Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad z Vtáčnika (1346 m)
Výhľad z Vtáčnika (1346 m) Zatvoriť

MTB Žarnovica – Vtáčnik – Sivý kameň – Prievidza

Dnešný výjazd ma zavedie do najvyšších polôh Vtáčnika. Pokračovať budem hrebeňom a následne sa podhorím dostanem do Prievidze. Tentoraz nepôjdem sám, ale pridá sa aj kamarát. Vo dvojici nám bude cesta ubiehať veselšie. Príjemné letné počasie, suchý les, zaujímavé lokality a dobrá nálada sú nachystané.

Vzdialenosť
67 km
Prevýšenie
+1700 m stúpanie, -1624 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 20.07.2016
Pohoria
Vtáčnik a Hornonitrianska kotlina
Trasa
Voda
Pokutská dolina (vrt), Kanie studne, prameň Dielce, Veľká Lehôtka (studnička sv. Cyrila a Metoda)
Doprava
Žarnovica (vlak, bus)
horský bicykel
Prievidza (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1082 Vtáčnik (1:50.000)
» č.1083 Prievidza, Žiar (1:50.000)

Príprava na trasu

Pohorie Vtáčnik si ma ako vhodná cyklolokalita získala už dávno. Pravidelne ho navštevujem tak raz za rok. Prvýkrát som v ňom bol v roku 2012 a hneď som z jeho najvyššieho bodu zažil krásny ďaleký výhľad - Z Vtáčnika (1346m). Nielen ten ma presvedčil na ďalšie a ďalšie návštevy, stalo sa z neho moje obľúbené pohorie. S kamarátom Kajom sme už dávno rozmýšľali nad spoločným výjazdom na Vtáčnik. Správny čas prišiel v jeden letný deň, kedy sme mali obidvaja v práci dovolenku. Kajo nechal plánovanie trasy na mňa, asi má so mnou v týchto veciach dobré skúsenosti. Za začiatok výjazdu som zvolil mesto Žarnovica. Na výjazde v jeseni 2015 som si overil, že sa z nej dá pohodlne dostať až na hrebeň Vtáčnika. Využívam nadobudnuté skúsenosti, nepôjdeme naslepo.

Dopravným prostriedkom, ktorý nás k Vtáčniku dopraví je vlak. O 6.01 h spoločne s Kajom vyrážame z Bratislavy rýchlikom R831 Tajov. Sme jediní cyklisti, nikde sa netlačíme, to je výhoda pracovného dňa. Bicykle sú uschované v batožinovom vozni. Tesne pred pol deviatou vystupujeme z vlaku v Žarnovici. Je krásne, aj keď chladnejšie letné ráno. Tachometre aj navigácie sú nastavené, výjazd začína.

Trasa

Žarnovica – Horné Hámre – Župkov – Hrabičov – Pokuty – Kláštorská skala – Vtáčnik – Malá homôľka – Kanie studne – Tri chotáre – Jarabá skala – Podhradie – hrad Sivý kameň – Cigeľ – Veľká Lehôtka – Malá Lehôtka – Prievidza – Bojnice – Prievidza

Kľakovskou dolinou

Po hlavnej ceste prechádzame centrom Žarnovice a miernym stúpaním pokračujeme za minimálnej premávky hlavným ťahom na Partizánske. Od hlavnej cesty sa po piatich kilometroch odpájame a smerujeme v ústrety Kľakovskej doline. Ide sa ľahko, môžeme sa bezpečne rozprávať, áut je minimum. Prechádzame dedinkami Župkov a Hrabičov. Tesne za poslednou menovanou sa dá hneď vedľa cesty vidieť bývalé depo lesnej úzkokoľajky - železničky, ktorá tu dlhé desaťročia fungovala. Práve jej bývalá trasa nás bude sprevádzať nasledujúce kilometre. Pod výrazným kopcom Ostrý grúň sa napájame na lesnú asfaltku a onedlho prechádzame rovnomenným lyžiarskym strediskom. Smerujeme stále rovno pekným lesom, asfaltka nám nedá zablúdiť. Citeľne sa ochladilo, ale zahriatím sa v miernom stúpaní kompenzujeme nižšiu teplotu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Raz na jednej, raz na druhej strane Pokútskeho potoka sú dobre rozoznateľné násypy a zárezy na trase bývalej úzkokoľajky. Viem čo bude nasledovať, Kajo to má ako prekvapenie. Krásny zachovaný most cez potok, ktorým viedla železnička. Nachádza sa pri ňom informačná tabuľa s dobovými fotkami. Pred nami sa ukazuje otvorené priestranstvo s opraveným domom, asi bývalá horáreň. Asfaltka mení povrch, je nový a pekne hladký. Stúpanie naberá na intenzite, míňame Ivanov salaš. Pripája sa zelená turistická značka a stretávame prvých turistov.

Stúpaním na hrebeň

Tesne pred Partizánskou chatou, kde asfaltka končí, zastavujeme a Kajovi hovorím, že tu odbočíme. Práve sme prekonali 1000-metrovú nadmorskú výšku a všetko po asfalte. Čaká nás spojnica na hrebeň Vtáčnika. Zelená značka smeruje priamo na jeho vrchol, ale keďže neviem, či je šliapateľná, neriskujem. Ideme overenou trasou. Kajo vraví, že sme za celú dobu jazdy po asfaltke nevideli žiadne C-éčko. Súhlasím, úsek by si to priam žiadal. S miernymi obavami sa od asfaltky odpájame a pokračujeme vľavo lesnou cestou. Minulý rok bol tento úsek v poslednej časti blatový, musel som tlačiť. Dnes nič podobné nehrozí, je pomerne sucho, ale hlavne, lesná cesta je spevnená kameňom. Bez prekážok sa dostávame tesne pod hrebeň, cesta pokračuje ďalej, ale my sa napájame na druhú cestu a strmším výšľapom sa ocitáme na červenej značke Ponitrianskej magistrály na hrebeni Vtáčnika.

Nemusíme sa vzájomne čakať, ideme tesne vedľa seba. Obom sa nám ide dobre. Pýtam sa Kaja, či sa pozrieme na Kláštorskú skalu, ktorú máme vedľa seba. Neváha, a tak sme o pár minút na krásnom mieste. Skalné útvary, výhľady a pre nás, odchovancov Malých Karpát, netypické čučoriedky. Vidím, že Kajo si to tu užíva. Bicykle necháme dole a ideme na vrchol skál. V tretrách treba opatrne, ale výhľady stoja za to. Síce je v diaľke opar, ale nasledujúci cieľ je rozoznateľný - vrchol Vtáčnika.

Najvyššie polohy

Späť na červenú. Značka nás zaujímavým rozhraním dvoch krajov, Banskobystrického a Trenčianskeho, lesnou cestou a ku koncu strmším chodníkom privádza do výšky 1346 m, na najvyšší bod Vtáčnika. Máme to za sebou, ja síce už po niekoľký krát, pre Kaja je to po prvý raz. Na jeho tvári je úsmev a na mojej tiež. Zvládli sme to. Známy kríž nám poskytne vhodnú dekoráciu na spoločnú fotku. Prítomní turisti sú ochotní nás odfotiť. Vďaka.

Keďže sa nikam neponáhľame, na oddych si vyberáme miesto kúsok nižšie a vychutnávame si atmosféru. Síce nie je vidieť Kráľovu hoľu, neprekáža, ale Veľkú aj Malú Fatru rozoznať. Spolu s Bojnickým zámkom a okolitými dedinkami. Príjemné. Kajo fotí, ja tiež, ale hlavne zbieram do malej nádobky čučoriedky. Doma bude prekvapenie.

Posilnení zásobami z domu a čučoriedkami hodnotíme aktuálnu trasu. Pri vzdialenosti 27 km, nastúpaných 1089 m a čistom čase 2.05 h, vrátane Kláštorskej skaly, sme sa sem zo Žarnovice dostali naozaj pohodlne. Celý úsek bol šliapateľný v sedle bicykla. Nastáva otázka čo ďalej. Dávam na výber, ideme hrebeňom na západ alebo na východ? Víťazí východ, čo znamená, že sa potrebujeme dostať do Prievidze, odkiaľ nám ide o 16.30 h vlak domov. Kajo sa nevie dojesť čučoriedok, ozaj sú dobré.

Hrebeňom Vtáčnika

Pobalíme veci a pokračujeme červenou značkou. Hneď nás ale čaká prudké nezjazdné klesanie, tlačíme dole kopcom. Na konci stretávame milého turistu, ktorý sa s nami ochotne dáva do reči. Vraj vedľa je pohodlný chodník, nemuseli sme ísť tadiaľto. Pýta sa odkiaľ a kam ideme a dáva nám informáciu o dávnom páde vrtuľníka (alebo lietadla?) neďaleko vysielača, kam smerujeme. Poďakujeme, rozlúčime sa a tentoraz zjazdným hrebeňovým chodníkom odkrajujeme ďalšie kilometre. Kajo si ich užíva, predsa len, celoodpružený bicykel a teleskopická sedlovka má v takomto teréne čosi do seba. Miestami kamene, drevá, strmšie zjazdy, ale príjemné úseky. Cez Malú homôľku, Kanie studne a Tri chotáre. Nasleduje krátke stúpanie rozbitou lesnou cestou, rýchlo pominie a sme pri Jarabej skale, pod vysielačom. Stretávame ďalšieho turistu, opäť milý a komunikatívny. S Kajom sa dohodneme, že ďalej hrebeňom a po červenej značke nepôjdeme. Išiel som ním v roku 2012 a až tak ma neoslovil. Mohli za to zničené cesty a plno lístia, jazda nebola pohodlná. Čiže druhá možnosť je zísť dole a podhorím sa dostať do Prievidze. Kajo súhlasí, a tak sa vydávame klesaním žltou značkou.

Podhorím

Opäť sa v takomto teréne ukazuje výhoda Kajovho bicykla. Rýchlo a bezpečne sa mi vzdiali, ja idem opatrne. No mne aspoň nepískajú rozohriate brzdy, pomyslím si škodoradostne. Lesná cesta je miestami plná kameňa, ale zjazdná. Čakáme sa, spoločne opúšťame les a prichádzame na pekné lúky s výhľadmi na Hornú Nitru. Žltá značka nás privedie do obce Podhradie, kde si v miestnej krčme tesne pod hradom spravíme prestávku. Následne sa prítomná zrúcanina Sivého Kameňa stane naším ďalším zastavením. Zaujímavé pozostatky hradu.

Čaká nás pohodlná trasa podhorím. Popod hrad a lúčnymi cestami s výhľadom. Pri jednom z kameňolomov zle odbočíme a musíme sa kúsok vrátiť. Asfaltkou sa dostávame do Cigľa. Podľa mapy by z neho mala viesť značená cyklotrasa a zelená turistická značka. Nachádzame smerovník, ale najlepšie časy má on a rovnako aj značky na stromoch za sebou.

Plynulým stúpaním spevnenou cestou prichádzame späť do lesa. Napájame sa na ďalšie lesné cesty, tentoraz neznačené. Alebo sme si len nevšimli značky? Navigácia v telefóne nesklame, ideme správne. Len blata by na cestách mohlo byť menej.

Cez Prievidzu do Bojníc

Takmer vrstevnicovo a teda pohodlne prichádzame k nejakému objektu, ktorý obchádzame. Pridáva sa žltá značka a nasleduje zjazd k chatovej oblasti. Vidíme ďalší kameňolom, ktorého asfaltka nás privedie do Veľkej Lehôtky. Zostávame verní žltej značke a zaujímavým lúčnym výhľadovým zjazdom sme ako blesk v Malej Lehôtke. V nej v podstate terénny lesný výjazd končí, pred sebou máme len hlavné cesty okresného mesta. Keďže času do odchodu vlaku je dosť, dohodneme sa, že ešte navštívime Bojnice.

Z Lehôtky po ceste dole kopcom prichádzame do Prievidze, cez ktorú hlavnými cestami smerujeme do Bojníc. Niečo ako cyklochodníky tu zjavne nepoznajú, miesta by na ne bolo dosť. Ako mi Kajo hovorí, dali sme si časovku, tak sme išli rýchlo. Môže byť. Dominantou Bojníc je bezpochyby zámok. Celý ho obchádzame, konajú sa tu trhy. Povinná fotka pod zámkom musí byť. Času je stále dosť, vlak pohodlne stíhame a čakať na stanici nemá význam, zastavujeme v centre Bojníc v jednej kaviarni s vonkajším sedením na krátke občerstvenie.

Záverom

Je príjemne, ale čas sa pomaly kráti, a tak opúšťame Bojnice a dnešný, pre nás obidvoch výnimočný výjazd, ukončujeme na prievidzskej železničnej stanici. Súprava vlaku je pristavená, kúpiť lístky a pohodlne sa aj s bicyklami usadiť, je to, čo nás čaká ako posledné. Onedlho sa pohneme a už len cez okno dvíhame zrak na lokality, ktoré sme pred pár hodinami navštívili. Hrebeň Vtáčnika ako na dlani, pred nami naopak príjemný pocit z absolvovanej trasy. Kajo bez námietok súhlasí a netrpezlivo prezerá dnešné fotky. Vydarili sa, rovnako ako aj celá trasa.

Alternatívna trasa

Vtáčnik je možné absolvovať aj zo SZ strany, pohodlnými lesnými cestami (trasa). Možným štartom sú vlakovým spojením dostupné Zemianske Kostoľany, z ktorých vedie cesta cez Kamenec pod Vtáčnikom a asfaltka do Bystričianskej doliny. Z nej potom neznačenými kvalitnými cestami - Jesenná zákruta až na hrebeň, na rázcestie Rúbaný vrch - Pod Rúbaným vrchom. Celé stúpanie je zjazdné. Hrebeň následne ponúka možnosť ísť po červenej značke smerom na vrchol alebo na Veľké Pole a Tribeč. Krátke tlačenia nie sú prekážkou, trasa je vhodná ako štandardný výjazd na horských bicykloch.

Fotogaléria k článku

Najnovšie