Cyklocesta dolnorakúskym údolím Wachau je presne takýto krásny dokumentárny film. Stačí sa posadiť na bicykel a vyraziť. Nebojte sa však, že som si vybrala iba "klasiku" - jazdu popri rieke s povinnými zastávkami v Melku, Dürnsteine a Kremse. Bude to, verím, zaujímavejšie a určite treba trochu viac energie.

Údolie Wachau je cca 40 km dlhý úsek Dunaja medzi mestami Melk a Krems, vinúci sa pomedzi kopčeky južnej časti pohoria Waldviertel na oboch brehoch rieky. Na ľavom brehu dominuje Prírodný park Jauerling s najvyšším rovnomenným vrchom. Nad pravým brehom Dunaja je viac hustých lesov Dunkelsteinerwaldu. Bránou do údolia je majestátny barokový kláštor Melk. Pozná ho každý, kto aspoň raz išiel diaľnicou z Viedne do Linzu. Údolie je zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO od roku 2000. Romantické mestečká plné historických budov. Úbočia, kde sa pestuje vinič na terasovitých vinohradoch alebo marhuľové sady v tesnom susedstve rieky. Kopce so zbytkami starých hradov, ktoré kedysi strážili rieku a život okolo nej. Krásne prírodné scenérie, pohostinnosť, dobré vínko, či tvarohová štrúdľa s marhuľami, to je Wachau. K tomu množstvo označených trás nielen pre peších, celá Welterbesteig - sústava chodníkov a cestičiek umožňujúcich spoznávanie svetového dedičstva na oboch brehoch ponúka 14 etáp výletov.

Rossatzbach - camping Rossatz

Ako základňu sme zvolili camping v Rossatzbachu. Je na brehu Dunaja v dostatočnom odstupe od cestných komunikácii. Vo štvrtok sa nám podarilo zakempovať priamo pri brehu rieky, presne oproti Dürsteinu, ktorý kraľuje tejto časti rieky. Jeho modrú vežičku a celé milé mestečko vrátane zrúcaniny hradu máme ako na dlani. Dunaj je v týchto dňoch hodne vysoký, k hladine máme sotva 2 metre. Kontrolujem, či máme ručnú brzdu naozaj dobre zatiahnutú. Snáď 10 - 20 metrov od nás je kotvisko malého motorového člna, ktorý premáva do Dürnsteinu. Nemá žiadny prepravný poriadok, jazdí podľa potreby pasažierov. Ak je na druhej strane, tak stačí zazvoniť na zvonec pri kotvisku a loďka je o pár minút k dispozícii. Preprava bicyklov je samozrejmosťou, jedna cesta aj s bicyklom stojí 2,20 €.

Prvý večer je v znamení zoznamovania sa s prostredím. V Rossatze nájdeme reštauráciu, dobrú večeru s pohárikom vínka máme okorenenú hudobnou produkciou. Otvoríme mapu, čo sme získali na recepcii kempu. Majiteľ hneď priskočí, aby nám dal zopár dobrých rád. Najdôležitejšia je tá, že po značkovaných cestách, zjavne určených pre peších turistov, môžeme bez problémov jazdiť na bicykli. Už skoro potme sa vraciame do kempu. Vysvietený Dürnstein fotíme povinne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa 1:

Rossatzbach - Mautern an der Donau - Krems - Stein an der Donau - Dürnstein - Weissenkirchen an der Donau - Welterbesteig Wachau 3. etapa (Weissenkirchen - Ried Kollmitz - Ried Holl - Michaelerberg - Rotes Tor - Spitz) - Spitz - Oberarnsdorf - Rossatzbach

Ráno je na Dunaji aj pri Dunaji živo. Od rieky je ešte chladno. Opar sa pomaly rozpadáva, vykúka slniečko. Raňajky sú zjedené, desiata aj ostatné potrebné rekvizity v taške, neostáva nám nič iné, len nasadnúť a spustiť dnešný dokument, ktorý by mohol mať aspoň pracovný názov: "S bicyklom ruka v ruke".

Krems, Stein, Dürnstein

Rakúska časť transeurópskej cyklotrasy Eurovelo 6, ktorá vedie z Passau až do Bratislavy, prechádza priamo kempingom, takže nás nezdrží žiadne hľadanie "prípoja". V mestečku Mautern an der Donau sa prehupneme mostom na ľavý breh rieky. Chceme sa pozrieť do Kremsu, ten nápad ale veľmi ľutujeme. Vchádzame hlavnou mestskou kamennou bránou Steiner Tor na hlavnú ulicu Obere Landstrasse, ktorú lemujú krásne staré gotické domy. Sú tu snáď pasažieri všetkých výletných lodí na Dunaji. Preplnené ulice rozhodne nepatria k obľúbeným obrázkom z našich cyklociest, preto rýchlo ustupujeme cez oveľa príjemnejší a nemenej zaujímavý Stein. Je tu tiež veľa krásnych starých domov. Za mestečkom míňame veľkoplošnú cykloznačku upozorňujúcu na možné prepojenia cez rieku počas jazdy medzi Kremsom a Melkom. Dürnstein centrum tiež vynecháme, ideme spodnou cestou popod mestečko tesne pri rieke. Je to úžasné, aké je tu spojenie skál a stavieb postavených človekom. Z nábrežnej tichej promenády sa dá tunelíkom vytesaným do skaly pár schodami dostať priamo do centra, na pešiu zónu.

Weissenkirchen an der Donau

Medzi Dürnsteinom a Weissenkirchenom sú mimoriadne malebné vinice, cez ktoré si krútime penále s očami upretými na terasy, stúpajúce k nebu. Z tohto pohľadu vyzerajú tak, akoby ich mohli obrábať akurát tak kamzíci. Vo Weissenkirchene nás značka vedie cez námestie pri hornom kostole, momentálne je uzavreté. Obchádzaním okolitými uličkami stratíme správny smer a stúpame nad mestečko, výhľady sa nám tak páčia, tak pokračujeme ďalej.

Welterbesteig 3. etapa

Narazíme na značku Welterbesteig, ktorá cez kopce vedie do Spitzu. Stúpame pomedzi vinice, výhľady sú stále krajšie a krajšie, je úžasné v akej výške tu ešte dokážu obrábať pôdu a pestovať vinič. Dosiahneme výšku podľa GPS 460 metrov a nejako verím, že už ďalšie kopce nebudú. Je to prvý dnešný omyl, bude ich ešte niekoľko. Nasleduje pekný listnatý lesík, trochu chládku, ideme od smerovníka k smerovníku. Uvedenú nadmorskú výšku kontrolujem s GPS-kou, sedí na chlp presne. Je to krásne, tak ani nekukáme do mapy. Značky sú určené pre peších v časovej mierke. Máme za to, že pohyb na bicykli je oveľa rýchlejší, to je ďalší dnešný omyl. Stále sa pohybujeme na hranici viníc a lesa. Les je chvíľku listnatý a chvíľku ihličnatý. Po daždivých dňoch je v lesných úsekoch dosť podmáčaná cesta, kolesá sa zabárajú a treba potlačiť.

Stúpania máme celkom dosť, otvárame mapu a následne aj oči, keď vidíme, koľkými úsekmi ešte treba prejsť a koľkokrát ešte budeme stúpať. Oscilujeme okolo 400 m n. m., dolu-hore, hore-dolu. Nevzdávame to, nejakú časť lesnej cesty tlačíme. Výhľady sú na mnohých miestach unikátne. Lesné kryté chodníky zasa ponúkajú na chvíľku tieň a výborný chladivý vzduch, o to horší povrch, na mnohých miestach cyklonezjazdný. Premávka je tu veľmi slabá. Stretli sme jeden traktor, jedno osobné auto, šofér ukazuje palec smerom hore, poteší nás to. A ešte troch peších turistov. Myslíme si, ako to vyhráme, keď oni pôjdu aj smer dolu po vlastných a my sa krásne povezieme späť k Dunaju. HAHAHA! Ideme chvíľu po peknej vrstevnici síce kamenistou ale peknou zvážnicou. Cesta je tu otvorená výhľadom na Dunaj. Robíme pauzu a tešíme sa, že sme si nezabudli zabaliť desiatu. Voda vo fľaši riadne ubúda.

