Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Malý veľký hrebeň Čergova

Pozná niekto z vás dedinu Livovská Huta? Autobus tam chodí cez víkend raz denne a má čo robiť, aby sa otočil. Nedávnu správu v médiách o inštalácií obrích zrkadiel v nórskom mestečku Rjukan som okomentoval lakonicky. A síce, že páni inžinieri by si mali posvietiť na tento kút sveta. Bola by to výzva! Práve táto malebná dedinka sa stala nenápadnými vstupnými dverami pre jeden z mojich najkrajších zážitkov v prírode.

Vzdialenosť
40 km
Prevýšenie
+1603 m stúpanie, -1803 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 05.10.2013
Pohoria
Šariš: Čergov
Trasa
Voda
Chata Čergov
Nocľah
Chata Čergov
Doprava
Bardejov (vlak, bus) - Livovská Huta (bus)
Hertník (bus) - Bardejov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1113 Bardejov a okolie (1:50.000)

Trasa

Livovská Huta – Malý Minčol – Stredný vrch – Uhlisko – Minčol – Lazy – sedlo Ždiare – Forgáčka – Dvoriská – sedlo Priehyby – Horošovík – Solisko – sedlo Lysina – Veľká Javorina (SPR Vlčia) – Chochuľka – Čergov – sedlo Čergov (Chata Čergov) – Hertník

Hneď na úvod musím podotknúť, že som čergovský hrebeň veľmi podcenil. Nie že by to bola fyzicky náročná túra, skôr naopak, terén je veľmi mierny, príjemný, podklad väčšinou mäkký a pohodlný. Podcenil som ho po stránke obsahovej. Čergov pôsobí skromne, netýči sa do výšav, nepýši sa názvami ako národný park, či chránená krajinná oblasť, neláka dominantami, nesnaží sa pôsobiť atraktívne ani majestátne, nepotrebuje húfy naivných turistov. Všetko, čo vám potrebuje tento "šedivý" masív povedať, sa začnete dozvedať zhruba po hodine a pol stúpania z Livovskej Huty.

Malý Minčol má ľahko cez 1000 m n. m. Teda sme naň ani pôvodne neplánovali ísť. Rozospaté oči nás však nakrátko zviedli zo značky, a tak sme boli pri rázcestníku sami prekvapení. Stratili sme asi hodinu. Ale buďme úprimní, čo znamená čas popri sýtomodrej oblohe bez mrakov, ešte stále hrejivému slnku, všetkých jesenných odtieňoch, aké si len viete predstaviť, voňavom vzduchu, kalíšku portského a dobrom fajčení? Požehnaná chvíľa! A verte, či nie, odteraz bude len krajšie!

Po trištvrte hodine sme lapali po dychu na Minčole. Nie, neudýchalo nás stúpanie. Výhľad bol pre malých bohov. Už cestička cez Stredný vrch dávala tušiť, že dnes uzrieme naše veľhory v plnej paráde, ale že až takto! Ani neviem, koľko času sme tam preležali. Nedalo sa odtrhnúť. Nechcelo sa ísť ďalej. Čo krajšie nás len môže čakať? Ach človeče, vyhliadková jazda sa len začína!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ako som napísal, terén je veľmi príjemný, mierne zvlnený, na hrebeni sa vám striedavo po pravej a ľavej strane odkrývajú neopozerané panorámy Čergova a Levočských vrchov. Viditeľnosť je výborná, počasie je výborné, ročné obdobie ako stvorené na trochu svižnejší pohyb. Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa v sedle Ždiare. Aj keď záver hrozil potme, neodpustili sme si asi polhodinový spánok v tráve. Vychutnávali sme ticho, slnko, vône a predstavovali si, že všetky starosti sú niekde dole pod nami, kde hučí civilizácia a tikajú hodiny.

Vstávať sa nám veľmi, veľmi nechcelo, ale po pár minútach sme sa vrátili do tempa a Forgáčku a Dvoriská doslova preleteli do ďalšieho sedla – Priehyby. Ako inak, opäť sprevádzaní krásnymi výhľadmi, monotónnym rytmom krokov a dychu, myšlienkami čoraz ľahšími a čistejšími. Pri každom ďalšom pohľade zabúdate na predošlý, pretože príroda je naozaj úchvatná. Nie je treba ani 360-stupňovú veľkochočskú parádu, nie je treba mŕtve tatranské skaly, ba ani pieninskú romantiku. Prechádzate cez neopakovateľné kopčeky, lúky, poloninky... Živé zázraky!

Druhá polovica nášho výletu smeruje cez Solisko, ktoré pripraví množstvo ďalších nádherných pohľadov. Sme uprostred úplnej divočiny a čas sa nám začína pomaly krátiť. Slnko je nižšie a nižšie a potrebujeme prejsť ešte poriadny kus cesty. Keď si na prostredie začíname pomaly zvykať, preberá nás Veľká Javorina a jej vlčie zákutia. Pripravuje sa krásny západ slnka a teplota začína výrazne klesať. V nohách máme zhruba 25 km, no napriek tomu v tempe nepoľavujeme. Prechádzame rozprávkovými smrečinami, hrebeň sa začína mierne stáčať, vchádzame do súvislejšie zalesnených pasáží.

Nakoniec sa odkrýva široký holý pás uprostred hustých lesov, ktorý nás privádza na kopec Chochuľka. Obloha nachytala ružové a červené odtiene a dvíha sa chladný silný vietor. Behom pár minút teplota klesla asi o 10 stupňov, obliekame si vetrovky a pri poslednom kalíšku vína vychutnávame jeden z najkrajších západov slnka, aké sme mali kedy možnosť vidieť. V kontraste s takmer úplnou tmou v lese začína kút odhaľovať svoju mystiku. Čergov je napriek svojej neveľkej nadmorskej výške dosť chladným miestom a len čo sa slnko stratilo za obzorom, dal nám to jasne pocítiť. Atmosféru by doplnilo už len zavýjanie vlkov.

Z Chochuľky na Čergov doslova preskočíte. Aj keď z neho býva nádherný výhľad na Slanské vrchy a Šarišský hrad, dorazili sme naň takmer v úplnej tme, a tak sme sa dlho nezdržali. Zamierili sme si to rovno pod vrchol do Chaty Čergov, kde nás po celom nádhernom dni čakala kapustnica, pivo, zopár panákov a učňovská izba s mäkkými matracmi. Na druhý deň ráno sme zišli do dedinky Hertník, odkiaľ sme sa vybrali domov.

Záver

Treba sa poriadne zásobiť vodou, prameňov na hrebeni niet. Túru odporúčam hlavne ľuďom, ktorí majú po krk radov na rebríky, vrchov posiatych desiatkami turistov. Tým, ktorí si chcú nerušene vychutnať pekný výhľad, les, alebo sa len tak prejsť so svojimi myšlienkami v tichu a nevýslovnej kráse (ne)obyčajných kopcov niekde na východe, kde vlci vyjú na dobrú noc. Bol by som nevýslovne šťastný, ak by si Čergov dokázal tento svoj ráz uchovať vždy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie