Trasa

Liptovská Porúbka - Brtkovičná dolina - Brtkovica - Slemä - Michalovské sedlo (Zadná poľana) - Predná poľana - Ohnište a späť

Túru sme začali za obcou Liptovská Porúbka, kam sme sa vyviezli autom. Na výlet sme sa vydali piati plus môj pes rasy jack russel teriér menom Cleopatra. Pre jedného člena našej výpravy, Andreja, to bola absolútna premiéra horskej turistiky a podľa jeho slov na konci túry aj derniéra. Auto sme odparkovali pri opustenom areáli ŠVP, v ktorom sa nachádzalo veľké futbalové ihrisko a spustošený bazén.

Po asi 100 metroch sme došli k pamätnej tabuli, ktorá nám oznamovala, že vstupujeme do bývalého vojenského a partizánskeho priestoru z obdobia Slovenského národného povstania. V podstate celá trasa našej túry prechádza územím, ktoré bolo v období SNP pod kontrolou partizánov. Pri tabuli teda odbáčame z prašnej cesty doľava do lesa po červenej značke smer Brtkovica. Prvá časť túry vedie po červenej značke Brtkovičnou dolinou, popri potoku. Ihneď po vstupe do lesa sa začína neustále stúpanie, sem-tam korytom potoka a mne to trochu pripomína niektoré časti Jánošíkových dier z Malej Fatry. Po celú cestu dolinou nachádzame veľa lesných plodov, maliny, černice po nespočetné množstvo húb. Tesne pred koncom doliny sa červená značka mení na krátky čas na modrú a dochádzame k malebnej chate, ktorá sa nachádza uprostred lesa pri potoku, bez prístupu autom a všetci konštatujeme, že takto nejako vyzerá raj na zemi. Na konci doliny vychádzame z lesa na veľkú lúku, na ktorú vedie lesná cesta prístupná autom. Andrej nezabudne skonštatovať, že až sem sme mohli vyjsť autom a nemuseli sme vystúpať "zbytočných" 400 výškových metrov.

Na lúke sa nachádza turistické rázcestie Brtkovica. Pri smerovníku si chvíľu oddýchneme, nasýtime sa a ideme ďalej. Trasa následne vedie po zelenej značke, ako inak ďalším stúpaním, pre zmenu cez vysoké kríky malín, spomedzi ktorých nie je nič vidieť. Našťastie malinčie asi po 10 minútach končí a vyjdeme na kamenistú cestu, z ktorej sa otvárajú prvé výhľady, najmä na Vysoké Tatry. Po ceste sa dostaneme na úpätie hory Slemä, kde opätovne vstupujeme do lesa. Trasa pokračuje neustálym stúpaním formou serpentín po zelenej značke. Asi v polovici sa nachádza drevená lavička s ďalším pekným výhľadom. Postupne sa dostaneme na vrchol kopca, kde sa nachádza rázcestník Slemä. Vrak lietadla je asi 100 metrov mimo hlavnej trasy na významovej odbočke "výhľad" (zelený trojuholník v bielom štvorci). Z miesta nehody sa medzičasom stalo pamätné miesto, o čom svedčí veľká pamätná tabula s množstvom vencov a sviečok. Urobíme si pár fotiek vraku, občerstvíme sa a pokračujeme ďalej smer vrch Ohnište so skalným okom, čo je konečný cieľ našej túry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po zelenej značke zostupujeme asi 150 výškových metrov do malého nezalesneného Michalovského sedla. Trasa ďalej pokračuje miernym stúpaním cez lúku Zadná poľana do lesa a ďalej miernym klesaním až po rázcestie pod Ohnišťom (Predná poľana), kde je odbočka na vrch Ohnište. Vystúpame späť stratených 150 výškových metrov a dosahujeme náš cieľ, kde si konečne oddýchneme a naobedujeme sa. Keďže nie všetci máme poriadnu obuv a ja mám na krku môjho psa, ktorý mimochodom dnešnú túru znáša najlepšie z nás a neustále behá dopredu a späť, rozhodneme sa, že skalné okno, ktoré sa nachádza kúsok nižšie (mimo značky) a prístup k nemu je len po úzkej skalnej rímse, oželieme a užívame si výhľad na hrebeň Nízkych Tatier a ich najvyšší vrch Ďumbier.

Po obede a oddychu sa zbalíme a vyrážame rovnakou trasou späť. Po miernej lúke Zadnej poľany (Michalovské sedlo) pred opätovným začatím stúpania na vrch Slemä si treba dať pozor, pretože z tohto miesta vedú dve vyšliapané cesty a ani na jednej sa v tomto mieste nenachádza zelená značka. My sami sme si vybrali nesprávnu trasu, ktorá asi po 300 metroch končí pri prameni pod sedlom. Ak máte málo vody, je možné si ju tu nabrať. Otestovali sme ju a bola výborná. Po nabratí vody sme sa vrátili na správnu trasu a cez Slemä po zelenej značke sme sa vydali na cestu späť k autu. Od vrchu Slemä trasa pokračuje neustálym klesaním, cez Brtkovičnú dolinu späť do Liptovskej Porúbky, kde sa nachádzalo naše auto.

Zhrnutie

Nakoniec sme celú trasu úspešne zvládli všetci, dokonca aj Andrej. Trasa by sa dala zvládnuť aj rýchlejšie ako za 8,5 hodiny, koľko to trvalo nám. Ale to by sme museli byť všetci v rovnako dobrej kondícii. Keďže naším cieľom bolo najmä spadnuté lietadlo a užívanie si nádhernej prírody Nízkych Tatier, na konci trasy sme boli všetci spokojní. Aj Andrej, aj keď to asi nikdy neprizná.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek