. Po nádherných potulkách, síce sám, mám čas premýšľať aj o chrobákovi. Kým sa moji milí slnili, ja som stihol doobeda túru a poobede si ešte zaplávať, pohrať sa s deckami, no jednoducho zrelaxovať si telo. A kde som ich nechal? No predsa na našej Golden beach. Široká, čistá, piesočnatá pláž. Výborná pre malé detičky, alebo pre hravých dovolenkárov. Kto si chcel zaplávať, musel sa prebrodiť trošku ďalej. Nemôžeme mať predsa všetko. No nie?

Ypsarion (1204 m n. m.)

Ypsarion (alebo tiež Ypsario či Psario) je moje dovolenkové top. Toto pohorie ma lákalo hneď, ako som ho zazrel. Niečo som sa o ňom dozvedel a čakal na príhodnú chvíľu. Napriek peknému počasiu na pláži sa okolo vrcholu stále motal mrak. Už som mal aj strach či to stihnem. Osud bol však pre mňa priaznivý. Prišiel deň „D“. Zavčasu ráno, ešte potme som sa vybral dobyť najvyšší vrchol Thassosu. Pešo šľapem do vedľajšej dedinky Potamia. Nikde nikoho a ani neviem, či idem správne. Asi storočná domorodkyňa mi prikývla, že idem dobrým smerom. A tak postupujem. Mal som však obavu, že niečo nie je v poriadku. No aj bolo. Hrdo som kráčal vľavo a ono bolo treba vpravo. Nervozita narastala. Slniečko začalo vychádzať a bol som ešte len nad dedinou. Žiadna značka, žiadna pomoc, keď tu zrazu pastier kôz na motorke. Usmernil ma, ale nebol som si celkom istý, či rozumel po slovensky. No pri druhom stretnutí sme sa navzájom ubezpečili, že je všetko O. K. A bolo. Za pár minút som nabehol na chodník.

Dnes už viem, že z pravej strany od kostolíka vedie značkovaná trasa. Je vyznačená červenou značkou a počas celého výstupu sú značky na kameňoch popri chodníku, v časti lesa aj na stromoch. Určite sa už potom nedá zablúdiť. Jednoducho stále po chodníku. Povedú vás aj smerové tabule. Je to stredne náročný výstup. Piť si môžete nabrať tesne nad dedinou. Sú tam asi tri pramene, potom až v sedle pod chatou. Pri chate je tiež, ale dosť teplý. Opakujem, že voda je výborná. Počas cesty na vrchol je množstvo zelene, borovíc, platanov i paprade. Neskôr už len nízky porast a kamene.

Konečne na vrchole. Šťastný, ale i sklamaný. Nevidel som spomínané zakrivenie Zeme. Bol trošku opar. No nič. Čo ma však ešte zarazilo, boli jediní dvaja turisti, ktorých som stretol. Neodpovedali mi na môj pozdrav. Neskôr v knihe som sa dočítal, že boli z B. B. Tak ich srdečne pozdravujem. Čert s nimi.

Ľudia, je to nádherný kopec. Nemusíte vstávať za tmy ako ja. Tam hore nie je tak teplo. Keď vyjdete z lesa, bude fúkať a to vás ochladí. Treba si však dať pozor. Chodník je síce pekný, ale lámaný kameň a šušky sú veľmi nebezpečné na pošmyknutie. A ešte jedno prekvapenie. Na chodníku nemáte len lavičky, ale aj smetné koše. Počas môjho výstupu už boli preplnené, ale mne to neprekážalo. Naučený z domu všetko - čo som si priniesol, si aj odnesiem. No neviem, kto to odnáša tu. A nezľaknite sa. Na Ypsário sa dá dostať aj terénnym autom z druhej strany, z dedinky Maries, po celkom slušnej ceste. Normálne to hore spravíte za cca 3 hodiny. Dolu som to zbehol za 2.10 h.

Ľudia sa ma pýtali, či som sa nebál. No nie. Domorodci ma ubezpečili, že tam okrem jašteričiek a hadov nič iné nie je, tak v pohode. Aj tak som sa zľakol. Vystrašili ma všadeprítomné kozy, ktoré mi nad hlavou zamééékali. Z Potamie som stopoval. Aj zastavili. Zviezol ma mladý grécky pár a boli veľmi hrdí, že som bol na Ypsáriu. Veľmi si to uznanlivo pochvaľovali aj v potravinách i pizzerií, kde som mal už svojich známych.

Limenas

Turisti ho volujú Thassos, no pre tunajších Limenas. Mesto je vstupnou bránou ostrova, niekoľkokrát denne plávajú odtiaľto trajekty na pevninu do Kavaly alebo Keramoti. Turisti môžu využiť aj lodné taxíky a odviesť sa na pláže v okolitých zátokách. Limenas je hlavné mesto ostrova popretkávané archeologickými náleziskami z antických čias.

Za poplatok navštívim aj novootvorené múzeum. Je naozaj pekné aj s videoprojekciou.
Krátkou uličkou sa dostávam na Agoru. Antické trhovisko zo 4. storočia n. l. Sú to síce už len ruiny, no je úžasné držať sa niečoho, čo mal v rukách niekto dávno pred vami.

Z minulosti som prešiel do mestečka, kde sa domáceho pýtam na amfiteáter. Ochotne mi ukáže cestičku, tak sa presúvam teraz do 5. storočia pred n. l. Chvíľku samoty som využil na môj prednes, no viac som to neskúšal. Čo ak ma započujú sirény a ešte sa im to zapáči. Radšej som potom už v tichosti vyšiel na chodník smerujúci k pozostatkom chrámu Apollona a zvyškom byzanského hradu. Mesto z hora obdivujem pri chráme Athény Poliuchu. Tu sa zoznamujem s jednou Slovenkou, ktorá upratuje dolu v jednom hoteli a dnes si vyšla na zrúcaniny aj s rodinkou, ktorá ju prišla pozrieť. Odfotila ma pri gréckej vlajke a po uhasení smädu sa lúčime. Vraciam sa do mesta. Ešte pár suvenírov a už sa veziem k mojím rodným.

Panagia

Tu som zobral aj moju rodinku. Chceli sme vidieť horskú dedinku preslávenú výrobňou výborného medu i olivového oleja. Spočiatku sme len tak obdivovali miestnu architektúru, upútali nás strechy domov, ktoré sú pokryté ploským kameňom. Je tu aj malé námestíčko so starými lipami s dierami v tvare srdca. Vyviera tu voda naraz z troch prameňov, opradených poverami.

Neskôr sme sa pripojili k československej skupine turistov a mali sme ku všetkému aj výklad šikovného sprievodcu. Navštívili sme kostol Panny Márie i miestny cintorín. Skúsili med ochutený vlašským orechom, cesnakom, ihličím i ovocím. Záver bol najkrajší. Návšteva lisovne olivového oleja ohromila určite každého. Predviedli nám chod starej lisovne a teoreticky oboznámili s novou výrobňou. Na koniec prehliadky nám pustili video o výrobe tohto cenného oleja. Ešte pár obrázkov a vraciame sa na rozpálenú pláž.

Záver


Čo by som ešte rád videl:
- Archangelos – ženský kláštor,
- Theologos – bývalé hlavné mesto a dnes horská dedinka,
- Kastro – osada vo vnútrozemí v nadmorskej výške 800 m n. m.,
- Mramorový lom,
- Skala Maries – dedinka s čisto bielymi domami a
- Paredissos beach – že vraj najkrajšia pláž.

Jednoducho celý ostrov. Jeho obvod je približne 100 km. No proste bomba. Pre partie je najlepší september, kedy je trošku chladnejšie a hlavne menej ľudí i áut.

Fotogaléria k článku

Najnovšie