Opäť je víkend, čas na zaujímavý výjazd. Trasu som si tradične neplánoval, napadla mi len deň predtým. Prezeraním mapy a uvažovaním, kam sa chcem ísť pozrieť, vznikla pomerne netradičná trasa s množstvom zaujímavých miest. Neopomeniem ani obec Dobrá Voda, ktorá bude dôležitým prejazdovým bodom. Takmer celá trasa bude viesť mne známymi lokalitami. Za začiatok výjazdu si volím Trnavu, kam sa dopravím prvým ranným rýchlikom z Bratislavy.

Trasa

Trnava – Dolná Krupá – Horná Krupá – Prekážka – Piešť – Dobrá Voda – Hradište pod Vrátnom – Rehúši – Bukovec – Bašnárovci – Myjava, Belanskovci – Myjava, Turá Lúka – Vankovci – Zimovci – Ostrý vrch – Šance – Vrbovce – Zelenákovci – Žalostiná – Javorec – Zelenkov mlyn – Havran – Richtárka – Koválovské lúky – Krížnica – Skalica – Holíč – Kopčany – Kúty (trasa na mape)

Z Trnavy k Malým Karpatom

V slnečnom sobotnom ráne vystupujem po polhodine z vlaku a s úsmevom začínam dnešný výjazd. Konečne v rozumný čas, 6.30. Trnavou prechádzam rýchlo, áut je málo. Hlavnou cestou smerujem v pomerne chladnom počasí k blízkym kopcom Malých Karpát. Premávka takmer nulová. Po 15 km s vetrom do chrbta zastavujem v obci Dolná Krupá, v ktorej fotím pekne osvietený kaštieľ z 18. storočia. Navštevoval ho známy skladateľ Ludwig van Beethoven, v súčasnosti je sídlom hudobného múzea. Z Dolnej je na skok do susednej Hornej Krupej. Nudnú jazdu po mierne zvlnenej hlavnej ceste si krátim výhľadom na najvyššie malokarpatské polohy. Konečne sa dostávam k lesu, som na Prekážke. Odtiaľto vedie do lesov Malých Karpát nenáročná značená asfaltka. Na jej začiatku je výdatný trojprameň, nasledovaný protitankovými zátarasami. Lesná asfaltka vedie údolím Krupského potoka. Jeho západné svahy boli kedysi vybrané, aby sa zhostili pocty umiestnenia hlavnej trasy lesnej železnice zo Smoleníc na Dobrú Vodu. Nasledujúce kilometre jazdy mi budú často spestrovať ďalšie úseky dobrovodských lesných železníc.

Dobrovodským lesom

Menšia lúčka lemovaná gaštanmi a v pozadí asi 20-členná skupina jelenej zveri, v ktorej sú aj muflóny. Milý pohľad. Asfaltka sa rozdeľuje, rovno je pokračovanie na Cerovú moja trasa vedie vpravo. Už s rozbitejším povrchom sa zatáča a na vrchole krátkeho stúpania sa od nej odpájam. Pokračujem totiž priamo po bývalom telese spomínanej lesnej železnice. Aktuálne je z neho spevnená lesná cesta, len mohutné zárezy a násypy dávajú tušiť čo po nej kedysi jazdilo. Bez stúpania, s krátkym výhľadom na Katarínku prichádzam k Chotárnej ceste a súčasne modrej značke z Naháča. Železnicu opúšťam, lenže o pár metrov pretínam ďalšiu. Ide o nenápadnú vetvu z Planinky, ktorá bola predchodkyňou spomínaného úseku zo Smoleníc. Darmo, Dobrá Voda, v chotári ktorej sa práve nachádzam, je nezameniteľne spätá s lesnými železnicami. Modrá značka ma vedie prebúdzajúcim sa jarným lesom, v lokalite Piešť sa od nej odpájam a prechádzam peknými lúkami. Výhľad na hrad a obec ma z nich vždy poteší. Strmším zjazdom križujem asfaltku a zároveň ďalšiu vetvu bývalej železnice, tentoraz z fabriky. Lúčnou cestou vychádzam na Pirtoch, pripájajú sa modrá značka, výhľady a takto pekne všetci spolu klesáme do dedinky v údolí.

Na Dobrej Vode som doma, takže krátka návšteva rodiny. Zároveň sa prezliekam do letnejších vecí, oteplilo sa. Cesta z Trnavy 1,5 h pri vzdialenosti 33 km. Vďačný a rýchly presun, v jeseni som ho absolvoval ako nočný výjazd. Naberám si vodu do prázdnych fliaš, najem sa a pred 9-tou vyrážam na už skutočný výjazd. Doteraz to bol len prológ. Nasledujúcim cieľom je kopec Ostrý vrch nad Myjavou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smer Myjavská pahorkatina

Z Dobrej Vody smerujem cez rekreačné stredisko Podmariášom, ktoré má už časy najväčšej slávy dávno za sebou. Povinná fotka miestnej kaplnky, vedľa ktorej je výdatný prameň a usilovne sa ponáram do lesa. Zelená značka ma vedie popod nedávno opisované historické lokality. Rozhodujem sa či nasledujúce výraznejšie stúpanie obídem lesnou cestou cez Cínovec alebo nie. Zvíťazí možnosť nevyhýbať sa podobným úsekom. 20 % stúpanie bolo plné lístia, ale zdolané. V tomto smere som ním nešiel niekoľko rokov. Dnes po štvrtýkrát prechádzam niektorým úsekom dobrovodskej lesnej železnice, tentoraz ide o vetvu z Doliny. Myslím, že len málo ľudí si pri cyklistike či turistike v takýchto lokalitách uvedomí, kadiaľ vedú ich trasy. Nemajú to ale často ako vedieť. Zelená značka sa prehupla cez kopec a nasleduje príjemný rýchly zjazd, končiaci v Hradišti pod Vrátnom, menšej obci senického okresu. Za zmienku stojí, že v obci je známym chalupárom bývalý slovenský premiér.

V Hradišti sa nezastavujem, okolo kostola sa napájam na asfaltku, ktorá ma jemným stúpaním vedie v ústrety otvorenej krajine Myjavskej pahorkatiny. Výhľady do okolia sú príjemné, na pozadí rozoznateľné vzdialené Záruby. Ku koncu stúpania sa na horizonte zjaví množstvo tmavých bodov. Takmer 30-členná skupina jelenej zveri. Asfaltka klesaním prichádza k osade Rehúši, z ktorej je na skok do Prietrže a Senice. Pokračujem druhou cestou, zastavím sa pri pamätníku SNP. Tabuľka ukazujúca smer na rozhľadňu Lipovec ma necháva chladnou. Významu rozhľadne na tomto mieste som nikdy nepochopil. Aj bez nej je možný nerušený výhľad na nie veľmi vzdialený Ostrý vrch a hrad Branč.

Bukovec a Turá Lúka

Napájam sa na príjemnú poľnú cestu a opäť spozorujem niečo tmavé. Druhá skupina jelenej zveri v počte viac ako 50 kusov hľadí na mňa. Snažím sa ich odfotiť, ale dávajú sa do pohybu. Mimoriadne zaujímavý pohľad aj preto, že je s nimi niekoľko muflónic. Cesta ma nenáročným terénom privedie do obce Bukovec, ktorým som nedávno prechádzal. Aby som nestratil nadmorskú výšku, obchádzam ho asfaltkou popri miestnom družstve. Nasledujúce úseky jazdím pomerne často. Bočná cesta ma cez osadu Bašnárovci, odkiaľ je dobrý prístup na hrad Branč, rýchlym zjazdom cez Belanskovcov po pár kilometroch dopraví do Turej Lúky, mestskej časti Myjavy. Dlho sa v nej ale neohrejem, po križovaní hlavnej cesty Senica - Myjava ma čaká stúpanie asfaltkou a zároveň žltou značkou v ústrety Ostrému vrchu. Bez áut, otvorená krajina, príjemné výhľady. Vietor je celkom silný, zatiaľ neprekáža. Vrtuľa sa postupne približuje. V lokalite Zimovci asfalt končí a začína poľná cesta, ktorá ma pohodlne vedie až na lúky.

Ostrý vrch

A práve na nich začína hlavná časť dnešného výjazdu, lúky ma budú sprevádzať nasledujúce hodiny. Ostrý vrch (602 m) je na url="http://hiking.sk/hk/ga/40335/cestou_na_ostry_vrch.html" style="">dohľad, vôkol krajina lúk a kopcov. Fotím, je sa na čo pozerať. Posledné výraznejšie a doslova ostré stúpanie a som na vrchole. Vietor je veľmi silný, veterná elektráreň má aspoň čo robiť. Dohľadnosť nie je ďaleká, ale neurazí. Kruhový výhľad, na jednej strane Veľká Javorina, kopčeky Malých Karpát, ale aj úseky, ktoré ma čakajú. Zaujímavosťou je, že za vhodných podmienok by som videl až domov, na takmer 80 km vzdialenú Devínsku Kobylu. Dlho sa nezdržím a teším sa na lúčny zjazd smerom k osade Šance. Mimoriadne príjemný úsek. A opäť zver, tentoraz srnky. Výhľad na moravskú stranu a osadu, ktorá bola do roku 1997 pod názvom U Sabotů súčasťou Českej republiky, ma núti zastaviť a fotiť. Výživný zjazd ukončujem na hlavnej ceste, ktorou sa rýchlo dostávam do obce Vrbovce. Navštevujem ich pomerne často, dnes ma z nich čaká nový úsek, ktorého zakončenie bude na kopci Žalostiná.

Žalostiná

Asfaltovou cestou a stúpaním za pripekajúceho slnka prichádzam k osade Zelenákovci. V stúpaniach mi je miestami teplo, ale mimo nich akurát. Keďže nevidím žiadnu značku kadiaľ ísť, navigácia ma usmerní a poľnou cestou sa postupne blížim k cieľu. Stretávam červenú značku, ktorou som išiel pri výjazde z Trenčína a po pamäti smerujem na najvyšší bod lúčneho kopca v popredí. Objavuje sa drevená stavba som na Žalostinej (621 m). Ničím nerušený výhľad do okolia si patrične užívam, či malo zmysel stavať rozhľadňu nechám na posúdenie druhým. Žalostiná je príjemné miesto. Výškou podobná susednému Ostrému vrchu, na skok od neho vzdialená a predsa iná. Dlho sa nezdržím, južný vietor je nepríjemný. Pekne vidieť všetky úseky, ktoré by som si rád dnes prešiel. Prvým v poradí je akoby predĺžený hrebeň Žalostinej ku kopcu Javorec.

Vždy som obdivoval jeho majestátnosť ako sa čnie nad všetkým a až dnes sa mi ho podarilo vhodne zaradiť do trasy. Lúčnym a poľným zjazdom sa dostávam k rázcestiu Senné diely a stále rovno, spevnenou cestou pokračujem na spomínaný hrebeň. Výhľady do okolia nádherné, páčia sa mi. Roztratené osídlenie v podobe pár usadlostí tam, iných zase tamto, dáva lokalite svoje čaro. Nenáročná cesta ma pohodlne vedie ďalej a ďalej, viem že sa sem musím ešte vrátiť. Vychutnávam si jazdu, fotím. Po pravej strane sa nad údolím potoka Teplica vypínajú kopce, ktoré budú ďalšími prejazdovými lokalitami. Predtým ale prechádzam kótou Javorec (432 m) a ponáram sa do tieňa lesa. Rýchly strmší zjazd lesnou cestou a som dole.

Stúpaním na Havran

Kúsok po hlavnej ceste a v lokalite Zelenkov mlyn pokračujem žltou značkou. Zatiaľ bez stúpania ma vedie popri potoku k lesu. Osobne nemám dobré skúsenosti s niektorými značenými úsekmi v oblasti, preto ma trasa značky necháva na pochybách. Pokračuje podľa mňa nezaujímavo a možno aj strmo hore. Odpájam sa od nej a podľa mapy v navigácii smerujem druhou cestou vľavo. Vychádza na lúke, ktorá je akoby malou zjazdovkou. Namiesto vleku sú tu elektrické stĺpy, ale profil je správny. Dokonale strmý. Asi som mal ísť radšej po značke. Nič sa nedeje, vyzliekam si dlhý dres a serpentínovo, vlastnou stopou prekonávam prevýšenie. Ináč sa nedá, priame šliapanie kolmo do kopca je nemožné. Výrazné stúpanie je našťastie krátke, onedlho skončí a konečne sa napájam na normálnu lúčnu cestu.

Výhľady spomínať nemusím, nie je o ne núdza. Ostrý vrch na pozadí, Žalostiná tiež a v popredí zaujímavý kopec Uchánok. Stúpanie končí, napájam sa na spomínanú žltú značku, ktorá vedie do Sobotišťa a smerujem k osade Havran. Lokalitu som už navštívil, viem kadiaľ ísť. Pomenovanie Havran má aj rovnomenný kopec kúsok vedľa, kam pokračujem. Opäť lúčne lokality. Samotný vrchol Havrana (541 m) je v poli, nevedie k nemu cesta. Čiže ho o pár metrov podchádzam. Lúčna cesta a ďalšie výhľady Tentoraz na Záhorie. Najviac asi zaujme rozložitý kopec Zámčisko. Škoda dohľadnosti, o dôvod viac sa sem vrátiť. Na nasledujúce prejazdové miesta ďalekú dohľadnosť nepotrebujem, stačí mi pohľad na neďalekú preliačinu medzi protiľahlými kopcami - bezmenné sedlo a do mapy v navigácii pre kontrolu. Práve tým úsekom by som rád prešiel smerom ku Koválovským lúkam, poslednému plánovanému miestu dnešného výjazdu. Sedlom by mala viesť lesná cesta, zistím či je to pravda.

Richtárka

Rýchly, pekný a ničím nerušený lúčny zjazd ma privedie k potoku Chvojnica, ktorý prekonávam brodom bez pomoci mosta. Z Havrana som videl pár domov samoty Salaše, smerujem k nim. Vnáram sa do lesa Bielych Karpát, lesná cesta sa delí na dve. Vyberám si pravú, ktorá ma vedie k usadlosti, ale stáča sa zlým smerom. Mal som si vybrať ľavý variant. Nič sa nedeje, späť nejdem, krátkym vrstevnicovým peším prechodom cez les sa naň napájam. Lúka obkolesená lesom, rýchly zjazd dole a som na asfaltke pri potoku Raková. Stúpam ňou a dostávam sa do miest, kde som bol minulý rok. A keďže si chcem prejsť nové úseky, pôjdem novou trasou.

Kúsok asfaltkou a dnes po niekoľký raz vyrážam v ústrety ďalším lúčnym úsekom. Nenudia ma, každý z nich bol niečím iný. Aby som sa v stúpaní naozaj nenudil, do cesty sa mi postaví najväčšia črieda danielej zveri akú som kedy videl. Desiatky kusov danielov ma pozorujú, neskôr prebehnú na jednu stranu, aby vzápätí prebehli na opačnú. Neskutočné. Stúpanie je jemné, opúšťam lúčne úseky a vstupujem do lesa. Zmena padne vhod. Príjemná lesná cesta, pekným lesom kopca Richtárka (509 m) ma nevýrazným stúpaním skoro po rovine dopraví na okraj Koválovských lúk. Už som na nich bol viackrát, dnes priamo k nim nejdem. Lesná cesta vyústi na asfaltke pri kopci Čupy. Tieto lokality poznám.

Do Skalice

Asfaltkou pokračujem rýchlym zjazdom, neklesám do Zlatníckej doliny, asfalt vymieňam za lesný povrch červenej značky. Stretávam niekoľkých cyklistov. Na rázcestí Krížnica (411 m) ma zaujme zrekonštruovaná chatka a okolo nej oznamy “Pozor! fotopasce“. Pokračujem obyčajným klesaním lesnou cestou až sa napájam na hlavnú cestu, ktorá ma rovnako ako niekoľkokrát predtým pohodlne a rýchlo dopraví do Skalice. Pohľad na hodiny na námestí je neutrálny, času mám akurát. Za definitívny cieľ dnešného výjazdu si dávam obec Kúty. Okolie Skalice je vďačnou lokalitou pre cyklistické výlety, značených trás je množstvo, neďaleký Baťov kanál je známym miestom na návštevu. Zo Skalice je možné využiť železničnú dopravu a vlakom sa dostať do spomínaných Kútov. Z nich potom smer Bratislava alebo Trnava. Uvažoval som aj nad trasou popri rieke Morava, lenže toľko času nemám. Najjednoduchšie ale nie najbezpečnejšie, sa do Kútov za súčasných veterných podmienok dostanem priamo po hlavnej ceste. O 1,5 h z nich odchádza vlak, ktorý by som rád stihol. Takže 30 km proti vetru.

Holíč, Kopčany a Kúty

Zo Skalice do susedného Holíča má hlavná cesta pomerne vhodnú krajnicu, takže autá ma neohrozujú. A prekvapivo ani vietor nie, zatiaľ je len bočný. V meste Holíč sa oplatí pozrieť zámok, od ktorého vedie cyklotrasa do vedľajšej obce Kopčany, kam rovnako smerujem. Pre rýchly presun dnes idem po hlavnej ceste. Z Holíča do Kopčian cesta nemá krajnicu, ale dá sa. Samotná obec je všeobecne známa kostolíkom svätej Margity Antiochijskej z obdobia Veľkej Moravy. Stojí mimo zastavanej časti a je veľmi fotogenický. Bol som pri ňom nedávno, dnes cez Kopčany prechádzam bez zastavenia. Aj z nich sa dá bez problémov dostať na hrádzu rieky Morava a bezpečne pokračovať po cyklochodníku. Hlavná cesta vstupuje do záhorských borovicových lesov, ktoré zmierňujú vietor, ide sa dobre. Cesta práve zmenila povrch, na 10,5 km úseku je položený kvalitný asfalt a aj niečo na spôsob krajnice. Idem v kľude, času akurát. Na dohľad Kútov les končí.

Posledné metre bočnou ulicou a presne 20 minút pred odchodom vlaku prichádzam na železničnú stanicu. Za poslednú dobu štvrtýkrát a vždy z inej strany. Dnešný výjazd je na konci. Spokojne kupujem lístok, povinná fotka pristaveného vlaku a rozpačito nastupujem do poschodovej súpravy dúfajúc, že sa nezopakuje situácia spred dvoch týždňov, keď sa v Plaveckom Štvrtku pokazila lokomotíva.

Záver

Výjazd dopadol nadmieru úspešne. Spojenie Trnavy, Skalice a Kútov môže mať aj takúto podobu. Navštívil som z môjho pohľadu mimoriadne zaujímavé miesta, vhodné na cyklistiku, je na nich čo obdivovať. Teší ma, že lokality mám dá sa povedať pod nosom, doprava k nim je krátka a bezproblémová. Výjazd považujem za zatiaľ najlepší v roku 2014. Trasa nebola náročná, aj keď roviny veľa nebolo. Išlo sa skôr stále len hore a dole kopcom. Počasie prialo, čo viac si želať. Možno len, opäť sa sem vrátiť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek