Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

MTB Vyhliadky Táňovo, Surovina a Vrchdobroč

Veporské vrchy neoplývajú vysokou nadmorskou výškou, ale čo im príroda ubrala z výškovej atraktivity, to vo vrchovatej miere pridala na členitosti a kráse. Čarovná krajina lazov v južnej časti Sihlianskej planiny. Vždy, keď som tu, oko mi poteší prekvapujúca malebnosť krajiny a dušu pohladí napríklad aj koncert spiežovcového orchestra ovečiek na lúke. Nuž a konieckoncov, ani nadmorská výška nie je až taká nízka, rozhodujúca je relatívna výška od okolia, a preto aj diaľkové výhľady sú vynikajúce.

Vzdialenosť
24 km
Prevýšenie
+629 m stúpanie, -629 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 07.09.2013
Pohoria
Slovenské rudohorie: Veporské vrchy - Sihlianska planina
Trasa
Doprava
Lučenec (vlak, bus)/Zvolen (vlak, bus) - Mýtna (vlak, bus)
horský bicykel
SHOCart mapy
» č.1101 Poľana (1:50.000)
» č.230 Nízké Tatry, Poľana (1:100.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: 2013_tanovo.gpx

Trasa

Kotmanová – Hrnčiarky – sedlo Prieraz – Táňovo – Surovina – Vrchdobroč – Zákľuky – Kotmanová (trasa na mape)

Cez najkrajšie vyhliadky na juhu Veporských vrchov

Náhorná plošina znamená pre cyklistu z podhoria asi nasledovné: vyšliapeš si hore, zajazdíš si po malebnej prírodnej rozhľadni, a potom si vychutnáš dlhý adrenalínový zjazd naspäť. Náhorná plošina, ktorú mám na mysli, sa volá Sihlianska planina. Názov je odvodený od vrchárskej obce Sihla, čo nevdojak vyvoláva dojem, že celá planina sa nachádza niekde v strede Veporských vrchov v okolí obce Sihla. Ale pomenovanie Sihlianska planina prináleží aj najjužnejšej časti Veporských vrchov, kde ležia horské obce Detvianska Huta a Látky. Planina má v južnej časti reliéf zvlnenej náhornej plošiny. Jedna z terénnych vĺn vyčnieva o pár desiatok metrov nad okolie a vytvára horský hrebeň. Po ňom vedie cesta, ktorá v dĺžke 4 km spája tri najvyššie vyhliadkové vrchy tejto časti Veporských vrchov: Táňovo (929 m n. m.), Surovina (922 m n. m.) a Vrchdobroč (918 m n. m.). Skvelé a ľahko dostupné výhľady sem lákajú turistov, motoristov aj mladé jazdkyne na koňoch z neďalekej školy jazdenia, ale pre každého cyklistu je najlepším zážitkom zajazdiť si tu!

Ako sa dá dostať hore na náhornú plošinu?

Mojím východiskovým miestom je juhozápadná strana podhoria Veporských vrchov, preto sa zameriam len na niektoré prístupové trasy od juhozápadu:

1. Cez obce Mýtna, Dobroč a Kotmanová prechádza červená diaľková TZT, smerom na Hrnčiarky, do sedla Prieraz, na Táňovo a pokračuje ďalej na Bykovo, Latky-Prašivú a vrch Čierťaž.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. Od osady Hrnčiarky vedie strmá lesná cesta hore do osady Žihľava a na vrch Surovina.

3. Z obce Dobroč vedie lesnou cestou žltá TZT smerom na Vrchdobroč. Dosť strmá, a preto je viac vhodná pre peších turistov.

4. Dobročskou dolinou vedie cesta značená ako červená cyklotrasa. V dolnej časti je zrekonštruovaná a má asfaltový povrch. Cesta sa postupne rozvetvuje na nespevnené lesné cesty: smerom na Veľkú Dolinu, na Herman, na Strhár (červená cyklotrasa), na Vrchdobroč alebo priamo dolinou pokračuje na Brestinu.

5. Nad obcou Kotmanová odbočuje na sever lesná cesta, ktorá stúpa na kotmanovské lazy v serpentínach s názvom Zákľuky a pripája sa k asfaltovej ceste na Vrchdobroč. Cesta je značkovaná ako modrá cyklotrasa č. 2559, ktorá spája priehradu Ružiná s obcou Látky.

Všetky hore uvedené cesty som si prešiel. Všetky sú prejazdné a používané. Keďže chcem trasu absolvovať ako okruh a prevažne v sedle (nie tlačením bicykla), vybral som si pre smer hore trasu číslo 1. t. j. po červenej TZT. Je najdlhšia, ale stúpania sú priateľskejšie. A cestu dole absolvujem po trase číslo 5.

Tak ma veď, ty moja červená TZT

Cestu začínam v Kotmanovej a pokračujem za obcou po červenej TZT udržiavanou lúčnou cestou. Nad obcou ešte čistulinký Vrbínsky potok si veselo žblnkoce a robí mi spoločnosť až pod kopec nazývaný Pohanský hrad. Tam sa naše cesty rozchádzajú. Červená vedie viac na východ a po krátkom „ovadskom“ stúpaní cez les sa ocitám zaštepený na zadku, na krku aj na ruke v osade Hrnčiarky. Osadu ovlažuje Zimný potok. Teraz je to pokojný potôčik, ale pár rokov dozadu po prietrži mračien hore na Žihľave vytopil chalupy postavené vedľa potoka a spláchol neporiadok z celej doliny až do výrobnej haly v Katarínskej Hute. Na krátkej, ale strmej panelovej ceste musím zaradiť najľahší prevod, aby som sa dokázal v sedle prehupnúť do malebnejšej časti osady Hrnčiarky zvanej Krtiny. TZT ma vedie pomedzi osadnícke domy, kde samozrejme neuniknem pozornosti havkáčov. Brechot z každého dvora. Našťastie všetci guľášoví zúrivci, ktorí by sa mi s veľkou chuťou zahryzli do zadku a menší aspoň do achilovky, sú buď za plotom alebo uviazaní na reťaziach. Za osadou sa cesta príkro zvažuje a za okamih som pri potôčiku Matejkovo.

Nedôveruj slepo TZT, alebo nie je skratka ako skratka

Pokračujem dole po prúde potôčika Matejkovo a to aj napriek tomu, že červená odbočuje vľavo. Ej, veru nedám sa zvábiť na kratšiu TZT. Asi tak pred tromi rokmi som slepo dôveroval značkárom a skončil som strastiplnú púť v nepriechodnej húštine pred plotom nejakého súkromníka. Hľadajúc cestu bezradne som poskakoval po skalách potoka s ťažkým bicyklom na zodratom pleci kľajúc sťa pohonič. Potôčik Matejkovo sa vlieva v doline Čechovka do Banského potoka (niekde sa uvádza názov Šofranov potok). Cez Čechovku vedie starodávna, v niektorých úsekoch dokonca kameňmi na plocho vykladaná lesná magistrála, a tak za okamih som na Bučníkoch. Odtiaľ znova spolu s červenou TZT stúpam do sedla Prieraz.

Božie muky, strach z medveďov a sladké černice

V sedle Prieraz ma privítajú „božie muky“ typické pre oblasť. Starý vyrezávaný kríž s Ježišom stojí pre potešenie okoloidúcich pútnikov a je úplne jedno, či veriacich alebo neveriacich. Od kríža je pekný výhľad do doliny horného Ipľa na hornú časť Málineckej priehrady. „Ak idete takto sám hore na Táňovo, občas si zaspievajte alebo zahvízdajte, aby ste dákeho divého zvera neprekvapili. Chlapi v krčme vraveli, že tuná je to samý medveď.“ Takto ma kedysi vystrašil muž z neďalekej obce Málinec, ktorého som vyrušil pri údržbe kríža. Krčmovú informáciu som vyhodnotil ako vážnu, veď vtedy mladý asi 130-kilový maco vystrašil až hen Lučenec. A tak hneď na druhý deň som si naspäť namontoval cengáč, ktorý po kúpe bicykla skončil spolu aj s odrazkami v krabici ako zbytočná príťaž. Teraz stúpam hustou horou na plošinu Táňova a cengám odušu, až kým ma nechytí kŕč do palca. Musím nielen prestať, ale aj zastať, lebo z kríkov vedľa cesty sa na mňa neodolateľne sladko usmievajú černice.

Kde je vrch Táňova?

Som na vrchu, ale nie sú tu žiadne kopce, zôkol-vôkol je plošina, samé lúky a nádherné výhľady. To som na Táňove? Nie, ešte celkom nie, treba pohľadať, kdeže to je najvyššia kóta? No predsa tam, kde je stožiar s telekomunikačnými anténami. Nielen vrch Táňovo, ale aj celé jeho okolie poskytuje čiastočné panoramatické výhľady. Ak by sme boli v Čechách, dávno tu stojí turistická rozhľadňa. Prechádzam sa teda po lúkach a snažím sa uloviť najlepšie výhľady do fotoaparátu. Neďaleko je dominantný kopec Bykovo, východne v diaľke sú Stolické vrchy a južne ich západná časť Málinecké vrchy. Na dohľadnosť dnes nemám šťastie, vzduch nie je príliš priezračný, a tak iba tuším, že niekde dole smerom na juhovýchod leží mestečko Poltár a v diaľke Rimavská Sobota.

