Trasa

Bratislava – Hainburg an der Donau – Braunsberg – Rottenstein - Hainburg an der Donau – Bratislava

Petržalské bunkre

Od bratislavskej hlavnej železničnej stanice si to nasmerujem cez Starý most do Petržalky, kde sa napojím na cyklotrasu a pokračujem smer Rakúsko. Pri pekne upravenom bunkri BS4 sa zastavujem a zisťujem, že som zabudol vodu a jedlo. Tak sa vraciam, nie rovnakou cestou, ale cez les, míňam ďalší bunker, tento nie je upravený. Spomínam si na školské časy, kedy sme do lesíkov okolo Petržalky chodili na branné cvičenia, aj tam sme videli pár bunkrov, ale už si nespomínam, kde to presne bolo. Isto to však neboli tieto, lebo tieto boli vtedy v hraničnom pásme. Raz som dokonca cestou zo školy zle odbočil a prišiel som až k hranici, kde ma zastavili pohraničiari. Videl som vtedy síce tabuľky, že hraničné pásmo – vstup zakázaný, ale neveril som im.

Prichádzam k Auparku, kde si zaobstarávam pivo a minerálku plus pár croissantov a vraciam sa opätovne na hrádzu. Pod mostom Lafranconi musím chvíľu počkať, kým prejdú pretekári z nejakého triatlonu. Divím sa, že idú v pelotóne, keď som robil usporiadateľa na quadratlone v Komárne, ísť v háku bolo zakázané a bola za to penalizácia. Keď prejdú, vyrážam za nimi a celkom sa mi darí sa ich držať, až kým neodbočia z hrádze (pri spomínanom bunkri BS4). Pokračujem známou cestou do Hainburgu. Nie som tu prvýkrát, aj keď zvyčajne som z Petržalky na bicykli chodil na opačnú stranu, na Gabčíkovo. Cez Wolfstahl len presvištím a aj ďalej až po Hainburg an der Donau je to rýchlo za mnou, je tam len jedno menšie stúpanie.

Hrad Hainburg, resp. Heimoburg

Schádzam k Dunaju, rozmýšľam kam ďalej. V Carnunte som bol, do Viedne po cyklotrase som tiež išiel, ale zrúcaniny v Hainburgu som ešte neprešiel, takže je rozhodnuté. Vydávam sa popri Dunaji po červenej, ale nejaký miestny ujko so psom ma rozhorčene zastaví, že „kein rad“, tak sa vyberám radšej ulicami mesta k hradu. Je to celkom prudké stúpanie.

Na cestičke z parkoviska pod hradom na pevnosť je tiež zákaz vjazdu bicyklom, tak si ho tam pripútam o lavičku a idem pešo. Prichádza ďalší cyklista, čo chce ísť na hrad, ale váha tam nechať bicykel. Dáme sa do reči, ja anglicky on nemecky. Je to Maďar a volá sa Jánoš. Prišiel z Mosonmagyarováru. Cestou sa niekde škaredo vysekal, jeho noha nevyzerá dobre, ale kašle na to. Na jeho obavy o bicykel hovorím: "Das ist Austria, no problem". Ideme hore spolu, ale tam sa rozdelíme, ja totiž leziem do každej diery... Hrad je veľmi pekný, dokonca sú tam dva skalné tunely popod hradby. Sú odtiaľto pekné výhľady. Vytyčujem si ďalší cieľ - protiľahlý Braunsberg. Cestou dole vidím prechádzať cez cestu krásnu veľkú užovku.

Braunsberg

Na Braunsberg idem cyklotrasou po asfaltke, jazdia tu aj autá, ale premávka nie je veľmi hustá. Je to však celkom slušná zaberačka, aj keď samotný kopec nie je veľmi vysoký. Asi na polceste je zaujímavá poľovnícka kaplnka s parohmi - Hubertkapelle, dávam si tu prestávku. Vrchol je odlesnený, s niečím ako drevenou baštou na okraji, ktorá má pripomínať keltské hradisko, ktoré tu bývalo. Páčia sa mi skalné okraje nad Hainburgom.

Na vrchole práve prebieha súťaž v lietaní leteckých modelov, takže je tu pomerne veľa ľudí. Okolo ohrady sa vraciam k bicyklu, ktorý som nechal neďaleko drevenej bašty. Schádzam dole, ale nie až do Hainburgu, cestou som si totiž všimol pešiu značku križujúcu cestu a rozhodujem sa prejsť si aj trasu k Rothelsteinu. Keďže je tu opäť zákaz pre bicykle, pripútam ho o informačnú tabuľu a idem peši.

Rothelstein

Najprv k zrúcanine, tiež má svoje čaro na skale nad Dunajom. Potom si ešte nadídem kúsok smerom od Hainburgu, aby som sa dostal na cestičku, ktorá ide priamo po brehu Dunaja a idem ňou popod hrad a skaly. Je to veľmi pekný úsek, kúsok sa ide dokonca priamo po skale nad Dunajom. Je tu nejaký kríž a jaskyňa (skôr len štrbina). Za chvíľu sa cestička pripája na značenú červenú trasu, ktorou malebnými úsekmi po brehu rieky pokračujem až do Hainburgu. Cestou sú dva tunely, čo robí cestu ešte krajšou. Naspäť idem paralelnou červenou, ktorá ide ponad spodnú na brehu rieky.

Záver

Po návrate k bicyklu pokračujem v sedle naspäť do Hainburgu a späť do Petržalky. Cestou mi volá kamarát, či nejdem na guláš party do lesíka nad Dlhými dielmi, tak ešte prechádzam cez Dunaj a vyšliapem si to tam. Guláš bol výborný aj pivko sa našlo, syn mi zavolal - končí v najvyšší čas, neviem ako by som inak zišiel...

Bol som tiež trasu Bratislava - Viedeň – Bratislava po EuroVelo a ak by som to mal porovnať - toto sa mi páčilo viac. Cesta po hrádzi do Viedne sa mi videla fádna, ako po diaľnici, i keď aj tam sa našli zaujímavé úseky, keď sa cyklotrasa vzdialila od hrádze.