Trasa

Martin, časť Sever – Podháj – Bažinov jarok – Zrasce – Prosniská – Sedliacký grúň – Hodinovka (delo) – Martin, časť Stráne – Martin

Tento krát som nešiel úplne štandardnou trasou, ktorá kopíruje žltú značku smerom na Martinské hole k chatám. Išiel som trasu, ktorá začína medzi rodinnými domami v časti Martin, Stráne. Na konci rodinných domov cesta plynule prechádza z asfaltky na lesnú cestu, ktorá je stále v dobrom stave a je častým cieľov cyklistov alebo aj prechádzkovou trasou na aktívnejší oddych. Prvý kilometer má dokonca povrch slušne vyrovnaný jemným bielym pieskom, tak sa ide príjemne. Cesta párkrát prechádza cez rúbaniská, ktoré vznikli po ťažbe dreva, ale zase odkryli krásne výhľady na Krivánsku časť Malej Fatry.

Pár miest je od vody viac vymytých, ale nie je to nič strašné. Také príjemné spestrenie pre horskú cyklistiku. Ak by som cestou pokračoval až na jej koniec, tak sa dostanem do miesta medzi chatami nad Kolóniou Hviezdou, kde sa pripájam na asfaltku, ktorá pokračuje smerom na Martinské hole. Ale na poslednej križovatke lesných ciest odbočujem vľavo a pokračujem druhou cestou, až sa napojím na asfaltku, ktorá ide cez Jedľoviny (od horského hotela na Stráňach smerom na Kolóniu Hviezdu). V tejto časti je cesta so starým asfaltom a dosť poničená, to ale neprekáža. Pre jazdu na horskom bicykli je to isto príjemnejšie ako rovný asfaltový povrch. Dlho ju ale nevyužijem, lebo keď sa blížim k miestu na kopčeku, kde začína rekonštruovaná časť cesty, tak odbočujem vpravo. Pokračujem smerom kolmo na Martinské hole.

Na moje prekvapenie, oproti minulému roku je cesta v dobrom stave. Pred rokom, keď som trasu chodil, tak bola dosť poničená od ťažby dreva a vymytá od letných búrok. Teraz sú všetky diery opravené. Táto časť cesty sa pomerne často využíva na presun dreva po ťažbe. Nie je tomu inak ani teraz a v závere, v mieste, kde sa budem pripájať na cestu smerom na Martinské hole (žltá značka), je navozené vyťažené drevo. Spojnica, ktorou teraz prechádzam, je celkom suchá, aj nejaké dve - tri miesta, kde býva skoro stále blato, sú celkom v poriadku, ale trochu vody tam je aj teraz. Táto časť prechádza prevažne lesom, ale nájde sa aj tu pár miest s výhľadmi na Malú Fatru. Jarná príroda aj v ihličnatom lese má svoje čaro a trasa je veľmi príjemná.

Po pripojení sa na žltú značku, mám jedno prekvapenie. Tento rok sa začalo ťažiť aj tu a cesta má na sebe znaky po sťahovaní dreva. No uvidí sa, čo najbližšie týždne prinesú a v akom stave bude neskôr. Od miesta, kde sa pripojím na žltú značku, po delo už nie je ďaleko a zakrátko som v cieli dnešného plánu. Bežne to síce potiahnem až na Martinské hole, dnes mám ale menej času, tak je ako cieľ “len” delo. Po pár fotografiách a po minútovej prestávke, to otáčam a v trase žltej značky rýchlo zbehnem dolu na Stráne.

V mieste, kde je viditeľná stará budova stanice lanovky, sa pripájam na asfaltovú cestu na Stráňach. Pri návrate do Martina sa stačí držať len tejto cesty a dá sa dostať podľa potreby buď do centra, alebo kdekoľvek do Martina. Ostávam na Stráňach a idem na chatu za našimi, kde ma čaká robota. Príchod na chatu som si dnes vylepšil okruhom popod Martinské hole.