Krajinou lazov ponad Starú krčmu, ktorá nie je krčmou

Sadám do sedla a od vrchu Táňovo sa vraciam na asfaltku, ktorá ma zavedie k osade Žihľava. Celou cestou sa mi núkajú výborné výhľady, buď severne na osadu Čechánky, na mohutnú Poľanu, na ploché Veporské vrchy, na atraktívny dlhočizný hrebeň Nízkych Tatier alebo južne na Málinecké vrchy a Juhoslovenskú kotlinu. Stačí iba zastať a kochať sa. Modrá retroceduľa opretá o strom vedľa cesty ma upozorňuje, že prichádzam do Cinobane časti Žihľava. Nová asfaltka sa stáča vľavo dole a končí pri Starej krčme. Bohužiaľ Stará krčma, ktorá viac ako celé storočie úspešne hasila smäd pocestných, už roky ako krčma nefunguje. Objekt vraj vlastní priemyselný manažér a pre verejnosť je zavretý.

Smerom na Surovinu pokračuje prašná poľná cesta. Surovina je kopec s perfektným výhľadom na panorámu juhu stredoslovenského kraja. Výhľadu smerom na sever prekáža vysielač a lesný porast okolo neho. Vrch Surovina podobne ako Táňovo využívajú telekomunikačné spoločnosti ako retranslačný bod. Z Vysielača, ako miestni nazývajú Surovinu, pokračujem veľmi príjemnou lúčnou cestou smerom na kopec Vrchdobroč.

Je Vrchdobroč kopec alebo osada?

Vrchdobroč je naozaj aj názov kopca a aj názov osady. Nezľaknite sa, ak sa uprostred lúky začne k vám približovať nejaké podozrivé osobné auto, napríklad Škoda Favorit alebo Felícia. Nikto vás nenaháňa. Väčšina usadlostí je roztratená na rozľahlých lúkach a premávajú tu autá, o ktorých by výrobca ani v najhoršom sne nepredpokladal, že raz budú jazdiť v teréne - miestna laznícka špecialita. Celá lúčna magistrála smerom na Vrchdobroč ponúka skvelé panoramatické výhľady. Bohužiaľ výhľadu južným smerom cloní mladý lesný porast, ale severným smerom je vidieť Zvolenskú kotlinu, Kremnické vrchy, Poľanu, hrebeň Nízkych Tatier, samozrejme Veporské vrchy, južnú časť Sihlianskej planiny, Klenovský Vepor (iba časť) a Bykovo. A ak má človek šťastie a natrafí práve na deň s dobrou dohľadnosťou, uvidí odtiaľto z kopca Vrchdobroč ponad obzor Veporských vrchov vytŕčať aspoň špičku tatranského Kriváňa. Celá cesta, po ktorej som prišiel od rázcestia na Táňove až sem, je v mapách značená ako zelená TZT.

Adrenalínový zjazd cez Zákľuky do Kotmanovej

Z Vrchdobroča vedie moja cesta smerom na juh do Kotmanovej po modrej cyklotrase č. 2559. Čaká ma parádne klesanie o 620 výškových metrov. Uzučká kvalitná asfaltová cesta prechádza hustou smrečinou a je značená nielen ako modrá cyklotrasa, ale aj ako červená cyklotrasa, ba aj ako žltá TZT. Tri trasy, ale mizerne značené. Ak to tu človek nepozná, určite zabudne odbočiť na modrú cyklotrasu do Kotmanovej a ocitne sa niekde úplne inde, ako pôvodne plánoval. Modrá cyklotrasa odbáča z asfaltky na križovatke a pokračuje nespevnenou lesnou cestou. Po pár minútach sa ocitám na lúke nad Kotmanovou, kde sa mi ponúka krásny výhľad na Striebornú horu, Lučenec, Cerovú vrchovinu a Mátru. Posledný oddych pred náročným zjazdom.

Kontrolujem brzdy, tlmiče a štartujem. Cesta sa definitívne vnorí z lúky do hustej hory. Najprv rovina, ale potom len prudké klesanie. Zemská príťažlivosť je neúprosná. Prvý oddych majú brzdy až na Zákľukách. Lesná cesta sa zarezáva do strmého svahu v nádherných serpentínach. Očkom pokukujem odlesneným svahom a dole pod sebou vidím v protismere cestu, ktorú si za chvíľu vychutnám. Za Zákľukami sa cesta snaží dohnať zameškané a znova strmo klesá až k ústiu roklín Veľké a Malé Hlboké. Klesanie je tu až 28 % (odporúčam kotúčové brzdy)! Uvoľnenie poskytne až asfaltka v Kotmanovej.

Záver

Hoci sa dlhé roky venujem cestnej cyklistike, Veporské vrchy som si pre malebnosť krajiny a hustú sieť lesných ciest zamiloval ako cyklista. Ponúkajú ideálne terény buď pre horskú cykloturistiku alebo pre pohodové športové jazdenie. Práve cyklistika vo Veporských vrchoch je príjemným relaxom a uvoľnením od stresov.

Užitočné odkazy

Obec Kotmanová
Obec Cinobaňa
Región Javor

Fotogaléria k článku

Najnovšie