Michaelsberg

Po niekoľkých ďalších úsekoch striedajúc jazdu, tlačenie a nesenie bicykla, sme na Michaelsbergu vo výške 426 m n. m. Stojíme na skale nad útesom ako páni celého Dunaja, taký krásny je tu výhľad. Nechýba vrcholová búdka s knihou a pečiatkou, zapíšeme sa. Tešíme sa, že sme sa sem dostali. Ďalej zostupujeme úzkym kamenistým chodníkom. Bicykle musíme niesť. Veru neviem, ako dlho sme sa takto mordovali. Doteraz sme mali za to, že každý cyklovýšľap je odmenený zjazdom. Náš dnešný výšľap nespĺňal tieto kritéria, bol odmenený nesením bicyklov dolu. Alebo nás odmena ešte iba čaká?

Rotes Tor

Keď sa konečne dostaneme na peknú asfaltku, máme možnosť po nej zísť do Spitzu cez Mieslingtal. Manžel veľmi po nej pokukuje, taký pohodkový zjazdík by bral. Ja však vidím značku "Rotes Tor 10 minút" a mám za to, že to už nemôžeme prepásť, veď ten smer sledujeme už vyše 2 hodiny. Sľubujem, že ak sa zmení asfalt na kamenistú nezjazdnú cestu, tak ustúpime. Presvedčím ho. Stúpame asfaltkou kúsoček a už je zasa odbočka vľavo cez drevený mostík a kamenistou cestou hore. Tvárim sa akože pohodka a tak stúpame, na konci malá zákruta vpravo a zmena! Rotes Tor - Červená brána. Ani nedýcham, zrazu sa otvára pohľad do Spitzu, na vinice okolo, aj na ruiny hradu Hinterhaus z 12. storočia. Je to ako v rozprávke, všetko máme na dlani. Neviem, ktorým smerom mám otáčať fotoaparát. Tak toto naozaj stálo za to. Michaelberg aj s vrcholovou knihou a výhľadom zo skaly na celý Dunaj pod nami a teraz toto. Červená brána je zvyškom stredovekého opevnenia. Chvíľku posedíme na lavičke vedľa brány.

Spitz a marhuľová štrúdľa

Zbiehame príjemným, hoci veľmi krátkym zjazdom, na námestie Kirchenplatz. Sme hladní a smädní. A hľa je tu pekáreň s marhuľovými dobrotami, ktorá si pamätá rok 1873. Dáme si pravú čerstvú tvarohovú štrúdľu s marhuľami, to je dobrota, manžel aj dupľu. Však si zaslúžime. S plným žalúdkom sa kľukatíme uličkami Spitzu, bolo by čo pozerať. Lenže my máme ešte v hlave necelých 12 km, ktoré sme zdolali za úctyhodných 2,5 hodiny.

Kompa Spitz - Oberarnsdorf

Zo Spitzu ideme kompou, ktorá prepravuje autá, cyklistov a peších. Nemá žiadny motor, kormidelník ale nechýba. Netešte sa, že tu vymysleli perpetum mobile. Nie, iba veľmi rozumne využívajú energiu, ktorú poskytuje sama rieka. Na oboch brehoch osadili stĺpy, tieto spojili oceľovým lanom dostatočne vysoko nad hladinou. Po tomto lane sa pohybuje ťažné lano, ktoré prevedie loď na druhý breh za pomoci energie rieky. Kompa premáva podľa potreby, kľudne aj s dvoma pasažiermi. Jedna cesta stojí 2,20 € aj s bicyklom.

Marhuľové sady

Na druhej strane ešte 10 km dokrútime popri rieke. Posledný diel môjho dnešného dokumentu je o viniciach, marhuľových stromoch, niekoľkých ponukách na možné odbočky k vínku, o slniečku, čo nám zohrieva chrbát a krásnej pohode. Marhuľové sady sú momentálne pusté. Ožívajú počas zberu v druhej polovici júla. Vtedy je celé Wachau marhuľové. Presný dátum neviem, ale viem, že tu majú aj veľké marhuľové slávnosti. Spoza riečnej zákruty pomaly vykúka najprv zrúcanina hradu a potom aj modrá vežička Dürnsteinu. A už sme v kempe. Odložím bicykel, dnešné premietanie sa skončí. Ešte sprcha, pivečko z chladničky a relax na brehu Dunaja s prekrásnymi výhľadmi.

Zvukovú kulisu ponúka miestna dychovka, ktorá priamo v kempe má dnes svoju produkciu, nechýba pivko, vínko a pečené klobásky. Keď počúvame z diaľky melódie ako vystrihnuté z čias Franza Josefa, tak už len čakám, kedy na Dunaji zbadám loď s princeznou Sisi na jej ceste do Viedne. O pol desiatej sa hudobníci odmlčali a dali sa pohostiť. Ruch na Dunaji ustáva, iba sem-tam nejaký tlačný čln a remorkér. Dĺžka tejto etapy bola 50 km, prevýšenie 700 metrov, najnižší bod 200 m n. m., najvyšší bod 436 m n. m.

II. Etapa

Rossatzbach - St. Lorenz - Weissenkirchen in der Wachau - Spitz - Willendorf in der Wachau - Aggsbach Markt - Gossam - Schönbühel an der Donau - Aggstein - zrúcanina hradu Aggstein - Oberarnsdorf - St. Lorenz - Rossatzbach

Dnešný film bude opäť veľmi pestrý a tiež sa trošku zapotíme. Začíname smerom na St. Lorenz pomedzi vinice. Dunaj sa v tejto časti zatáča, vytvára malé U, tu je priestor na ovocné sady a vinič. Pestujú sa tu najmä marhule. Sú však ešte zelené.

Ľavým brehom smerom k Melku

Zo St. Lorenz do Weissenkirchenu in der Wachau sa prevezieme kompou. Ďalej ideme cez mestečko po Donauradweg, raz-dva sme v mestečku Spitz, je to len pár kilometrov. Naša včerajšia púť bola omnoho dlhšia. Cesta vedie popod železničnú trať Wachau bahn. Nový panoramatický vláčik premáva medzi Kremsom a Emmersdorfom od apríla do októbra. Cyklopremávka je hustá, je sobota a toto je najnavštevovanejšia časť všetkými vedenými cykloskupinami.
Za Aggsbach Marktom sa dostaneme kúsok viac od cesty a vidíme, ako sa mení krajina. Namiesto viniča je tu kukurica a ovocné stromy. Pred Emmersdorfom na veľkej cyklokrižovatke volíme smer na pravý breh Dunaja. Z mosta sú krásne výhľady, po pravej ruke majestátny Melk. Nezastavujeme, nefotíme, všetci to poznáme.

Pravým brehom cez Schönbühel, Donau Auen, pod hrad Aggstein

Pravý breh Dunaja v tejto časti má úplne iný ráz, menej mestečiek, viac prírody, cyklochodník priamo nad vodou. Teplota sa zvyšuje, určite je cez 30 stupňov. V mestečku Schönbühel an der Donau obedujeme a dopĺňame tekutiny. Je tu krásny zámok s rovnakým menom ako mestečko. Vravíme si, že v tom teple môžeme kopce vynechať a skúsiť trochu kultúry. Zámok vyzerá rozprávkovo. Aj keď treba prekonať malé stúpanie, nezmeníme plán. Dokonca sme rozhodnutí absolvovať prehliadku. Počas krátkeho výstupu sa čudujeme, že je tu akosi ľudoprázdno, žiadne veľké parkovisko, žiadna skupinka turistov. Vysvetlenie: brána je zavretá s nápisom Privat. Takže zámok nebude. Záujem o kultúru je stále živý. V mestečku je aj kláštor Serviten kloster, smerujeme tam. Na parkovisku kopa ľudí, je tu svadba, takže zas nič.

