Trasa

Štúrovo – Esztergom (Ostrihom) – Pilisszentlelék (Huta) – Pálos-rom (zvyšky kláštora) – Hoffmann-vadásház – Szakó-hegy – Pihenőhely tűzrakó (Miklós-forrás) – Király-kúti-nyereg – Pilisszentlászló (Senváclav/Svätý Václav) – Svábvár – Páp-rét – Magda-forrás – Őrdőgmalom-vizesés – Visegrád (Vyšehrad) – Salamon-torony (Šalamúnova veža) – Visegrád (Vyšehrad) – Lepence – Diós – Dömös – Pilismarót – Basaharc – Esztergom (Ostrihom) – Štúrovo

Krčma u Švejka

Začínam tradične v Štúrove od železničnej stanice do Ostrihomu (Esztergom) a ďalej po ceste na Dobogokő, ale tento raz po prvom prudkom stúpaní odbočujem dole kopcom na Pilisszentlelék (Huta). Chcem navštíviť krčmu u Švejka, o ktorej som sa dočítal v článku Piliš - okolo Vyšehradských vrchov. V strede dediny sa zastavujem a rozmýšľam, kde to tu asi tak je (treba pokračovať ďalej rovno). Rozmýšľam, koho sa spýtať, z jednej strany prichádzajú dvaja starší páni a z druhej nejaká babička. Reč dvojice sa mi zdá povedomá, tak sa prihovorím po slovensky. To prichádza tiež pani a taktiež po slovensky ukazuje cestu. Ani nemusela, lebo pánkovia hovoria, že tam idú a so žartom poznamenávajú, že boli na nejakej fuške a sú „dosť nachňápaní“. Miestne nárečie je dosť podobné stredoslovenskému, viac podobné spisovnej slovenčine, ako naše nitrianske. V krčme sa dávam do reči s majiteľom. Je naozaj veľmi príjemný, dávam si pivo a pokračujem v ceste k zrúcanine paulínskeho kláštora nad dedinou (založený 1287).

Je tam pomerne dosť ľudí, lebo sa sem dá prísť autom. Dlho sa nezdržím a pokračujem po asfaltovej lesnej ceste s občasnými peknými výhľadmi až k Hoffmann vadásház, čo je niečo ako turistická chata a reštaurácia urobená asi z bývalej horárne. Kúsok pred ňou je odbočka na menšiu lesnú cestu, po ktorej vyrážam ďalej. Miestami je dosť rozbitá a po skoro 180-stupňovej zákrute ma čaká celkom náročné stúpanie pod Szakó-hegy. Keď cestu druhýkrát križuje zelená značka, tak z nej schádzam a pokračujem po zelenej na Szakó-hegy, kde tlačím bicykel na vrchol. Sú odtiaľto pekné výhľady na ohyb Dunaja a pohorie s hradom Visegrád v diaľke. Ako jeden z cieľov na dnes som si ho zvolil aj preto, že je to lokalita zaniknutého stredovekého hradu.

Z vrcholu schádzam prudkým zjazdom po zelenej do sedla, kde sa otáčam o 90 stupňov doľava a stále po zelenej pokračujem ďalším prudkým terénnym zjazdom, až kým neprichádzam na asfaltovú lesnú cestu. Pokračujem vpravo, kým neprídem na križovatku s ďalšou asfaltkou (opäť vpravo) a cez sedlo Király-kúti-nyereg. Rovno sa dá odbočiť buď na Mlynky (Pilisszentkereszt) alebo na Dömös, až k miestu, kde sa cesta rozdvojuje (na Szentedre a na Pilisszentlászló (Senváclav/Svätý Václav). Cesta je veľmi príjemná trocha hore, trocha dole, občas výhľady a les. Jednoducho idylka, kilometre ubiehajú jedna radosť. Idem doľava na Senváclav (Pilisszentlászló), najprv dole, potom do kopca a potom do dediny dole.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Krčma u Jánošíka

Na niektorých domoch, ako aj na miestnom úrade i škole sú slovenské vlajky, ale v krčme u Jánošíka krčmárka po slovensky nevedela. Doplňujem tekutiny, lebo som žiadne so sebou neťahal a som trocha dehydrovaný. Vraciam sa na Panoráma út (Panoramatická cesta) a idem smerom na Szentendre. Najprv som sa pomýlil a išiel som opačne, tak musím vyšliapať stratené výškové metre. Pri autobusovej zastávke Svábvár odbočujem doľava na lesnú asfaltku a pokračujem na Pap-rét (lúka), kde je križovatka ciest. Idem opäť doľava, začínam stretať cyklistov a mamičky s kočíkmi. Cesta ma dovedie až k pekne upravenému prameňu Magda-forrás. Je to rekreačné zázemie Visegrádu. Cestou k mestečku prechádzam okolo niekoľkých rybníkov (jeden bol aj s vodotryskom) a okolo Őrdőgmalom-vizesés. Je to krátky prielom potoka Apát-kúti-patak cez skalný prah s menšími vodopádmi a do skaly vymletým korytom potoka. Nejaká rodinka, ako som nakoniec z ich vysvetľovania pochopil, práve hľadá mobil. Dávajú mi číslo, tak im ho prezváňam a podarí sa im ho nájsť. Najprv je krátky prielomový úsek potoka na ľavej strane cesty a potom dlhší na pravej. Niečo také som ani nečakal.

Vyšehrad

Na ďalšej križovatke schádzam doľava dole do Visegrádu (Vyšehrad) a na pevnosť nejdem. Keďže mám celkom dobrý čas, idem si pozrieť Sibrik domb, resp. Ispáni palota, čo je pôvodné opevnenie Vyšehradu, po ktorom má meno dnešný Visegrád. Zďaleka viditeľná zrúcanina Visegrád bola totiž postavená až po mongolskom nájazde, kedy bol zničený starší hrad. Má veľmi bohatú históriu. Už v 3. storočí tu Rimania postavili veľkú pevnosť (zvyšky rímskych strážnych veží sú popri celom brehu Dunaja medzi Ostrihomom a Budapešťou). Pevnosť v 5. storočí opustili a využili ju Slovania (časť z nej, lebo rímska pevnosť bola oveľa väčšia ako neskorší hrad) a po príchode predkov Maďarov tu sídlil župan (ispán). Ešte jedna zaujímavosť: Dolný hrad vo Visegráde sa volá Šalamúnova veža (Salamon-torony). Vraj tu bol väznený kráľ Šalamún, ale v skutočnosti vtedy veža nestála. Panovník bol väznený vo vtedajšom hrade, čo je Ispáni palota (palota = palác). V samotnom Visegráde sa nachádza ešte Királyi palota (Kráľovský palác), čo sú čiastočne obnovené zrúcaniny paláca postaveného začiatkom 14. storočia. Za čias uhorského kráľa Mateja Korvína (Hunyadi Mátyás) to bola svojho času najprepychovejšia stavba v Uhorsku. Vnútri je múzeum, ale z pôvodného zariadenia sa skoro nič nezachovalo. Objekt bol zrekonštruovaný a zariadený podľa archeologických výskumov čiastočne do stavu z obdobia kráľa Mateja Korvína. V uvedenom paláci sa Felicián Zach pokúsil zabiť kráľa Karola Róberta s rodinou, za čo bola celá jeho rodina po neúspešnom atentáte vyvraždená.

Záver

Z Visegrádu pokračujem bez zastávky rýchlym tempom, aby som stihol vlak v Štúrove. Pár metrov pred stanicou v Štúrove je pumpa, kde si chcem zaobstarať niečo na pitie. Akonáhle zosadám z bicykla, prichádza na mňa totálna únava a pár metrov na stanicu musím ísť pešo. Dávam sa dokopy vypitím 1,5 litra minerálky po šprinte, aby som stihol vlak. Tak som sa hnal... a vlak má nakoniec hodinu meškanie, to je na porazenie. Ešte malá zaujímavosť. Mal som na sebe špottester z Lidla, a podľa neho som spálil 860 gramov tuku a cca 8500 kalórií za cca 8 hodín. Priemerný tep bol 145. Na váhe som stratil asi 5 - 6 kilogramov, čo samozrejme na druhý deň nebola pravda. Celkom by ma zaujímalo, či sa údajom o kalóriách a tuku dá veriť. Má s tým niekto skúsenosti?

Kto má rád históriu a prírodu, má si čo v oblasti pozrieť. Vždy sa sem rád vraciam a ešte mám vyhliadnutých veľa miest, kde som nebol. Len keby času bolo viac.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek