Cyklotúra

Veľký pomoravský ringlšpíl zo Skalice

15.09.11 Trasa, ktorú vám chcem predstaviť, vedie po obidvoch brehoch rieky Moravy. Napriek tomu, že nemá žiadne klesania a stúpanie, je zaujímavá a pestrá. Je to tip na celodenný výlet, kde môžete vidieť kus histórie, peknú krajinu moravských lužných lesov, a obnovenú históriu Baťovho kanála. Trasa vedie aj cez Moravu, takže pozor na doklady a tiež na zásobenie sa českou korunou. Začíname v Skalici.

Trasa

Skalica – Skalické rybníky – Kátov – akvadukt Chvojnice – Holíč – Holíčsky zámok – kostolík sv. Margity Antiochijskej – hrádza Moravy - Kopčanská hať – Adamovská hať – hať pri Brodskom – most cez Moravu – Ranč u zlomené šlapky – Tvrdonické polesí – Anglická aleja – NKP Mikulčice – hrádza Moravy – Hodonín – most cez Moravu – vodná elektráreň Hodonín – prístav Skalica – Skalica

Z parkoviska pri skalickom nákupnom centre Max prekročím štátnu cestu a okolo benzínky a technických služieb opúšťam mesto a úzkou asfaltkou sa dostanem k cestnému obchvatu. Ten prekrižujem rovnako ako aj železničnú trať a panelkou hrkocem k rybníkom. Je tu síce otvorený bufet U kapra, ale iba teraz som vyrazil, tak aké posedávanie. Obkrúžim rybníky a prechádzam na ďalšiu asfaltku vpravo. Po nej najprv priamo (smerom k lesu) a potom v pravom uhle doľava bočím až k potrubiu ropovodu. Opäť panelkou drnčím asi 500 m a zasa asfaltkou až do obce Kátov, ktorá dostala svoje meno preto, lebo kedysi patrila mestskému katovi. Zatočím ku kostolu a potom vľavo a pri krčme vpravo. Prechádzam ulicou nových domov až ku vodnému kanálu a po jeho brehu pokračujem okolo stavidiel.

Prichádzam k vysokej hrádzi riečky Chvojnica. Tu je možnosť vidieť akvadukt, keď riečka Chvojnica vedie nad vodným kanálom. Okolo hrádze Chvojnice vychádzam na štátnu cestu a po prejdení mosta som v Holíči. Prichádzam ku kruhovému objazdu, prejdem ho rovno a potom sa na najbližšej križovatke zvrtnem doprava a predo mnou sa vynorí Holíčsky zámok. Krásna, avšak bohužiaľ schátralá stavba, obohnaná vodnou priekopou, vnútorná priekopa, stajne, ubytovne pre personál atď., všetko takmer úplne schátralé. A pritom ide o zámok, ktorý hral v nedávnej histórii Slovenska dôležitú úlohu. Slúžil ako letné sídlo Márie Terézie. V poslednom období sa začínajú pokusy o záchranu zámku, ktorý úspešne rozkradli a devastovali komunisti v rokoch minulých. Nie však všetka snaha končí úspechom. Po vyčistení a naplnení zámockej priekopy vodou prišlo ku zrúteniu bastionov v jednom úseku, čo je naozaj škoda. Obchádzam vnútorný priestor a potom vychádzam von a okolo vodnej priekopy obchádzam zámok dozadu. Tu opúšťam zámocký priestor a asfaltkou rovnou, ako keď strelí, prechádzam cez železničnú trať.

Asi 2,5 km trielim kukuričnými poliami ku križovatke poľných ciest. Smerovník ma celkom jasne nasmeruje ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej. Prechádzam okolo ruín akéhosi domu a potom vidím trčať z kukuričného pola malý kostolík. O chvíľu som pri ňom. Podľa niektorých archeológov ide o najstaršiu zachovalú sakrálnu stavbu na Slovensku, ktorej pôvod by mal byť až niekde v období Veľkomoravskej ríše. Kostolík je stavebne v poriadku, ale jeho vnútro je bez výzdoby, či iných symbolov.

Nezdržujem sa, lebo som tu bol veľakrát. Okolo vodného kanála pokračujem asi 500 m a potom doľava a a cez lávku vchádzam do obce Kopčany. Známa hlavne tým, že sa tu v miestnom žrebčinci narodil prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Avšak točím v dedine doprava a o chvíľu vychádzam na hrádzu rieky Moravy, čo je "najvyššie stúpanie" na trase. Pokračujem po prúde rieky a asi po 400 m som pri prvej hati na rieke. Asfaltka na hrádzi je pohodlná a mne sa ide veľmi dobre. Našťastie mám vietor v chrbte a tak to sypem ako ďas. Za hrádzou vystupujú opustené veže ropných polí. Pod hrádzou pri rieke parkuje pár karavanov s rybármi. Na druhej strane rieky lemuje hrádzu lužný les a vedie tadiaľ tiež cyklotrasa.

O chvíľu sa objavujú vľavo od hrádze skupiny chatiek a ďalšia hať. Viem, že sa blížim k jazerám a k rekreačnej oblasti Adamov. V lete, keď bola veľmi nízka voda na rieke, prechádzali chatári z Adamova (a neskôr aj utečenci z tábora v Adamove) po hati na moravskú stranu, aby si vypili v blízkom ranči. Osobne som videl, ako tadiaľ prechádzali chlapi aj na bicykli. V lete v Adamove funguje aj bufet. Lenže som odolný a tak upaľujem po hrádzi, až taká radosť. Občas vyplaším volavku alebo nejakého dravca, ale zväčša je pri hrádzi ticho a pokoj. V diaľke vidím nad riekou dva smelé oblúky strieborne sa lesknúce a o chvíľu podchádzam dve premostenia produktovodov cez Moravu. Ďalším premostením rieky je železničný most na trati Kúty - Břeclav.

Potom vidím už z diaľky spenené vody balvanovej hate pri Brodskom a za pár minút som na moste cez rieku. Hneď povedľa je diaľničný most, kde to len tak hrmoce. Prechádzam na druhú stranu rieky a točím to naspäť k domovu. Najprv idem asi dva kilometre po hrádzi, pod železničným mostom a pod produktovodmi a potom už som pri reklame, kde ma pozývajú navštíviť Cykloranč u zlomenej šlapky. Jedna moja priateľka, dozvediac sa o mene tohto ranča, reprodukovala mi jeho názov ako: Ranč u zlomenej štetky. Nuž tie reminisencie tam isto že sú: šlapka-štetka, ale tento raz nejde o ľahkú ženštinu, ale o šlapku na bicykli, resp. pedál. Teším sa na stretnutie s majiteľom, Bobinom, ktorý je môj starý kamarát. Kedysi sme spolu trampovali. Našťastie je víkend a ranč je otvorený. Konečne si dám pivko, trošku poplkáme s Bobinom a ťahám ďalej. Ranč je inak špeciálne vyzdobený, poskytuje jednoduché stravovanie a občerstvenie a aj ubytovanie v stanoch s podsadou. Len nezabudnite na repelent.

Nevraciam sa na hrádzu, ale chodníčkom prechádzam cez les na lesnú cestu a po nej sa dostávam o chvíľu na peknú uzučkú asfaltku, rovnú ako podľa pravítka a tam ma vedie zelená turistická značka. Som na Anglickej aleji. Dostávam sa k pamätníku ochrany lužných lesov, ale z pamätníka zostal iba balvan a informačné tabuľky z neho sú strhnuté. Zlodeji a vandali sa nájdu všade. Cesta len tak odsýpa. Prekračujem mostíkmi početné slepé ramená rieky, napájajúce lužný les. A len vpred a vpred. Hoci teraz idem proti vetru, v lese to takmer nepoznať. Asi za hodinu sa dostávam ku križovatke lesných ciest. Točím po značke doprava, opúšťam asfaltku a chodníkom sa prepletám medzi stromami.

Vychádzam na veľké lúky s prízemnými stavbami a viem, že som pri národnej kultúrnej pamiatke v Mikulčiciach. Veľké parkovisko, početné vykopávky z obdobia Veľkomoravskej ríše a centrálna budova, odkiaľ sa robia prehliadky so sprievodcom. Ak ste tu ešte neboli, rezervujte si hodinu zo svojho času. Stojí to za to. Konečne si dávam skvelé Litovelské pivko, potom ešte jedno a vyrážam. Cez lúky, stále po zelenej značke, norím sa do lesa, prekonávam kratší blatistý úsek a vychádzam na hrádzu Moravy. Po nej sa dostávam k stavidlám boldru, prechádzam na druhú stranu a som v Hodoníne.

Dostávam sa na hlavnú cestu, smer na Slovensko. Prechádzam mostom na rodnú hrudu a hneď bočím na hrádzu vľavo. Panelkou pod hrádzou sa dostávam až k vodnej elektrárni Hodonín, chodníčkom okolo plota vychádzam hore na hrádzu a oproti mne sa na druhom brehu objaví areál hodonínskej lodenice s bufetmi, prístavom a pod. Tam je takmer vždy veselo. Avšak upaľujem ďalej. Hrádza sa norí do lesa a pomaly sa blížim ku prístavu Skalica na Baťovom kanáli. Za 45 minút som tam. Bufet je otvorený, v prístave je živo. Turisti si prenajímajú motorové člny a na nich odchádzajú k násypníku Sudoměřice. Pár hausbótov je zakotvených pri móle a ich osádky buď popíjajú v prístave, alebo na bicykloch brázdia Záhorie. Dlho sa nezdržujem. Asfaltkou cez kukuričné polia (ako inak) sa blížim ku Skalici. Vychádzam na hlavnú cestu a po nej ku stanici. Zatočím vľavo do mesta a na kruhovom objazde vpravo. O pár minút som na parkovisko pri nákupnom centre Max. No a tým sa celý kolotoč zavŕšil.

Odporúčania

Pri zvažovaní trasy je dobré brať na zreteľ smer vetra. Trasu po slovenskom brehu rieky voľte vždy po vetre. Je to otvorený priestor a ťahať 22 km proti vetru je otrava. Na trasu môžete nastúpiť hocikde a možno ju skracovať či jazdiť v obidvoch smeroch. Ak chcete, dá sa prísť vlakom do Kútov a vybrať sa smer Břeclav po starej ceste. O dvadsať minút ste na moste cez Moravu a tam sa môžete rozhodnúť, ktorou stranou rieky Moravy sa vydáte. Ak nechcete navštíviť cykloranč (otvorené len cez víkendy a v sezóne), môžete pokračovať po hrádzi na moravskej strane. Ale lesom je to krajšie a je tam aj lepšia cesta.

Zdieľaj:  

 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľký pomoravský ringlšpíl zo Skalice 19/09/11 20:40 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Záhorská nížina - Dolnomoravský úval (niva rieky Morava)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 200 m n. m.
    • min: 155 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 45 m
    • klesanie: 45 m
  • Vzdialenosť
    • 70 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.09.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 48.84754 ° SŠ
      dĺžka: 17.21601 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.84754 ° SŠ
      dĺžka: 17.21601 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • bufety
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • cestný bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Sponzori cyklo.hiking.sk
Práve nás číta 1003 ľudí
0.55