Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Borša – Streda nad Bodrogom

Cesta za najnižším bodom našej krajiny môže byť značne kľukatá a tak aj prepedálovanie medzi dvoma susednými dedinami môže znamenať celodenné túlanie po hrádzami ochraňovanom prihraničí spojené s objavovaním zákutí priľahlých mŕtvych ramien. Vitajte v kraji rieky bez prameňa – Bodrogu.

Vzdialenosť
28 km
Prevýšenie
+30 m stúpanie, -30 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 06.07.2011
Pohoria
Zemplín: Východoslovenská nížina - Východoslovenská rovina
Trasa
Voda
Borša, Alsóberecki, Felsöberecki, Klin nad Bodrogom, Streda nad Bodrogom
Doprava
Košice (vlak, bus) - Borša (vlak, bus)
Streda nad Bodrogom (vlak, bus) - Košice (vlak, bus), bicykel
SHOCart mapy
» č.235 Dolný Zemplín (1:100.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: borsa_snb.gpx

Trasa

Borša – štátna hranica SK/HU – Alsóberecki – Felsöberecki – štátna hranica SK/HU – Klin nad Bodrogom – Streda nad Bodrogom

Ranné deja-vu

Vlakvedúci si preventívne pretrie rozospaté oči, keď mi aj nasledujúci deň predáva lístok na bicykel, tentoraz však do prihraničnej obce Borša, dnes bežnej nížinnej dedinky so slávnou históriou – v miestnom kaštieli sa narodil František Rákoczi II. – vodca posledného protihabsburského stavovského povstania.

Borša

Tento kaštieľ je aj mojou prvou zastávkou. Pri vstupnej bráne nad bývalou vodnou priekopou nachádzam množstvo informačných tabúľ, mapku a v priľahlom parčíku aj miesto na posedenie. Urobím si zopár záberov, zhodnotím stav stáročného velikána rastúceho obďaleč, obzriem Františkovu bustu a telefonický kontakt na sprievodcu interiérom nechávam visieť bez využitia na bráne.

Začína síce jemne, no vytrvalo pršať, čo mi na nálade rozhodne nepridáva, veď som iba na začiatku dnešnej túlačky. Priateľ na telefóne mi po porade s radarom nedáva veľké nádeje na slnečný deň, takže obchádzam kaštieľ, ktorý má celkom nečakane pôdorys iba v tvare písmena U a nachádzam útočisko na nádvorí pod arkádovou chodbou. Naťahujem nepremokavé vrstvy, porovnávam stav zrekonštruovanej pravej a pôvodnej ľavej strany objektu a volím smer štátna hranica, ktorú neďaleko tvorí tok Bodrogu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Najnižšie miesto Slovenska?

Bočnou uličkou sa blížim k hučiacej budove (prečerpávacia stanica?), odkiaľ je to na hrádzu už iba na skok. Dážď naberá na intenzite, no sútok Bodrogu a Roňavy je blízko, tak to chcem potiahnuť aspoň sem. Na hrádzi stretávam dvojicu vodohospodárov s UDS-kou, no robotu balia a odchádzajú. Jeden z nich sa mi prihovára v maďarčine a po ujasnení môjho pôvodu konečne chytíme spoločnú reč v rodnej materinčine. Na cezhraničných cyklistov už natrafili, ale Slováka tu na turistike vraj ešte doteraz nevidel...

Nakoniec sa teda dostanem až k Bodrogu, ktorý má pre mňa neočakávane veľký tok. Blízky lesík by podľa niektorých údajov mal ukrývať najnižšie miesto na Slovensku a pri pohľade na zníženinu po vyschnutom slepom ramene som tomu ochotný aj uveriť. Tak, či onak, robím si čiarku do zoznamu navštívených miest a presúvam sa po hrádzi kúsok naspäť k torzu betónového mostíka cez Roňavu.

Do Maďarska

Objekt, ktorým prekonám vodu, má už svoje za sebou, no nemám obavy, že ma neudrží. Len bicykel musím na neho pre chýbajúce schodíky vykladať a vzápätí v duchu varovať všetkých so strachom z výšok. Absencia zábradlia nemusí na každého pôsobiť priaznivo. Úspešne sa dostávam na druhú stranu, kde je koruna hrádze našťastie zarastená trávou a nie blatistá, ako je tomu na Slovensku. Dážď slabne a tak sa rozhodnem pokračovať mohutným oblúkom do vnútrozemia. Trávnatý povrch cesty som síce ocenil, no výška miestnej flóry mi už toľko radosti nerobí. Do topánok mi z mokrých stebiel každým metrom tečú prúdy vody, no aj napriek tomuto handicapu sa mi ide príjemne.

Za vetrolamom natrafím v poli na mladého srnčeka, ktorý však len poodbehne a z bezpečnej vzdialenosti si ma zvedavo obzerá. Bažanty už toľko záujmu nemajú a hlasno dávajú najavo svoju nespokojnosť. Na ľavej strane pomedzi stromy previdno na zarastené jazierko, no vedie k nemu iba rozmlátená cesta, s ktorou má evidentné problémy aj LandRover, ktorý ma práve minul. Keď však natrafím na asfaltku, ktorá križuje hrádzu, neodolám a idem na prieskum. Prichádzam však iba k maličkej kompe cez Bodrog, ktorej obsluha má sídlo na druhom brehu. Informačnej tabuli nerozumiem a euromenu by mi aj tak určite nevzali. Navyše viem, že most je neďaleko. Vraciam sa teda k hrádzi, no prechádzam až na riadnu cestu, po ktorej prejdem posledný úsek k mostu.

Späť po druhom brehu

Ocitnem sa v dedinke Alsóberecki, ktorú však prechádzam iba cez okrajovú uličku. Na mŕtvom ramene je vybudované maličké rekreačné stredisko s možnosťou lovu rýb za poplatok. Zaujme ma informačná ceduľka napísaná aj v slovenskom jazyku a podľa môjho odhadu priaznivé ceny. Pohľadom na odparkované autá zhodnotím, že nie som jediný.

Schádzam z hrádze a po úzkej asfaltke sa presúvam do vedľajšej dedinky Felsöberecki. V upravenom parčíku nadobro zhadzujem nepremokavé vrstvy, kontrolujem obsadenie miestneho kempingu a snažím sa zistiť niečo relevantné o technicky zaujímavej prečerpávacej stanici. Informačná tabuľa je však iba v jazyku miestnych. Prejdem cez celú obec a na jej konci cez naozaj neočakávanú rekreačnú osadu. Vychádzam znova na hrádzu a po opačnom brehu Bodrogu prichádzam znova k štátnej hranici.

Mŕtve rameno

Rampa na čiare je čerstvo vyvrátená a vyryté koľaje dávajú informáciu o nedávnej prítomnosti offroadu. Nuž, časy sa zmenili… Po ľavej ruke sa mi pomedzi stromy ukazuje životom prekypujúce mŕtve rameno Bodrogu. Vedomosti mi nedovoľujú určiť všetky druhy vodného vtáctva, no pre znalca musí byť toto miesto hotovým eldorádom.

Keď zbadám odbočku k vode, neváham ani sekundu a idem na bližší prieskum. Cez násyp sa presuniem až do vnútra meandra na zamokrené lúky. Vykosenou cestou sa presúvam k stromovým velikánom, pod ktorými si dávam malú pauzu. Prekosený úsek však mieri kamsi do močariny, takže miestneho rybára nenasledujem a vraciam sa znova na ochrannú hrádzu. Z nej potom obdivujem rastlinstvom zaplnenú hladinu a pri fotení natrafím na šikovne zamaskovaného rybára. Vymeníme si len tiché pokývanie hlavou a poberám sa na pokračovanie môjho výletu.

Najnižšie miesto na Slovensku

Po hrádzi sa dostávam až ku kamenným múrom stáročného kostolíka na konci obce Klin nad Bodrogom. Po základnej záchrane a vnútornom vystužení drevenou kostrou tu snáď ešte nejakú dobu bude stáť. Opatrne vstúpim dovnútra a z energie dávnych čias mi nabiehajú zimomriavky. Pod strechou sa uhniezdili vtáky, po stenách sa ťahajú popínavé rastliny. Zvonička len pár metrov od kostolíka je už len zákuskom za miestnym menu. Brečtanom obalená stavba s drobnými drevenými dverami je určite vďačným objektom v každom ročnom období.

Nie nadarmo sa len pár krokov od tohto magického miesta nachádza aj stĺpik označujúci vraj najnižšie miesto na Slovensku. Neviem, či ma klame zrak alebo nešikovný reklamný ťah, no aj tu si dávam povinný bodík za návštevu a idem ešte kúsok nadol...

Návrat

Z Klinu nad Bodrogom sa po dlhočiznej rovinke presúvam do Stredy nad Bodrogom, kde si v obchode kupujem pečivo a pýtam sa na možnosti stravovania. Pani od pokladne ma pošle k miestnemu kaštieľu, v ktorého záhrade sa nachádza reštaurácia. Na terase si dávam neskorý obed za doslova ľudovú cenu a po prehodení do suchého oblečenia si vyčkám do príchodu vlaku, ktorým sa vrátim do Košíc.

Fotogaléria k článku

Najnovšie