Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

MTB Slanské single zo Slivníka

Jedného pekného letného dňa som dostal pozvánku, aká sa neodmieta. Môj bývalý kolega dovolenkoval na podhorí Slanských vrchov a počas voľna preskúmal a prečistil staré poľovnícke chodníky tak, aby sa po nich dalo jazdiť aj bicyklom. A vraj sa mám dostaviť na trochu objavnej cykloturistiky...

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+540 m stúpanie, -540 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 02.08.2016
Pohoria
Slanské vrchy a Východoslovenská nížina (Východoslovenská pahorkatina)
Trasa
Doprava
Slivník (bus, parkovanie pred kostolom)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Slivník – Záhumnie – Pod Kamennou horou – Garamboš – Falatky – sedlo pod Suchou horou – Sekáčová – Slivník

Je mimoriadne skoré ráno, keď ženiem auto aj s bicyklom na streche do Slivníka ku kamarátovmu domu. Kohúty ešte spia, no v okne sa svieti a bicykel opretý o bránu hovorí jasnou rečou. Sme nachystaní a môžeme vyraziť. Pobudíme zopár psov a okolo cintorína vychádzame do polí. Stredom ide cestička, no povestné blato nestihlo za pár dní poriadne obschnúť. Trápenie hneď na začiatku, a tak pár metrov tlačím, nech sa mi na kolesá nelepí mastná guľa. No čo, nejako sa do lesa dostať musíme.

Hneď na jeho okraji stojíme. Pri poľovníckej chatke s posedom. Černice dozreli, a tak je čas na raňajky. Keď naberieme sily, je čas pobudiť aj diviaky. Okrajom poľa s peknými výhľadmi sa presunieme na lesnú cestu v doline Markovho potoka. Trochu to občas šmykne, nájde sa aj nejaký konár, no na zahriatie je to optimálne. Aspoň nederieme kolesá na asfalte kúsok vedľa. Nakoniec musíme rezignovať, cesty sa spoja a kilometer rozbitej asfaltky, vedúcej k jazeru Izra, zvládneme. Efektívne sme nabrali výškové metre. V ostrej zákrute mi pri strome kamarát ukáže smer a ideme rovno do lesa. Chodníček je najprv prudký a ledva znateľný, no neskôr ho jasne vidieť. Je lepšie tlačiť a aspoň si obzerám výsledok jeho roboty, kde sú konáre z chodníka odpratané. Vychádzame na okraj skalného balkóna a odtiaľ to je pravé orieškové. Singlík ako lusk. V tráve sa občas skrýva nejaká kamenná zrada, ale Slanské vrchy nie sú pre žiadneho cyklistu zadarmo a bunnyhop je vec, ktorá sa zíde. Zarastené lúčky sa striedajú s krovinami až nakoniec brzdíme. Kde sa vzal, tu sa vzal, na okraji zrázu ROP-ík stál.

Betónový monument dôb dávno minulých, strážiaci dolinu. Kto sa dokáže dostať na jeho strechu, ten sa pokochá krásnymi výhľadmi do maďarského vnútrozemia alebo aj na vyhliadkovú vežu na Veľkom Miliči (Nagy-Milic). Nazrieme aj dovnútra, pozdravíme netopiere a pokračujeme v trase po okraji vrcholovej plošiny. Tráva skrýva niekoľko zradných jám, kde dostáva pruženie nepríjemné rany. Vylezieme na asfaltku, z ktorej po pár metroch znova odbočíme do lesa. Znova nachádzame starý ROP-ík a začína sa tu ďalší singlík popod vrch Garamboš. Miestami kvôli skalám technický, miestami blatistý, ale veľmi zábavný, v miernom klesaní. Hlava mi radí na pár miestach dať nohu z pedálov, no kolega si na enduro fulle len tak skacká. Výhoda domáceho prostredia aj lepšej techniky. Po drobnej serpentíne nás chodník vypľuje na lesnú cestu. Vystúpame po nej pár metrov do blízkeho sedla pod Suchou horou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

A odtiaľ sa ide znova na singel. Vraj sa volá sekáčový podľa miestnej lokality. Naozaj je presekaný (díky Broňa), no keď sa na ňom nechcem vysekať, musím dávať pozor. Vedie v strmom svahu, kde majú kolesá tendenciu utekať do doliny, ale inak je technicky jednoduchý, v príjemnom lese. Krútim do pedálov, vychutnávam si zjazdy a pomaly sledujem hodinky, lebo čas pokročil. Chodník sa na konci hrebeňa stočí na druhú stranu. No nie je momentálne zjazdný a nám sa ponúka príjemné pokračovanie v zjazde. Prekrižujeme asfaltku, ktorou sme prednedávnom išli nahor a dáme sa do ukončovania pomyselnej osmičky na mape. Dolinou Kuzmického potoka sa totiž budeme vracať do civilizácie. Cesta je tu krásne zelená, vinie sa pomedzi mladé listnáče a nabáda k slušnej rýchlosti. Na výjazde z lesa sa pokocháme výhľadmi od malej kaplnky a mierime znova do polí. Našťastie tu nie je toľko blata, slniečko príjemne hreje a zjazd do dediny je bodkou za rannou rozcvičkou. V Slivníku sa pozdravím s domácimi, naložím sa do auta a uháňam do Košíc. Veď treba ísť do práce...

Fotogaléria k článku

Najnovšie