Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Rudno nad Hronom – Pukanec

Do Štiavnických vrchov chodievam od raného detstva. Preto môžem zodpovedne prehlásiť, že ich mám pochodené krížom-krážom. Poznám tam mnoho kopcov, lúk, dolín a chodníkov. A predsa sa aj tu nájdu miesta, kde som ešte nebol. Takýmto miestom bol donedávna vrch Chlm nad Rudnom nad Hronom. A keďže na dôvažok vedie z Rudna nad Hronom do Pukanca značená trasa, ktorou som ešte nešiel, dlho som neváhal a čo najskôr vyrazil.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+805 m stúpanie, -660 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 15.02.2014
Pohoria
Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)
Trasa
Voda
Studnička Uhliarka, Obecný potok, potok nad Pukancom
Doprava
Nová Baňa (vlak, bus) - Rudno nad Hronom (vlak, bus)
Pukanec (bus) - Levice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Trasa

Rudno nad Hronom – Chlm – Slosberg – Krížny buk – Pukanec

Čo v Rudne nad Hronom

Dostať sa do Rudna nad Hronom je pomerne jednoduché. Z blízkej Novej Bane sem chodia miestne autobusy a zastávku tu majú aj osobné vlaky. Centrálny turistický smerovník – TIM Rudno nad Hronom stojí na malom námestí v severnej časti obce. Tu budem začínať svoje putovanie. Prv ale než sa pustím do opisu túry, dovolím si upozorniť na fakt, že celá trasa z Rudna nad Hronom cez vrch Chlm do Pukanca sa dá prejsť za nie viac ako 4,5 hodiny. Preto každému, kto sem zavíta, odporúčam spojiť túru s návštevou lokality stredovekého hradu na vrchu Kaštieľ.

Dostať sa tam je pomerne jednoduché. Stačí sa vybrať po červenej značke v smere obec Vysoká. Značka prechádza dedinou, neskôr sa stočí a stúpa k okraju lesa. Ďalej vedie popod masív Kaštieľa až do sedla, ktoré sa nachádza severovýchodne od jeho vrcholu. Tu opustíme značku a krížom cez les vystúpime na vrchol. Tam narazíme na mohutné valy a priekopy. Povyše sú vidieť základy veží a múrov hradu. Od môjho deda, účastníka SNP, viem, že po ústupe povstaleckej armády z údolia Hrona sa na hrade pomerne dlho ukrývali dvaja ruskí partizáni. Ešte v 60-tych rokoch 20. stor. bol na hrade kameň s ich vyrytými iniciálami a letopočtom 1944. Z hradu sa je najlepšie vrátiť po rovnakej trase, akou sme sem prišli.

Vrch Chlm

Ako som spomenul, v jedno nezvyklo teplé februárové ráno vystupujem z autobusu v Rudne nad Hronom. Zastávka sa nachádza na malom námestí, ktoré lemujú stavby kostola, obecného úradu a malého pamätníka. Z predchádzajúcich návštev viem, že kúsok za rohom sú malé potraviny, kde si kupujem pivo a ochutnávam „špeciálne balené poldecáky“ borovičky. Hmm... pre istou si ich zopár kúpim na cestu. Takto naštartovaný vyrážam. Zelená značka vedie pomedzi domy na lúky, kde odbočuje ku kaplnke stojacej na konci dlhého terénneho výbežku. Odtiaľto sú pekné pohľady na dolinu Hrona, na vrch Kaštieľ s hradom a protiľahlý Pohronský Inovec. Očami hľadám známe miesta a spomínam. Tadiaľ som išiel, tam spal... Spomienky mi v tele zvyšujú hladinu serotonínu, a tak veselo pokračujem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Onedlho stojím na okraji lesa, kde sa začína dlhé stúpanie, končiace sa na vrchole Chlmu. Keďže chodník vedie priamo hore, fučím ako parná lokomotíva. S narastajúcou nadmorskou výškou pribúdajú v bukovom lese pokrútené staré duby. Objavujú sa menšie skalky, z ktorých je vidieť novobanské štále. Keď pri polorozpadnutom poľovníckom posede prechádzam krížom cez zvážnicu, viem, že na vrchol je to len kúsok. Zdolávam posledné výškové metre a konečne stojím na vrchole Chlmu. Tvori ho niekoľko skalných blokov. Medzi nimi stojí turistický hríbik s vrcholovou knihou. Sadám na bralá a otváram si „špeciálne poldecové balenie“ borovičky. Po krátkom oddychu sa zapisujem do vrcholovej knihy, urobím si fotku z vrcholu a pomaly sa spúšťam po skalnom hrebeni.

Smer Slosberg

Krajina, ktorou prechádzam, je veľmi pekná. Les nie je veľmi hustý a keďže stromy ešte nemajú listy, vidieť okolité horské chrbty. Na jednom ma prekvapuje bralnaté zakončenie, ktoré sľubuje pekný výhľad. Škoda, že som o ňom nevedel. Určite by som naň odbočil. Na severných svahoch Chlmu sa nachádzajú zvyšky pralesa. Neviem, či som nimi prechádzal, ale mnohé zákutia mi ho pripomínali. Klesajúc prichádzam na menšie rúbanisko. Odtiaľto je vidieť na sever. Na obzore sa jasne črtá zasnežená línia Kremnických vrchov a minipohoria Žiar. Chodník sa onedlho napája na zvážnicu, ktorá ma privádza do sedla medzi Chlmom a Kozím chrbtom. V sedle, na okraji lúky stojí drevená búda. Interiér je čistý, dvere sa dajú zatvoriť, strecha nezateká... To je krátke zhodnotenie mojej kontrolnej návštevy. Od zrubu značka klesá do doliny Obecného potoka k turistickému smerovníku TIM Slosberg. Kúsok poniže sa nachádza prameň – studnička Uhliarka, kde sa dá načerpať pitná voda.

Čo zostalo z Krížneho buku?

Od rázcestia idem asfaltovou cestou, ktorá spája niekdajšiu mestskú časť Novej Bane – Brehy s okolím Pukanca. Po necelých 100 metroch značka smeruje do bočnej doliny. Po jej zdolaní sa napájam na zvážnicu, ktorej trasa sa vinie vrstevnicou nad dolinou Obecného potoka. Po asi 2 km opäť prichádzam na asfaltovú cestu, aby som vzápätí znovu, tentokrát lesným chodníkom, vystúpil do sedla Krížny buk s rovnomenným turistickým rázcestím. V sedle križujem modrú značku, vedúcu po juhozápadnom výbežku Štiavnických vrchov. Prvýkrát som tu bol niekedy koncom roku 1982. V tej dobe bolo sedlo husto zalesnené a na malej čistinke stál mohutný buk. No o pár rokov neskôr, keď som sedlom znovu prechádzal, bol les v sedle čiastočne vyrúbaný a z mohutného buku zostal len ohlodaný kmeň. Aké bolo moje prekvapenie, keď som tu teraz našiel veľké rúbanisko a z mohutného buku zostal len peň... Pokiaľ budete mať ešte dostatok síl, urobte si krátku odbočku na vrch Ťatiar. Z jeho vrcholu sú ozaj veľmi pekné pohľady na Sitno a južnú časť Štiavnických vrchov.

Do Pukanca

Za sedlom začína trasa značky zostupovať. Sprvu vedie cez zarastajúce rúbanisko pod vrchom Ťatiar, kde sa mi otvára výhľad na Sitno. Neskôr vstupujem do dubového lesa. Pokrútené stromy vytvoria počas hmly určite dokonalú ilúziu strašidelnej krajiny. No teraz na mňa svieti poobedné teplé slnko. Onedlho prechádzam cez potok a po jeho brehu pokračujem ďalej. Les už nie je taký tajomný, ale stále sa dajú vnímať pekné zákutia. Naraz sa steny doliny rozostúpia a stojím na okraji lúky so záhradou. To viem, že som na okraji Pukanca. Rýchlo zbehnem popri plote záhrady k prvým domom a bočnou uličkou prichádzam na hlavnú cestu. Privádza ma do centra mestečka, kde sa moje putovanie končí. V krčme sledujúc hokejový zápas USA – Rusko v duchu tradične zhodnotím celú túru. Ako inak, bola výborná.

Mesto Pukanec a pár postrehov

Pukanec, staré banské a vinohradnícke mesto ma vždy fascinovalo. Podobne ako blízka Banská Štiavnica, aj tu na mňa pôsobí istý „genius loci“. Zachovalá pôvodná architektúra domov, časti bastiónového opevnenia mesta či lokalita bývalého mestského hradu, to je zmes prvkov, ktoré určite dokážu očariť každého vnímavého návštevníka. A za seba môžem zodpovedne prehlásiť, že sídlo patrí medzi pár slovenských miest, ktoré nie sú zdevastované architektúrou socialistického realizmu a ani novodobého architektonického gýču. Každému, kto sa sem chystá, odporúčam si prečítať na webovej stránke množstvo informácií nielen o samotnom bývalom slobodnom kráľovskom meste, jeho dejinách a banských pamiatkach, ale aj o okolí, pozoruhodnostiach a iných zaujímavostiach.

Celá trasa túry vedie takmer výlučne lesmi. Výhľady sú len z rúbanísk a priesekov. Značenie je v dobrom stave. Úsek Rudno nad Hronom – Chlm – zrub pod Chlmom nie je vhodný pre horské bicykle. Zato cesta vedúca dolinou Obecného potoka je ideálnym miestom na cyklistický prechod z údolia Hrona do Bátovskej kotliny.

Odkazy

Rudno nad Hronom
Rudno nad Hronom – hrad
Pukanec
NCH Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci

Fotogaléria k článku

Najnovšie