Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

MTB Veterný vrch z Vyšných Ružbách

Leto sa preklopilo do jesene a využívam posledné teplé dni na dlhšie výjazdy s dcérou v cyklovozíku. Motiváciou na víkendový výlet je geocachingové stretnutie na Veternom vrchu, na najvyššom kopci podcelku Spišskej Magury. Zdolať kótu 1111 m s prívesom je pre mňa tak trochu výzva, no rozhodne sa s ňou rád popasujem.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+800 m stúpanie, -800 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 28.09.2013
Pohoria
Spišská Magura (podcelky Veterný vrch a Ružbašské predhorie)
Trasa
Voda
studnička pri ceste na začiatku doliny Krížneho potoka
Doprava
Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Vyšné Ružbachy (bus, parkovanie na poľnej cestepri kameňolome alebo na platenom parkovisku v areáli kúpeľov)
SHOCart mapy
» č.1107 Spišská Magura (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: veterny_vrch.gpx

Trasa

Vyšné Ružbachy – Panské lúky – dolina Krížneho potoka – Veterný vrch – Na Poľane – Vyšné Ružbachy (trasa na mape)

Auto odparkujem na dolnom konci kúpeľného strediska Vyšné Ružbachy. Zatiaľ čo rozkladám cyklovozík, Laura obdivuje traktor na blízkom poli, a tak mám čas na kompletné nabalenie na celodennú túlačku. Nakoniec nalodím dvojročného pasažiera a poľnou cestičkou stúpam v zatiaľ rekreačnom tempe. Pripájam sa na cyklotrasu a starou asfaltkou naberám ďalšie metre. Vychádzame na lúky, kde dieťa radostne oznamuje stádo ovečiek. Ja si viac všímam romantické výhľady na prvé farebne ladené stromy. No musím dávať pozor aj na značenie, lebo som takmer minul odbočku pred sedielkom. Odfučím si to až k vyhliadkovému posedu, kde vypúšťam dcéru na menšiu prechádzku. Oddýchnutý sa spúšťam na druhú stranu a lúkami klesám až ku Krížnemu potoku, ktorého dolinou budem teraz naberať metre.

Stúpanie na hrebeň

Som na lesnej asfaltke, slniečko príjemne pripeká a optimisticky prihadzujem ťažšie prevody v snahe dohnať vlažný štart. Z rytmu ma vyhadzujú len offroady s poľovníkmi, ktoré z cesty neuhnú ani o centimeter. Pred rázcestím neveriacky zízam na značenie cyklotrasy, ktoré ma posiela doľava. Podľa mapy však mám ísť na hrebeň doprava. Nechám sa presvedčiť a naozaj odbočujem z pohodlia do prudkého stúpania. Automaticky preradím na dôchodcovských dvadsať ku tridsaťšesť a nahlas odfukujem. Míňam partiu chlapov, chystajúcich drevo, a po chvíli mám výsledok hádanky s odbočkou vľavo. Cesta sa v závere doliny zvrtne a krútim už správnym svahom. Obieha ma mladá žena na bicykli, povrch asfaltu sa zhoršuje a začínam mať toho akurát tak dosť. Najmä morálne. Ohliadam sa dozadu a spokojný výraz pasažiera mi dodá potrebnú motiváciu. Z lesa sa pripája modrá značka a to znamená aj koniec námahy. Vrstevnice v mape rednú a začínam si vychutnávať zákruty v jesennom lese.

Konečne sa kochám prvými nesmelými výhľadmi a s úľavou vychádzam na hrebeň pri rázcestníku Plontana. Pauza na oddych je nutnosťou. Nielen pre vypotené litre, ale aj pre pohľady k severným susedom. Od Tatier k Dunaju to nie je, ale od Belianok k Dunajcu áno. Siluetu Troch korún som doteraz videl len zdola, dnes je to aj takto zvrchu. K cieľu to mám len kúsok, a tak sa odhodlávam pre vrcholový útok. Zo sedla vedie hrebeňom kúsok veľmi strmej cesty. Nohy by aj vládali, no vodou vymletý rigol je proti, a tak musím vozík prácne niekoľko kritických metrov ťahať. Podľa skupinky ľudí identifikujem finálovú kótu, ktorá je doslova na skok. Cesta ju ale traverzuje. Posledných päťdesiat metrov skúsim v sedle, no nedá sa, a tak vypriaham. S podporou známych aj neznámych tvárí dotiahnem vozík až k triangulačnému bodu a slávim svoje malé veľké víťazstvo. Vypúšťam pasažiera a podľa hodiniek ordinujem drobcovi obedňajšiu prestávku. Z kufra ťahám varič, ešus aj domáci predvarený proviant. Chvíľu kuchtenia strieda ešte kratšia chvíľa jedenia. Muzikantov definitívne umlčím šunkovým rožkom a príjemný čas trávim rozhliadaním sa do hlbokých dolín pod nami. Jediným problémom idylky je názov kopca, na ktorom sedíme. Veterný vrch neostal nič dlžný svojmu menu a poriadne začalo prefukovať. Zbalím teda táborisko a rozhodujem o návrate.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cesta nadol

Dole kopcom sa pešo s vozíkom po boku nedá, posadím teda zadok na koleso a prsty zadrapím do páčiek. Šmyk sem, šmyk tam a sme znova na dobrej ceste. Červená značka si to ženie kamsi do rúbaniska, no poslušne vykrajujem obchádzkové esíčko, až prichádzam k malej chate. Ešte jedna prudká serpentína a som v prítmí lesa. No tieň znamená aj blato, a tak spúšťam kolesá hlboko pod limit, aby som na mäkkom podklade nelietal ako krasokorčuliarsky učeň. Na rázcestí pod Grúňom sa odpájam od skupiny a vyberám si vhodnejšiu trasu po žltej značke. Problémom je ale blato, jazdí tu traktor a cesta tak aj vyzerá. Len s námahou sa predieram desiatimi centimetrami plastelíny, našťastie je to dole kopcom a pomáha mi gravitácia. Vykúpenie prináša odbočka na lúky. Trochu sa ešte vytrápim so stúpaním ku križovatke na Poľane, takže si dávam pauzu. Laura sa pýta von z vozíka a zaumienila si, že bude pokračovať pešo. Presne podľa plánu... Príjemný chodníček klesá hôľnym hrebienkom, dieťa si spokojne vykračuje a komanduje rýchlosť môjho zjazdu. Vedieme skromný dialóg o krásach okolitej krajiny a pomaly zostupujeme. Keď sa na ceste znova objavia mláky a blato, prehováram ju na trochu zvezenia. Zaberie až ponuka olovrantu, po ktorej zapínam pásy a zjazdujem do doliny. Pri kaplnke začína asfaltka, ktorá nás dovedie k lyžiarskemu vleku vo Vyšných Ružbachoch.

Zaujímavosti na záver

V dedine odbočím a mierim smerom ku kúpeľnému komplexu. na malom pahorku sa nachádza miestna rarita - travertínové jazierko naplnené termálnou vodou. Ohradené plotom, všade zákazy kúpania. No dobre, k diere v pletive vedie vyšliapaná diaľnica a v teplej vodičke sa veselo čvachtá trojica starších žien. Dal by som si veruže aj povedať, no aquapark je dnes mimo plánov. Schádzam na dolný okraj obce, kde poslušne od rána čaká auto. Čas je dobrý, takže ešte jedna drobnosť, ktorou je miestny kameňolom. Možno netradičné miesto, no o to netradičnejšia je jeho premena na prírodnú galériu plnú kamenných sôch. Robíme si malé kolečko pomedzi tradičné, aj tie abstraktnejšie výtvory a po chvíli sa vraciame k odparkovanému autu. Laura sa derie za volant a skúša všetky tlačidlá, zatiaľ balím vozík do kufra a bicykel na strechu. Krátky telefonát domov, cédečko s detskými pesničkami vlieza do štrbiny prehrávača a v chytľavom rytme ostáva len ukrajovať návratové kilometre.

Fotogaléria k článku

Najnovšie