Štvrtý ročník dobrovoľníckej akcie bol výnimočný v mnohých smeroch. Odvážne sme na prácu naplánovali 4 dni. S „kabelkami“ značky Stihl bolo treba pešo vystúpať a sklesať stovky výškových metrov. Neľahkú príručnú batožinu s benzínom a ďalším náradím sme si počas prenášania striedali medzi sebou, ale aj z ľavej ruky do pravej, z pravej opäť do ľavej, z chrbta pred brucho, či na jedno alebo druhé plece. Pot na všetkých častiach tela a úsmev na tvári. Kto čo i len raz išiel na Prašivú z Hiadeľského sedla alebo z Brusna na Veľkú Chochuľu, vie, čo je vo veci. A kto nevie, môže si pre lepšie pochopenie pozrieť hustotu vrstevníc na turistickej mape v oblasti.

Na fotkách vyzerá vypiľovanie neraz trojmetrových šľahúňov kosodreviny celkom ľahko. Aj odhadzovanie konárov do hustého a vysokého porastu tak, aby nevznikali na požiar náchylné kopy, pôsobí hravo. V skutočnosti silno telovýchovne. Po dvoch dňoch sme opísané pohyby vnímali skrz všetky možné možné svaly, šľachy či otlaky. Naďalej s úsmevom na tvári. Ozvena Jurajovho plieskajúceho biča sa rozlieha dolinami. Zvŕtanie – ba priam tanečné pohyby s pílami a konármi – miestami spontánne prechádzajú do oku lahodiacej synchrónnej spolupráce. Neodradila nás ani voda, čo sa skoro celý jeden deň liala z neba.

Aj keď to znie neuveriteľne, na brigádach nikoho do práce nenaháňame. Naozaj. Z nás – dobrovoľníkov – sa stávajú odhodlaní makači prekračujúci hranice svojej zóny komfortu. Večer po poctivo vykonanej práci sa na seba pozeráme i so štipkou úprimného rešpektu a radosti z toho, že nie sme až také „bábovky“.

Počas predĺženého víkendu 15. - 18. 9. 2016 sa nám podarilo spriechodniť hornú časť zeleného turistického chodníka od chaty Tajch na Veľkú Chochuľu. Veľmi sa tešíme, že aj mnohé úseky červeného chodníka na hlavnom hrebeni medzi Veľkou Chochuľou a Hiadeľským sedlom. A aj napriek (alebo možno práve vďaka tomu?) daždivému počasiu sa dobrovoľníkom nelenilo zobrať píly a obnoviť chodník z Čertovice od Lajštrochu až za Kumštové sedlo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Bez práce by neboli koláče, veľká vďaka patrí aj tým, bez ktorých by sme my, dobrovoľníci, vôbec nemohli pracovať. Alebo ak áno, tak v oveľa náročnejších podmienkach. Celú akciu sme financovali zo zdrojov prijatých z 2 %, resp. 3 % z dane. Ceníme si podporu každého z vás, kto ste nasmerovali percentá k nám alebo sa chystáte tak urobiť pri najbližšej príležitosti. Vybavovanie súhlasov, povolení, výnimiek aj špeciálnych bolo vďaka ústretovosti a ochoty pracovníkov NAPANT-u a Lesy Slovenskej republiky rýchle a bezproblémové. Vývoz a zvoz materiálu a pracovníkov k chate Tajch a pod úpätie Prašivej ušetril naše nohy i čas. Na nezaplatenie. Počas minulých ročníkov bolo milé aj dobrodružné nocovať na žinienkach v telocvičniach rôznych základných škôl. Tento rok sme počas štyroch nocí veľmi ocenili pohodlie Privátu na Vršku a ochotnú ústretovosť domácich. Voňavá ranná kávička či pripravené raňajky pohladili dušu nejednému z nás.

Sú ľudia, ktorí sa nechávajú unášať frflaním a sťažovaním sa na zlý stav chodníkov. Rôznymi spôsobmi vyjadrujú nespokojnosť, polemizujú o zodpovedných, či obviňujú často nevinných. Nám sa viac páči vyhrnúť si rukávy a pomôcť. V mene občianskeho združenia Športový klub PARBAT môžeme s rukou na srdci vyhlásiť, že nás veľmi teší už štvorročná tradícia dobrovoľníckej akcie, rastúci záujem dobrovoľníkov a neutíchajúca chuť pokračovať. K budúcemu ročníku prezradíme, že do leta máme ambíciu zmapovať zostávajúce úseky vyžadujúce našu prácu na hlavnom nízkotatranskom hrebeni. Na jeseň ich dokončíme, aby sme takmer stokilometrový úsek z Telgártu po Donovaly mohli považovať za vybavený. Poznačíte si termín 15. - 17. 9. 2017?

Text pripravili: Jana "Jaffa" Adamová a Stanislava "Sojka" Vrbická

Autori fotografií: Stanislava "Sojka" Vrbická, Peter Basala

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek