Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na samote
Na samote Zatvoriť

Túra Žilina – Terchová po cyklotrase

Keď som s prstom na mape plánoval, ako sa dostať bicyklom od nejakého vlaku do Terchovej, rozhodol som sa vyhnúť verejným cestám v maximálnej možnej miere. Ako logické východisko mi prišla Žilina, kde stojí rýchlik z Košíc a pohľad na sieť cyklotrás sľubovala, že motoristov veľa nestretnem. Trochu asfaltu, trochu lesných ciest po lazoch. V peknom počasí lahoda, no po troch dňoch lejaku?

Vzdialenosť
38 km
Prevýšenie
+829 m stúpanie, -592 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 20.11.2015
Pohoria
Žilinská kotlina a Malá Fatra (časť Krivánska Fatra)
Trasa
Voda
Terchová (prameň Oravcové)
Doprava
Žilina (vlak, bus)
horský bicykel
Terchová (bus)
SHOCart mapy
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)

Trasa

Žilina – Budatín – hrádza Vodného diela Žilina – Varín – Krasňany – Terchová

Aladin sa bohužiaľ nemýli. Cestou na západ sledujem z okna vlaku poriadny monzún, ktorý si na mňa na stanici v Žiline počkal v celej sile. Domáca príprava nezlyhala, vyťahujem nepremokavé oblečenie a po malej exkurznej jazde centrom mesta si to zamierim k Váhu, kde sa začína regulárna cyklotrasa, ktorá ma bude sprevádzať niekoľko ďalších kilometrov. Vyznačenie trasy, aj celý systém chodníkov veruže závidím. Podjazdom, mostom a nakoniec na hrádzu. Celý čas vo vlastnom pruhu. Vietor mi fúka správnym smerom, cestička je trochu štrkovitá, no na horskom bicykli mi to problém nerobí. Horšie sú mláky, ktoré môžem buď zložito obchádzať, alebo prechádzať. Optimista sa zatiaľ snaží udržať nohy v suchu. Po pár kilometroch prichádza nový asfalt a potom znova šotolina. Cyklotrasa je podľa tabuliek vo výstavbe a čoskoro bude vraj komplet spevnená. Pri hrádzi vodného diela Žilina si preskáčem niekoľko obrubníkov, vyleziem na vysoký násyp a zistím, že ma čaká nudné krútenie pedálmi po širokánskej promenáde, kde to v krajších dňoch zjavne prekypuje športu chtivými ľuďmi. Dnes je tu pusto, len jeden blázon sa snaží dostať kamsi do Terchovej. Monotónne tempo vo vetre a kvapkách na prilbe ma ubíja, tak sa aspoň kochám výhľadmi na industriálne časti krajského mesta. Asfaltka ma vypľuje pod železničný most pri sútoku Váhu a Varínky.

Riečkou sa ženie hnedá masa vzbudzujúca rešpekt. Namiesto hlavnej ulice cez Varín si volím bočné komunikácie, husto zarastajúce modernou satelitnou výstavbou. Čaká ma približne 500 metrov po hlavnej ceste. Nechcel som, ale iná možnosť tu nie je, lebo pre cyklistov nový most nikto nepostaví. Zastavuje pri mne auto, z ktorého ma šofér poúča o nebezpečnosti môjho nápadu jazdiť po hlavnom ťahu. Akoby som mal na výber...

Na prvej odbočke miznem v bočných uličkách Krasnian a okolo kaštieľa mierim konečne niekam do hôr. Asfaltka do doliny Kúr je prázdna, no konfrontuje ma s prvým stúpaním. Žiadna sláva, a to ma čaká ešte výšvih na bočný hrebienok. Trávnatá cesta je mimoriadne šmykľavá, no našťastie mám dobré obutie do zlých podmienok. Okolo vysielača zozjazdujem do Dolnej Tížiny, kde ma čaká znova prudké stúpanie ulicou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prichádza hojdavé striedanie sklonu cyklotrasy s peknými výhľadmi do podhoria Malej Fatry. Dážď ustáva, no cesty sú rozbahnené. Okradnutý o množstvo síl konečne dorazím do obce Belá. Občerstvenie v prístrešku autobusovej zastávky padne vhod, aj napriek piatim stupňom nad nulou a vlhkosťou, čo sa mi derie pod nechty. Stuhol som celkom kvalitne, no odmietam sa vzdať, a tak idem ďalej tvrdohlavo po cyklotrase. Na priedomí poslednej drevenice mi chlap ani neodzdraví, no moje šaškovanie v potoku, teda na značkovanej ceste, si odsleduje... Keď vyjdem na pasienok, po ktorom sa pre mäkký podklad nedá vôbec jazdiť, je mi jasné, že nabudúce pôjdem len v dobrom počasí. Lebo toto je naozaj trápenie. Bahnité galeje v pramenisku povyše radšej ani nekomentujem. Drevené lávky to síce zmiernia, no celé je to katastrofa...

Kúsok asfaltky v dolinke k hotelu Bránica ma potešia, no strata výškových metrov je priveľká a zjazd mi odoberá teplo z nôh. Zahrievam sa stúpaním nad hotel, kde mi to na betónových paneloch zaliatych vodou prešmykuje. Nechápem, no je to tak... Čo však nechápem už vôbec, je pokračovanie značkovanej cyklotrasy. Stojím v polovici lyžiarskeho svahu a na strome nado mnou sa hrdo vypína veľká značkárska volavka. Rozbahneným svahom s nadávkami tlačím bicykel až navrch vleku. Toto musí byť jednoducho žart na cyklistov, hoci chápem, že iná cesta tade zjavne nevedie.

Opatrne zjazdujem po ceste cez lúky, no mláka v jednom z prejazdov ma definitívne dostáva na zem. Prasa sa rochní s radosťou, no ja mám v batohu firemný notebook a kúpeľ v hnedej brečke by mu určite neprospel. Vyskočím teda na nohy, ohliadnem škody a pokračujem do rázovitej osady s pôvodnými dreveničkami. Pozdravím sa s gazdom a počítam posledný kilometer do Terchovej. Našťastie je to už väčšinou dole kopcom, no ja aj tak zle odbočím a skončím v oplotenom dvore družstva. Keď ma zastaví strážny pes, je mi jasné, že je niečo zle. Samozrejme, mal som to celé obchádzať zhora. Vytlačím to okolo plota, prudké klesanie do dolinky idem šmykom oboma kolesami. Horské finále - je tu výdatný prameň vytekajúci z rúrky. Poobmývam bicykel od najhrubších nánosov bahna a vyberiem sa do centra Terchovej. Voda Varínky vytekajúcej z Vrátnej doliny je ako napenené kapučínko a s hlukom sa derie cez dedinu. Monumentálne.

Čaká ma už len bočná ulica okolo ihriska a približne kilometer hlavnej cesty k ústiu Hlbokého (Dierového) potoka, ktorý preteká Dierami. Hotel, vykúrená recepcia, horúca vaňa, suché oblečenie a výdatná večera. Deň je vo finále, dal mi poriadne zabrať kvôli dažďu aj hlbokému blatu, ktoré sa v prudkých stúpaniach cyklotrasy jednoducho nedalo jazdiť v sedle. Som zvedavý, aké by to bolo za sucha. No jedno je isté, rekreačné jazdenie pre rodiny s deťmi to nebude nikdy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie