Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pod Vinianskym hradom
Pod Vinianskym hradom Zatvoriť

MTB Okolo Vinného ku grófskym hrobom

Občas ma práca zaženie aj na miesta mimo domova. A stane sa, že sa objaví časové okno, počas ktorého sa vyberiem za spoznávaním okolitých krás a zaujímavostí. Takto som sa dostal aj k rannému výjazdu v okolí Vinianskeho jazera pri Zemplínskej Šírave. Nepodarilo sa mi vidieť všetko naplánované, no hlavný je dobrý pocit z pobytu na čerstvom vzduchu.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+552 m stúpanie, -553 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 26.09.2015
Pohoria
Vihorlatské vrchy
Trasa
Voda
prameň pri chate nad Trnavou pri Laborci
Doprava
Michalovce (vlak, bus) - Vinné (bus, parkovisko pri Vinianskom jazere)
horský bicykel
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Vinianske jazero – (Viniansky hrad) – Grófske hroby – Trnava pri Laborci – Vinné – Vinianske jazero

Vonku je ešte tma, keď sa s kolegom stretávame pod schodmi penziónu s čelovkami a vypúšťame prvé obláčiky pary do vlhkého rána po celonočnom daždi. Predraňajkový výjazd začíname hneď stúpaním chodníčkami okolo kameňolomu. Svetlá hrajú divadielko v mokrom lese a kolesá sa neochotne držia na osliznutých koreňoch. Ale opatrne to zvládame a prichádzame k starej asfaltke smerujúcej na západ. Krátky výšvih o niekoľko mapových vrstevníc a potom len príjemné stúpanie v zrýchlenom tempe. Pri odbočke na Viniansky hrad ma parťák opúšťa, chce preskúmať chodníčky pod hradom. Ja mám namierené inde. Je však možné, že sa o hodinu niekde spolu stretneme. Pokračujem po asfaltovej ceste a v stúpaní spomaľujem tempo. Prázdny žalúdok, minimum spánku a ani kondička nie je to, čo bývala. Vyrúbané pásy lesa poskytujú panoramatické výhľady na ranné brieždenie nad dedinkami v okolí Michaloviec. Pravý cyklista by pravdepodobne využil modrú turistickú značku, no ja mám trochu naponáhlo a moriť sa mokrým lesom nemám chuť, najmä ak povedľa ide pohodlná opustená asfaltka.

Niekde vo výške 500 metrov obídem rampu, spustím sa kúsok nadol a nakoniec odbočím do lesa. Hrebienok nad dedinou Porúbka je zaujímavý, orientačne trochu zmätočný, no s pomocou navigácie to predsa len zvládnem. Ticho lesa, všade len kvapky, visiace na koncoch listov a pomalé ubiehanie krajinky okolo. Relax na hlavu uprostred hôr, ktorý ruší len občasné praskanie konárikov, ako sa zver posúva o kúsok ďalej. Cesta sa miestami stráca, občas je zreteľná. Taká akurát, aby som nemal pocit, že idem po rozjazdenej diaľnici. To už však musím zastavovať. Som na mieste. Magickom mieste, akých nieto veľa. Pod majestátnymi stromami sa nachádza prastarý cintorín miestnej šľachtickej rodiny. Pamätník grófskych titulov a umeleckého majstrovstva spracovania kovu do ozdobných tvarov. Jednoduchá lavička, zopár starých kvetov a zbytky sviečok ako pripomienka toho, že nie všetci na toto miesto zabudli.

Čas je však neúprosný, po poľovníckom chodníku sa spúšťam prudko nadol. Jeden nepríjemný vývrat na prekladanie, chata so studničkou a posedením, a potom už len lesná cesta do Trnavy pri Laborci. Prejdem časťou dediny, pozdravím štamgastov, ktorým medzitým otvorili obchodík a mohli sa tak načapovať rannou dávkou penivého paliva z fľaše a odbočím na žltú turistickú. Vedie popod Viniansky hrad, cez nádherné vyhliadkové lúky. No cesta je po dažďoch rozbahnená a ide sa mi ťažko. Nájdem tiež modrú značku, po ktorej by som sa mal dostať bicyklom hore na hrad. Mokré korene, voľné kamene a blato sú však proti. Na tlačenie nemám chuť a pohľad na hodinky tiež nie je optimistický. Mal som ísť radšej na hrad zhora od sedielka, kde som sa lúčil s kolegom. Bola by to len drobná odbočka...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

No čo už, obrátim bicykel a dám si technický zjazd po tom istom, čo som práve s námahou vyšliapal. Týmto smerom je to už iná kávička a tých pár metrov si doslova vychutnám. Okolo viníc prejdem do dediny Vinné, nafotím si kaštieľ a strmým stúpaním bočnou ulicou sa vydriapem na hlavnú cestu smer Vinianske jazero. Je tu aj chodník, no cesta je opustená a cez hlboký jarok sa mi bicykel prekladať nechce. Najmä keď začína znova pršať a mne ostáva posledný kilometer. Vyhladovaný na to dupnem podľa svojich možností a do penziónu prichádzam práve v čase podávania raňajok. Rozospaté oči za stolmi nechápu, ako môžem vchádzať zablatený a s prilbou na hlave. Za zážitkami si proste treba niekedy privstať a dnes ráno sa to naozaj oplatilo...

Fotogaléria k článku

Najnovšie