Dunajské scenérie sú stále krásne, dostávame sa do krátkej oblasti Donau Auen, dunajských luhov, ktoré vo väčšej miere poznáme na západ od Viedne a samozrejme aj na Slovensku. Mnohé značky cestou nás upozorňujú na výskyt rôznych druhov vtáctva, následne tabuľa hovorí o revitalizácii tejto oblasti v rámci projektu NATURA 2000.

Aggstein

Keď zbadáme poslednú možnú odbočku na hrad Aggstein, predsa dostaneme chuť sa pozrieť, aký je z neho výhľad, tak odbočíme. Tabuľka oznamujúca 20 % stúpanie nás neodradí, aj keď sa mi teda veľmi nechce. Poviem si však, že tie necelé 3 km musím prekonať hoci aj s bicyklom v zuboch. Stúpanie je naozaj veľmi prudké, teplo až husté, tak veru aj tlačím. Keď konečne terén odhadnem ako cyklozjazdný, tak počujem nad sebou: "Holá holá!". Manžela vidím o serpentínu a minimálne 100 výškových nad sebou. Hecnem sa, striedavo tlačím a stúpam. Na parkovisku pri hrade ma už čaká. V momente opadne únava, je to prekrásne miesto. Po pravej ruke aj zaujímavá skala s lezcami. Už v kempe som si všimla hodne početnú skupinku mladých ľudí v lezkách. Asi sú tu možnosti aj na takéto aktivity, veď kopce sú všade okolo.

Aggstein bol postavený v 12. storočí na neprístupnej skale. Sídlil v ňom rod stredovekých lúpežných barónov, ktorých sa bálo celé okolie. Prepadávali dediny a samoty, lúpili na cestách a kontrolovali dopravu po rieke. V rokoch 2004 - 2006 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou s cieľom zachovať polozrúcaninu a umožniť návštevníkom prejsť obe jeho časti. Hrad je prístupný, tak predsa dnes kultúra bude. Kúpime si lístky po 6,- € a už sme na nádvorí. Prehliadka stojí za to. Ponúka úchvatnú možnosť prechádzky po drevených schodiskách a galériach tak, aby návštevník mal neustále panoramatický výhľad. Niektoré miesta pôsobia až veľmi vzdušne, sem-tam sa radšej držím zábradlia. Výhľad je nádherný tak na rieku v údolí, či na protiľahlé kopce a dedinky.

V reštaurácii na nádvorí v tieni hradných múrov si dáme radlera a zjazd späť k Dunaju nás dnes neminie. Vďaka prudkému klesaniu dostávajú brzdy zabrať, mám nové hydraulické, tak nemám ruky v kŕči, ako predtým s klasickými. Bože, to je ale pohodička! Sme plní cykloendorfínov z výstupu na Aggstein i z parádneho zjazdu späť k Dunaju. Cesta ďalej pokračuje na mnohých miestach krásne popri rieke, vetrík len jemne pofukuje a tých cca 20 km do Rossatzbachu odkútime na jeden šup. Veď bicykel po rovinke ide úplne sám! Aspoň mne sa to tak zdá, pretože sledujem svoj film a tú trochu námahy vôbec nevnímam.

Pri kotvisku lodičky do Dürnsteinu si všimnem stojan s bicyklami, ktoré je možné si požičať a vrátiť na inom stanovišti v rámci Wachau.

Urobíme si večeru, sadneme si na breh Dunaja, otvoríme pivko a je nám veľmi veľmi fajn, ako už veľakrát pri našich cyklotúlačkách. Dĺžka tejto etapy bola 62 km, prevýšenie cca 400 m, najnižší bod 200 m n. m., najvyšší bod 526 m n. m.

Záver

Údolie Wachau odporúčam všetkým, cyklistom, turistom, lezcom, dokonca aj lenivcom. Každý si tu nájde niečo pre seba a prežije pekný predĺžený víkend či dovolenku.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek