Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Domček na brehu mora oblakov
Domček na brehu mora oblakov Zatvoriť

MTB Veľký Hodrušský okruh zo Žarnovice

Ide o jednu z trás, ktoré nájdete na stránke bajkomktajchom.sk. Trasy sú na webe vynikajúco spracované, nájdete tam mapky, informácie o tajchoch a pod. Okruh je najdlhší a s najväčším prevýšením (41,3 km a prevýšenie 1034 m). Čo je výborné, sú tam aktuálne informácie o zjazdnosti (či sa niekde ťaží, resp. je zničená cesta a pod.). Okruh je obojsmerný, určený pre horské bicykle. Prešiel som ho síce na crossovom, ale na horskom by sa išlo omnoho lepšie.

Vzdialenosť
45 km
Prevýšenie
+1595 m stúpanie, -1596 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 17.11.2015
Pohoria
Slovenské stredohorie: Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)
Trasa
Voda
prameň Červená studňa, vodné pumpy v Kopaniciach
Doprava
Žarnovica (vlak, bus)
horský bicykel
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Pri jarnom cyklovýlete v oblasti mi padli do oka značené cyklotrasy v okolí Hodruše a už vtedy som si hovoril, že sem ešte musím prísť. Žiaľ, zranenie z jednej cyklotúry, kde mi vbehla chodkyňa do cesty, ma vyradilo na celé leto, a tak sa vraciam až v neskorej jeseni. V pondelok 16. 11. predpoveď počasia na nasledujúci voľný deň hlási oblačno, miestami prehánky, ale nie mráz. Tak si hovorím, čo ak je to posledný deň na vyvetranie bicykla. Na druhý deň ráno vyrážam vlakom do Žarnovice, odkiaľ som si naplánoval prejsť tzv. Veľký Hodrušský okruh.

Ešte pre Dolnými Hámrami zbadám pri ceste cykloznačenie a odbočujem na poľnú cestu (treba prejsť cez závoru). Trasu nebudem popisovať podrobne, na spomínanej stránke nájdete, kde treba zabočiť a ako ísť, a po napísaní článku som zistil, že rovnaká trasa bola na Hikingu popísaná v článku Na bicykli okolo Hodruše-Hámrov, tak sa sústredím na vlastné dojmy.

Do Kopaníc

Je pod mrakom a pomerne zima, ale úvodné stúpanie po križovatku s Malým Hodrušským okruhom ma rýchlo poriadne zahreje. Všade je plno lístia, ale ide sa dobre, miestami, hlavne v zákrutách, je bahno. Vchádzam do hmly, prechádzam krásnym jesenným listnatým lesom, občas sa objavujú aj výhľady na Hodrušskú dolinu ponorenú do hmly a na protiľahlé kopce. Najkrajší výhľad je od novotou svietiaceho cykloturistického prístrešku. Tu sa chvíľu zdržím, snažím sa zachytiť krásu kopcov vynárajúcich sa z oblakov (neviem či sa mi to podarilo, veď posúďte). Prakticky stále sa stúpa až do hodrušskej osady Kopanice. Dedinku vidieť už z diaľky, najprv však len jeden domček stojaci osamelo, zvyšok sa vynorí až neskôr. Je tu kostolík, studňa s ručnou pumpou (neskúšal som či funguje), dokonca krčma. Od začiatku cesty je to prvé miesto, kde vidím ľudí.

K sedlu Pleso

Pokračujem po asfaltke až za osadu, kde sa cesta rozdvojuje a i keď umiestnenie značky napovedá pokračovať skôr spodnou cestou, tak sa vydávam hornou (možno by bolo lepšie dať značku na pravú stranu cesty, neprišlo by k omylom). Je totiž užšia a v horšom stave, tak predpokladám, že tade ide cyklotrasa… Po chvíli prichádzam k domom, vyzerá to ako záhradkárska osada, ale predpokladám, že tu ľudia bývajú aj trvalo. Naskytá sa mi krásny výhľad na Moderštôlniansky (Kopanický) tajch, ale dedo, ktorého sa pýtam na cestu mi hovorí, že cesta, po ktorej idem, končí a treba ísť spodnou. Vraciam sa a spodnou cestou prechádzam priamo popri tajchu a ďalej až na koniec osád Kopaníc (usadlosti Domky a Baňa). „Žijú tu najlepší ľudia na svete,“ hovorí babka, ktorú predbieham na ulici. Odtiaľto idem nádhernou krajinou, kde sa lúky striedajú s lesom a roztratenými domčekmi... až vystúpam do sedla Pleso. Ešteže je tu tak pekne, lebo stúpania mám plné zuby. Teraz by som ocenil horský bicykel, miestami sa cítim ako na stacionárnom bicykli, keď mi na strmých úsekoch v jemnom blate preklzuje zadné koleso. Cestou je výhľad na Richňavský tajch či Sitno. Od sedla Pleso si odskočím z okruhu na vyhliadku, ktorú vidím napravo. Je odtiaľto pohľad na sústavu troch Piargskych tajchov pri Štiavnických Baniach i na obec samotnú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na Červenú studňu

Od sedla až po Červenú studňu ide cyklotrasa viac-menej po vrstevnici (popri Hornom Hodrušskom banskom jarku) - je to veľmi príjemné vydýchanie sa po toľkej ceste hore. Pri ceste vidím dva pramene, jeden aj s plechovým hrnčekom, ale bolo by ich treba trocha vyčistiť (piť sa z nich však dá, z prvej som odstránil riasy, ktoré siahali od rúrky až po zem). Počujem zvuk motorovej píly a míňam dvojicu, čo píli drevo. Prechádzam okolo vjazdu na MTB trasu Heligon, ale musím ju oželieť, už by sa mi nechcelo sa vracať hore a ani nie je určená pre crossové bicykle. V každom prípade je to ďalší dobrý nápad... Trasa ďalej prechádza cez lyžiarsky svah a krásnym úsekom cez les až na Červenú studňu. Tajch je momentálne bez vody, nie ako keď som tu bol na jar.

Na Kerling

Odtiaľto sa ide kúsok po asfaltke smerom na Hodrušu a následne krásnym úsekom cez lúky s nádhernými výhľadmi, napr. na Svätý Anton. Idem cez samoty Hadová a Rumplovská ku krížu na Kešnerovskej, kde začína stúpanie na Kerling (Banský vrch), miestami hodne strmé a po kameňoch. Kus tlačím (v mape na bajkomktajchom.sk je to zaznačené ako „hang Kerling“).

Kerling je veľká lúka na hrebeni, zhruba v strede je kaplnka, oddychový prístrešok a na okraji chata. Kolegovia, ktorí sa venujú prístreškom na prespatie – tu by sa dalo prespať. Tu som nejako nepochopiteľne (lebo šípka ukazuje správnym smerom) odbočil na žltú cyklotrasu, ale od okraja lesa (malé jazierko) sa vraciam k prístrešku a vyrážam správne po červenej cykloznačke. Ďalej sa rovinky striedajú s prudkými klesaniami. Na mojom bicykli sú dosť nepríjemné, keďže je tam pár kamenistých úsekov. Na jednom takom mieste sa mi koleso šmyklo na kameni a končím na zemi. Našťastie, nepadám cez riadidlá, ale nabok, a tak po chvíli vstávam, kontrolujem rozsah škôd - nič vážne - a pokračujem. Ešteže som nepadol do blata, do vlaku ma pustia.

Do Hodruše

Prichádza zjazd po lesnej ceste až k tabuli NPR Kašivárová (prales), čo je najlepší zjazd dňa. Je rýchly ale nie nebezpečný (až na tie rigole spomínané v článku z roku 2009). V duchu sa modlím, aby nebol na ceste konár, lebo je to hodne rýchle. Od spomínanej tabule vidieť roztratené usadlosti nad Hodrušou. Od Červenej studne začalo popŕchať a teraz je dážď celkom hustý. Chcem si skontrolovať čas a zisťujem, že som niekde vytratil mobil, na Kerlingu som ho ešte mal. Rozmýšľam, aká je šanca, že by som ho našiel v šere. Asi 50 % plus výšľap naspäť na Kerling s neistým výsledkom, a tak sa rozhodujem ho nehľadať. Telefón sa mi však vrátil, v sobotu ho našiel obyvateľ Hodruše a spojil sa so mnou. Našiel ho až na Kerlingu... Ďakujem za jeho vrátenie. Do Hodruše od Kašivárovej schádzam po rozbahnenej lesnej ceste. Dážď prestáva a cez Hodrušu prejdem asfaltkou až k miestu, kde som na okruh vstúpil. Zaujímavé, keď som tadeto išiel na jar zdal sa mi tento úsek pomerne rovinatý, ale je to celkom pohodový zjazd. Nasleduje len transfer na železničnú stanicu a domov.

Bonus Hodruša Kyslá - Vyhne

O týždeň neskôr som si išiel po telefón a do Hodruše – Kyslej. Keď som tam už bol, tak som si pešo prešiel po cykloznačení do Vyhní, najprv po červenej ako som išiel na bicykli a asi od Kašivárovej po modrej (Lilova hamovačka). Je to tiež pekný úsek, miestami strmý, ale nádhernou krajinou. Niekedy sa ide priamo cez osady, kde majú psov, ale veľkých majú priviazaných na reťazi, ktorá ich pustí len po cestu. V usadlosti Považanovci je pekne zrekonštruovaný tradičný dom, kde chovajú kone a na ďalšej samote sa pasú ovce. Za Považanovcanmi je tajch pri Trojkráľovej šachte, aj keď v mape nie je zaznačený. Pri príchode do Vyhní ma zaujal krásny travertínový vodopád. Hlúpe je, že sa nachádza v ohradenom športovom areáli, ale bránka bola otvorená, tak si ho pozerám zblízka. Z Vyhní som si ešte odbehol po zelenej na Kamennú pozrieť z blízka Vyhnianske kamenné more (rozpadajúci sa lávový prúd). Úsek cez kamenné more musí byť v zime v sypkom snehu na pešo nepriechodný, zhora sa naskytajú pekné výhľady tiež na Kremnické vrchy. Naspäť do dediny prichádzam práve v čase, keď zo zastávky odchádza autobus, ale keď som naň mával, ešte mi zastavil. Ďalšie plus pre tunajší kraj.

Záver

Okruh ako aj iné trate projektu Bajkom k tajchom vrelo odporúčam. Určite choďte radšej na horskom bicykli. Na okruhu si prejdete rôzne terény (blato, kamene, hlina, lístie, asfalt...), vyskytnú sa aj singlové úseky. Opačným smerom je ťažší, lebo je tam prudšie stúpanie, ale to je vec vkusu, lebo je to menej do kopca a najprudšie úseky môžete vytlačiť. Na stránke píšu, že čas prejazdu sú 4 hodiny. Mne to trvalo cez 5 so zastávkami a bol som dosť vyšťavený. Páčilo sa mi aj to, že som mal skoro všetky druhy počasia (pár minút bolo aj slnečno). A na záver ešte jedno veľké uznanie autorom a realizátorom projektu Bajkom k tajchom. Dobrá práca a bodaj by takých nadšencov bolo viac.

Fotogaléria k článku

Najnovšie