Trasa

Svinica – Maliniak – Bogota – Črepník – Ďurkov – Svinica

Noc práve stráca svoju silu, keď pri družstve vo Svinici skladám bicykle zo strechy. Zima zalieza pod pazuchy, tak sa musíme zahrievať. Asfaltka do srdca Slanských vrchov je správnym spôsobom, ako získať výškové metre. Vnárame sa do lesa a poctivo krútime pedálmi, no stíhame aj konverzáciu. Rád by som si urobil zopár fotiek, ale v aparáte mi chýba karta. Núdzovo teda využívam aspoň malú vreckovú kamerku.

V okolí Vranej hory na chvíľu pridáme na tempe, aby sme sa krátkym stúpaním vyšvihli na červenú hrebeňovku. V tomto úseku od Dargovského priesmyku je tu tiež asfaltka. Praví MTB puristi istotne ohŕňajú nosom, no na rekreačné prevezenie lesom to plne postačuje. V serpentínach v okolí Spáleného vrchu si dávame prvú menšiu pauzu. Jazdiť nalačno nie je práve najjednoduchšie, a tak do seba lejem aspoň nejaké pitie. Po chvíli sa začne takmer nová, vojenská asfaltka na samotný vrchol Bogoty. Z vyhliadky v serpentíne dnes nič nebude, opar je prisilný, a tak už len dofučíme k oploteniu vojenského objektu. Služba nás má na háku, takže obsadíme sedenie na radlici odparkovaného traktora a dáme si minimalistické raňajky.

Medzičas je dobrý, pustíme sa teda do prejazdu lesa. Cestička smerom ku kopcu Tereš sa zmení na plnokrvný enduro singlík. Keď sa vyhupneme na lávový prúd obsypaný balvanmi, je mi jasné, že sme dojazdili. Majstri so zdvihmi 140/140 by šantili ďalej, no nechcem spisovať poistnú udalosť, a tak kúsok potlačíme. Okolo krásnych skál zídeme na lesnú cestu. Je kamenistá, vymletá, no jazditeľná. Kotúče pískajú na tri doliny a my si to celé užívame až po bod, kedy už bolia prsty na brzdových páčkach. Práve vtedy prichádza vrstevnicová cesta, ktorá nám bude robiť spoločnosť najbližšie kilometre. Na našu smolu je však blatistá, podmáčaná a prejdená Pragou. Koľaje v blate alebo tráva v strede. Trápime sa, strácame čas a navyše je jeden úsek ešte aj do kopca, kde sa kolesá v zábere zradne pretáčajú. Asfaltka je doslova vykúpením, no vychutnáme si ju len na krátkom úseku, červená značka odbočí do lesa a my s ňou. Nádherne tajomný les zasypaný lístím a po chvíli lesná cesta farebnou alejou. Mať viac času, tak sa tu kocháme aj do poludnia. No teraz to všetko len preletíme. Až tak akčne, že minieme odbočku do Ďurkova. Veľká tragédia sa nestala, znenazdajky sa objavujeme na singlíku, ktorý sa kľukatí tunelom v kroví. Korene, zopár kameňov, jemné blato a poriadny faktor zábavy ako bonus. Bohužiaľ je to celé krátke a vychádzame v dedine. Najprv smetisko, potom nejaké chatrče. Áno, sme v chudobnejšej časti, do ktorej by väčšina ľudí dobrovoľne nešla. Zdravíme domácich a uličkami sa dostávame až k miestnemu cintorínu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Posledný úsek vedie popod les okrajom poľa. Výhľady sú zaujímavé, najmä v závere nad Svinicou. Ako inak, vchádzame znova do osady. Vyletí na nás dvojica psov, a tak naberieme tempo a príjemne unavení prichádzame k autu. Bicykle rýchlo na strechu, za tabuľou obce šestka na prevodovke a vďaka skončenej špičke to ešte s obomi zažmúrenými očami stíhame do práce tak, aby sme nemuseli brať pol dňa dovolenky...

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek