Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ostrý štít
Ostrý štít Zatvoriť

Lezenie Výstup na Ostrý štít

V doline vládne hlboké ticho, slnko pomaly vstáva a prvé lúče začínajú zohrievať aj tak dosť teplé tatranské skaly. Pomaly kráčame chodníkom, kde-tu počuť len zahrkotať skalu. Pri Sivom plese na nás zvedavo pozerá kamzík, asi nám prišiel popriať dobré ráno. Pomaly sa blížime pod stenu, nástup na dnešnú lezeckú cestu, na Ostrý štít. V minulosti bol dlho považovaný za nedobytný a dosiahnutý až ako jeden z posledných tatranských štítov.

Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 01.08.2015
Pohoria
Tatry - Váchodné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 2360 m n. m.
  • Najnižší bod: 1010 m n. m.
Voda
Zbojnícka chata
Doprava
Starý Smokovec (vlak, bus) - Hrebienok (pozemná lanová dráha)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Zbojnícka chata – Zbojnícka pláň – Starolesnianske pleso – Sivé plesá – Strelecké polia – Dolné trávniky – Jurzycov žľab – Ostrý štít a späť

Turistický chodník smerujúci do Priečneho sedla opúšťame v mieste, kde sa pripája hrebeň tiahnuci sa k vrcholu Streleckej veže. Pokračujeme cez skaly a suť smerom pod južnú stenu Ostrého štítu, kde nás čaká cesta na vrchol - Jurzycova cesta (pomenovaná podľa Karola Jurzyczu, ktorý v roku 1901 hľadal výstupovú cestu, pozn. redakcie). Začína, tak ako píše sprievodca, v pravej časti Ostrého štítu a smeruje na východný hrebeň, kde končí. My ale máme v pláne pokračovať ďalej, až na vrchol.

Po necelej polhodine od opustenia chodníka dorazíme pod stenu. Pozeráme na to, čo sme si vybrali. Hľadáme v stene cestu, kadiaľ bude treba ísť. Najskôr tradičné prípravy. Treba povyberať lezecký materiál, sedák, nahodiť to všetko na seba, pripraviť lano. Pomaly sa približuje chvíľa, keď si začneme plniť jeden z cieľov na tento rok. Jurzycova cesta nie je z najťažších, ktoré vedú na vrchol, ale to ani nie je naším cieľom. Ako sa hovorí, aj cesta je cieľ, a pri Ostrom štíte to určite platí.

Pri pohľade na stenu to nevyzerá zle, na pohľad pevná skala, zo začiatku viac položená, neskôr prechádza do kolmejšej steny. V pravej časti ohraničená prevismi. Podľa nákresu v sprievodcovi by mala cesta pokračovať po prelezení prvej platne nejako výšvihom hore na druhú viditeľnú platňu a ňou šikmo hore. Po zhodnotení situácie ale zvolíme nakoniec trochu inú trasu. Prvú dĺžku sa rozhodol parťák Michal, že bude dnes ťahať on. V mieste ako dolieza na koniec steny ho čaká trochu komplikovanejší výšvih, aby sa dostal na koniec svojej dĺžky. Trochu pošpekuluje ako tento problém zvládnuť, ale netrvá dlho a riešenie našiel. Vyliezol na miernejšie platne tiahnuce sa doľava. Možno cesta išla niekde medzi tým, lebo pri zlaňovaní sme približne v strede objavili jeden borhák. Nám to neprekáža a pokračujeme ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mne ostala paradoxne teraz ľahšia dĺžka, ale to len asi na rozhýbanie sa na začiatok. Dostávam sa na miesto, ktoré sa volá Dolné trávniky. Nad nami je žľab, ktorý vyústi vpravo pri Jurzycovom zube. Asi v strede žľabu sa znovu vymeníme a záverečné strmšie a obtiažnejšie časti ťahám pod Jurzycov zub. Naša cesta by mala končiť v Jurzycovom sedielku, ktoré je až po prekonaní Jurzycovho zubu. Teraz stojíme obaja pod zubom, alebo inak strmšou stienkou, a hľadáme kade nás to pustí hore, kde bude cesta prijateľnejšia. Núkajú sa dva varianty. Jeden je priamo stenou, pri ktorej stojíme a druhý je asi 2 metre nižšie, cez väčšie balvany. Po krátkom váhaní sa vyberám spodným variantom, aj keď po nalezení asi do polovice stúpania zisťujem, že to ľahšie nebude. Neprekáža, dal som sa na boj, tak musím dobojovať. Mám pocit akoby ma balvany trochu vytláčali do previsu. Michal potom liezol prvú zvažovanú verziu po stienke. Nad Jurzycovým zubom sa vymeníme a Michal vylezie na hrebeň. Ako hore sedel, tak sa natískala otázka, či mám liezť za ním, lebo hore to pôsobilo zaujímavo a nebolo celkom jasné či budeme pokračovať teraz hrebeňom. Nakoniec som prekráčal po polici pod hrebeňom ďalej. Tu som zbadal šikmú lávku priamo do Jurzycovho sedla. Tak som vyliezol po nej a na hrebeni doistil Michala.

Sedíme na hrebeni, na konci našej cesty. Pozeráme ako vyzerá terén na vrchol, debatujeme ako ďalej. V jednom okamihu si kladieme otázku, ideme pokračovať ďalej? Pred nami sú rovné šikmejšie platne, z nich vyrastá skalnatá vežička alebo skôr strmá hrana hrebeňa, ktorý pokračuje ďalej smerom na vrchol. Ako sedíme a pozerám na stienku, čo ma čaká, tak si uvedomujem jednu vec. Keby stienka bola položená niekde dolu na lúke, len ako cvičná skalka, tak po chytoch, ktoré tam pohľadom objavujem, by som to vybehol a ani nepremýšľal. Tu je stienka ale položená na ostrejšom hrebeni a dvíha sa ako kolmá vzdušná stena, čo jej dodáva na vážnosti. Keď si toto uvedomujem, tak si poviem, idem na to! Presne tak ako už veľakrát v horách, reálne to bolo ľahšie, ako to na prvý pohľad vyzeralo a za pár minút leziem ostrejším hrebeňom na najbližšie istiace stanovište.

Po prelezení úseku sa myšlienka, že dnes dáme vrchol Ostrého štítu, začína stávať celkom reálna. Záverečné metre pred vrcholom je skalnatý a na jednej časti znovu ostrý hrebeň. Lezieme na Ostrý štít, tak čo by sme tu čakali iné ako ostrý hrebeň? Záverečné metre bez váhania doliezol ako prvý parťák a zakrátko, s radosťou v hlase do vysielačky oznamuje, dosiahli sme vrchol Ostrého štítu. Po pár minútach som hore tiež a prichádza radostné podanie rúk a nádherný pocit z dosiahnutého cieľa. Pozeráme sa všade naokolo, obdivujeme výhľady krásneho dňa. Ten je, akoby nepatril do série búrkových dní, ktoré boli predtým a prišli opäť pár dní neskôr po tomto lezení. Využili sme jeden krásny deň, kde počasie vyšlo podľa očakávania a bez búrok. Ale pozor, nie je ešte koniec. Sme síce úspešne hore, pozeráme na krásu Tatier na okolí, ale každá túra, či lezecká, vysokohorská, alebo bežná túra je úspešná až po jej skončení. V našom prípade aspoň dolu na chate alebo lepšie v aute pri návrate domov. Toto je síce pravda, ale nám to aj tak nebráni si vychutnávať silu okamihu dolezenej cesty.

Na vrcholovej fotke to vyzerá, akoby sme sa fotili niekde na skalnatej plošine a nie na vrchole Ostrého štítu. Je ale čas a začneme sa pripravovať na zostup. Čaká nás zlaňovanie. Prvé metre sú terénom v časti, čo sme neliezli, neskôr už v trase našej lezeckej cesty. Preliezame dolu hrebeňom na najbližší istiaci bod, z ktorého podľa sprievodcu treba zlaňovať. Všetko ide bez problémov a pomaly nabratú výšku strácame. Pri predposlednom zlaňovaní som v domnienke, že mám dosť dlhé lano a po prehliadnutí jedného stanovišťa na zlaňovanie, kde som mal skončiť, zlaňoval ďalej. Odhadoval som, keď som videl, koľko mám lana, že to v pohode vydá až po stanovište, čo som videl nižšie pod sebou. Ale opak bol pravdou, chýbali tak asi 2 až 3 metre. Našťastie ale po jednej strane steny bolo dosť skál, kde sa dalo odviazať a prasklinou v stene preliezť k stanovišťu, odkiaľ sme mali zlaniť záverečnú dĺžku. Michalovi som dal vedieť, nech to zlaní na dvakrát, aby nemusel tiež preliezať.

Zhodnotenie

Lezenie bolo krásne, počasie vyšlo ako na objednávku. Celý deň bolo krásne jasno a vo výške, kde sme boli aj celkom príjemná teplota. Len občas sa ukázal potulný oblak. Úspešne sme dolu, po zbalení vecí do batohu, záverečnom pohľade na stenu, kráčame dolinou podobne ako ráno. Cesta má ale jeden zásadný rozdiel. Nesieme so sebou výborný pocit z dosiahnutého cieľa a tiež pocit hladu, čo nás ženie vpred na Zbojnícku chatu. Myšlienka na blížiacu sa kapustnicu pred cestou domov, ktorú si dáme na chate, nás posúva vpred dolinou. Odháňame stáda kamzíkov, ktoré podvečer vyšli tiež na večeru a rátame, že dnes sme boli 16 hodín na nohách. Celkom dosť na jeden deň, ale stálo to za to!

Fotogaléria k článku

Najnovšie