Cyklotúra

Moravská cyklistická cesta

04.06.09
Moravská cyklocesta, vedúca oblasťou Záhoria z Brodského do Bratislavy pozdĺž moravsko-slovenskej a potom rakúsko-slovenskej hranice, ma lákala už niekoľko rokov, pretože som vedel, že vedie zaujímavou krajinou. Mal som prejdených niekoľko jej úsekov, ale doteraz som nemal čas ju prejsť celú. Preto som si vyhradil deň pred Veľkou nocou, pozval aj kamaráta Petra, ktorý ju pozná ako vlastné topánky a v jedno aprílové ráno sme vyrazili z bratislavskej hlavnej stanice.

Trasa

Brodské – pri Moravskom Sv. Jáne – popri Malých Levároch – Gajary – Záhorská Vec – Vysoká pri Morave – Devínska Nová Ves – Devín - Bratislava

Bratislavu opúšťame pohodlným expresom do Kútov (EC 174 Jan Jesenius, odchod 8:01). Vlak síce mešká, ale je rýchly a má dokonca polovicu vozňa vyhradenú pre bicykle. Nie, nie je to nová politika slovenských železníc, sedíme totiž v medzinárodnom exprese s nemeckými vozňami a v Nemecku vedia, čo je cykloturistika. V cyklovozni sa s nami vezú ešte dvaja mladíci z Bratislavy, ktorí idú „na ťažko“ na šesťdňové cyklotúlanie v okolí Znojma. Priznám sa, že im závidím. Z okna vidíme oblasť, ktorá nás čaká, Peter mi dokonca ukazuje niektoré dnešné úseky.

Zo železničnej stanice v Kútoch je to na „starý“ hraničný priechod v Brodskom, kde Moravská cyklocesta začína, zhruba šesť ľahkých kilometrov. Tento starý priechod je na dohľad od diaľničného, je preto zvláštne pozerať sa na miesta, ktorými som po diaľnici prechádzal miliónkrát, akoby odspodu, či „zo zákulisia“. Na východiskovom bode Moravskej cyklocesty je informačná tabuľa a odpočívadlo, k bratom Moravákom je to „co by kamenem dohodiu“.

Územie popri rieke Morava je známe ako neporušené prírodné prostredie, veľká časť z neho je chránená či už podľa slovenských (Chránená krajinná oblasť Malacky) alebo európskych zákonov (územia európskeho významu Natura 2000). Pravda, po desaťročia bolo „chránené“ inak – ostnatými drôtmi, samopalmi a strážnymi vežami. Je len logické, že celá Moravská cyklocesta je súčasťou paneurópskej Iron Courtain Greenway (Greenway železnej opony, trasa vedúca pozdĺž bývalej hranice medzi východnou a západnou Európou, www.ironcurtaintrail.eu) a je to vidieť aj na jej značení, kde sú popri starších smerových paneloch, označených Moravská cyklistická cesta aj novšie, na ktorých je už aj symbol ostnatého drôtu, čo je logo ICG. Línia Moravy však bola dobre strážená aj pred érou ostnatých drôtov, pretože bola súčasťou obrannej línie prvej Československej republiky. Dôkazom je množstvo betónových bunkrov, ktoré nás sprevádzajú od prvých do posledných kilometrov na trase do Bratislavy. Mimochodom, značenie Moravskej cyklocesty zatiaľ nie je úplne dokonalé, pretože známymi cyklistickými značkami „C“ je vyznačená iba v niektorých úsekoch. Smerové tabule však na významnejších križovatkách nechýbajú a tak orientácia nie je až tak náročná, aj keď občas treba pozrieť do mapy, čo môže byť pre niekoho otravné. Podľa posledných informácií sú však maľovanými značkami „C“ priebežne vyznačované ďalšie úseky, čo nepochybne zvýši kvalitu tejto cyklistickej trasy.

Vyrážame s Petrom po hrádzi z Brodského popod diaľničný most. Trasa vedie po hrádzi so starším, ale pohodlným asfaltom. Na prvý pohľad by sa mohla cesta zdať monotónna, ale zaujímavé prostredie, ktorým vedie, ju robí pestrou. Postupne míňame lesy a polia, ktoré sú zatopené vodami síce klesajúcej, ale stále ešte rozvodnenej Moravy. Najmä lesy tu predstavujú naozajstnú divočinu a je fascinujúce sledovať, ako prirodzene znášajú pravidelné záplavy. Z vyvýšenej hrádze máme možnosť vidieť veľké množstvo zveri – množstvo zajacov, srnky, veľa dravcov a na niektorých miestach dokonca kŕdle labutí a iného vodného vtáctva. Lužné lesy a lúky poskytujú zveri ideálne podmienky. Treba však povedať, že v lete poskytujú ideálne podmienky aj komárom, čo síce nevadí pri jazde, ale každá zastávka či nebodaj oprava defektu sa iste stáva utrpením. Dnes je však deň pred Veľkou nocou a komáre sa hlásia len symbolicky.

Pri jazde som prekvapený intenzívnym poľnohospodárstvom. Lužné lesy sa totiž stredajú s rozľahlými poliami, ktoré sú dnes síce z veľkej časti pod vodou, ale je vidieť, že pôda tu patrí medzi hlavné zdroje obživy.
Trasa po hrádzi nás privádza k lávke cez rieku Myjava, ktorá však má z jednej strany schody. Pre bicyklistu na bežnom výlete schody nie sú problémom, ale cykloturisti „na ťažko“ ich môžu obísť ďalej po hrádzi až na štátnu cestu č. 2, kde je most a potom po hrádzi sa dostať späť. Celá obchádzka meria asi dva kilometre a je pohodlná. Na lávke sa stretávame s miestnym dedkom na bicykli, ktorý nám poskytne niekoľkominútovú prednášku o blahodarnom vplyve divého cesnaku, ktorý ide zbierať, na organizmus, a o spôsobe jeho úpravy a zavárania... až sa slinky zbiehajú.

Cesta nás vedie stále po hrádzi a po zhruba desiatich zaujímavých kilometroch sa dostávame k prvému z množstva bunkrov. Vďaka uzavretiu tohto územia v časoch socialistického Československa sú bunkre v celkom dobrom stavebnom stave, aj keď mnohé z nich sú aj skládkami odpadu, ako je na Slovensku zvykom. Bunkre boli vystavané po obsadení Rakúska hitlerovským Nemeckom a mali slúžiť na obranu našej južnej hranice. Ako je už dobre známe, nikdy nedostali šancu naplniť svoju funkciu... Je potešiteľné, že niektoré z nich sa stávajú predmetom záujmu milovníkov histórie, ktorí ich obnovujú. Záujem prejavuje aj miestna samospráva, napríklad bunker pri ceste na most do Hohenau má nový náter, je vyčistený a chystá sa v ňom malá expozícia a to všetko z iniciatívy blízkej obce Moravský Svätý Ján, ktorá chce aj takto pritiahnuť turistov.
Pri tomto bunkri opúšťame hrádzu a pokračujeme chvíľu frekventovanou hlavnou a potom opustenými vidieckymi cestami „vo vnútrozemí“. Dôvodom odklonu od hrádze je ochrana prírody, hrádza totiž ďalej prechádza cez osobitne cenné územia, čo smerovanie trasy rešpektuje. Treba ale podotknúť, že pokračovať ďalej po hrádzi na bicykli je možné a legálne.

My však pokračujeme po značenej trase, kde nás zrazu prekvapí Petrov priateľ, ktorý nás čaká nielen s vodou, ale aj s vínom. Kým rozmýšľame, do ktorej zo štyroch záhoráckych sort víno patrí (bíue, červené, pitné a orechové), vypijeme liter, ani sa nenazdáme. Posilnení týmto iontovým nápojom pokračujeme rozľahlými poliami, cez remízky a pozdĺž kanálov a ramien, ktoré sú opäť rajom divej zveri a je ju aj vidieť. Exotickým zjavom sú stromy, obhryzené bobrami, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti trasy.

Zrazu sa dostávame k úplne inému fenoménu. Ako veľké neohrabané zvieratá sa v bezprostrednej blízkosti trasy, pri Gajaroch, objavujú veľké čerpadlá, slúžiace na ťažbu plynu. Vháňajú do zeme vzduch, aby z nej bolo možné na iných miestach ťažiť plyn. Ide nepochybne o atraktívne divadlo, veľké oceľové dinosaury s neprestajne sa pohupujúcimi vahadlami nám dávajú vedieť, že bicyklujeme ponad obrovské zásobníky plynu a dokonca aj ropy. Prístup k čerpadlám je voľný, aj keď samozrejme treba dávať pozor, ide predsa len o mohutné stroje v pohybe.

Za Gajarmi naša cesta pokračuje opäť po okraji polí pozdĺž kanálov a mŕtvych ramien, neskôr cez lesíky a cez malé usadlosti. Prejdeme cez Suchohrad a po štátnych cestách prídeme do Záhorskej Vsi. Je to najzápadnejšia obec na Slovensku a ešte západnejšie od nej je aj najzápadnejší bod Slovenska. Takže už aj v čase socializmu tu vlastne žili „západniari“. Sme zhruba na polceste a v obci je dobrá reštaurácia, tak neváhame a obedujeme. Ja som verný cyklistickým cestovinám, ale Peter si dáva býčie žľazy a neodolám, trochu mu ukradnem a zisťujem, že je to dobré!

Za Záhorskou vsou pokračujeme opäť cez polia, opäť sčasti pod vodou. Cesta miestami vedie priamo cez zátopy a je suchá len vďaka párcentimetrovej hrúbke asfaltu. Tesne za dedinou je jediný zlý úsek na celej trase, niekoľko stovák metrov rozbitej poľnej cesty, ale dá sa obísť po hrádzi, ktorá vedie len pár desiatok metrov odtiaľ. Ďalej už pokračuje poľná asfaltová cesta, ktorá sa pred Vysokou na Morave na chvíľu pripojí na štátnu cestu. Vysoká je pekná dedinka, v ktorej sa na vysokom brehu priamo dotkneme rieky Moravy. Za dedinou sa Moravská cyklotrasa rozdvojuje. Doľava je možné pokračovať kvalitnejšou cestou, ale cez areál veľkého závodu na štrkopiesok, rovno sa pokračuje síce rozbitejšou cestou, ale v prírodnom prostredí (okrem jedného križovania pásového prepravníka). Obe vetvy sa asi po troch kilometroch spájajú opäť na hrádzi.
Keby som tu bol sám, pokračujem po Moravskej cykloceste. Peter je však znalec miestnych pomerov a napriek mojim pochybnostiam silno odporúča opustenie trasy Moravskej cyklocesty. Dôvodom sú záplavy, vzhľadom na vysoký stav Moravy podľa neho nie je možné pokračovať suchou nohou (pardon, suchým kolesom). Veľmi mu neverím, ale neskôr sa ukáže, že má pravdu – podobne ako každý rok, aj teraz je časť cyklocesty pod vodou a treba ju obchádzať. Milovníci adrenalínu a iní čudáci síce môžu pokračovať, ak chcú vyskúšať jazdu až v metrovej vode (a že vraj to mnohí aj robia), ale my sa vydávame na štátnu cestu Vysoká – Stupava, ktorá je síce dosť prekventovaná, ale zase nie je pod vodou. Predtým však neodoláme a hľadáme skratku. Výsledok je predvídateľný – po piatich kilometroch sme tam, kde sme boli... ale aspoň sme opäť videli kŕdeľ labutí.

Z hlavnej cesty odbočíme k veľkej skládke komunálneho odpadu pri Zohore po červenej cykloznačke (maľované „C“), ktorá nás odtiaľto bude sprevádzať až do Devína. Samotná skládka je aj napriek rekultivácii niečo veľmi nevábne, ale v tesnej blízkosti tej veľkej hory uprostred roviny si človek uvedomí, aký problém dneška predstavuje odpad. Cesta pokračuje najprv rozbitým úsekom, potom kvalitným povrchom až k Devínskemu jazeru. Na jednom mieste je možnosť vrátiť sa na trasu Moravskej cyklocesty a mňa nutká ňou pokračovať, ale Peter dobre vie, čo robí, keď ma drží na červenej značke pár desiatok metrov východnejšie. Za chvíľu sa totiž ukáže, že Moravská cyklotrasa sa opäť ponára pod vodu.

Pred Devínskym jazerom míňame ďalší bunker, z ktorého je výborný výhľad na zatopenú krajinu. Je vzrušujúce pozorovať, ako sa masy vody pomaly predierajú inak kultúrnou krajinou. Kde tu trčí z vody posed, inde sa zase cesta ponára pod vodnú hladinu, aby sa zase na inom mieste vynorila... na bunkri sa dajú presedieť celé hodiny, pozorujúc túto scenériu.
My však pokračujeme k záveru. Po kvalitnej ceste (míňajúc pekný cyklistický bufet) sa dostaneme k Devínskej Novej Vsi, ktorú tesne míňame po cyklistickom chodniku, ktorý pokračuje až k Devínu. Pred Devínom sa veľká voda opäť a posledný krát dotýka chodníka a potom sa už objavíme na známych miestach pod Devínskym hradom. Od Devína pokračujeme vo vysokom záverečnom tempe až do Bratislavy, kde sa popri staveniskách na brehu Dunaja (dúfam, že ich výsledkom budú aj cyklochodníky) dostaneme do centra, kde si na Hviezdoslavovom námestí dávame záverečnú kávu. Hodnotíme deň, debatujeme o budúcnosti tejto zaujímavej trasy. Napriek tomu, že vďaka obchádzkam sme najazdili viac, ako sme predpokladali a kilometre sa prehupli nad stovku, únava nie je až taká veľká. Celá trasa je totiž takmer vodorovná, najväčšími prevýšeniami sú výjazdy na hrádze a zjazdy z nich. Navyše aj vietor nám prial a jemne nás tlačil od chrbta.

Čo dodať? O Moravskej cykloceste (a zároveň aj Iron Curtain Greenway) si môžeme vopred myslieť, že je to nudná a monotónna trasa. Nie je to však pravda, vedie pestrou krajinou, cez lesy, lúky a polia, cez dedinky a samoty, cez územie s bohatou históriu aj prítomnosťou. Veľa bunkrov, zariadenia na ťažbu plynu či malé vodné diela, ale aj veľa zveri, zatopené lesy a mohutný tok Moravy z nej vytvárajú pestrú trasu. Navyše pozdĺž celej trasy sú umiestnené naozaj zaujímavé informačné panely náučného cyklochodníka (teda vlastne zbytok z nich, pretože veľké množstvo je rozbitých). Trasa je priemerne značená, vďaka absencii maľovaných „C“na niektorých úsekoch a vysokej miere vandalizmu treba na križovatkách pozrieť do mapy. Je vhodná pre trekingové bicykle.

Priamo na trase alebo v jej blízkosti je niekoľko dedín s obchodmi, hostincami a reštauráciami. Je vhodná pre oba smery, pričom do/z Kútov je dobré vlakové spojenie z/do Bratislavy. Pre tých, čo radi objavujú, sa ponúka veľa alternatívnych trás (či už viac prírodou alebo viac obcami) a veľa zaujímavých odbočiek (napríklad na rakúsko-moravsko-slovenský trojbod pri sútoku Moravy a Dyje, na najzápadnejší bod Slovenska, do rakúskeho Hohenau a ďalšie).

Trasu osobitne odporúčam na jar, kedy poslúži na zaujímavé „naberanie objemov“ pred sezónou a pritom nás ešte nebudú trápiť horúčava a komáre. Na druhej strane však treba počítať s rozvodnenou Moravou a teda potrebou obísť úsek medzi Vysokou pri Morave a Devínskou Novou Vsou po červenej cykloznačke.


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Na bicykli z Nových Zámkov do Štúrova okľukou Pravdupovediac, o tom, že cyklotúra je ľahká, som vedel vopred. Nie je na nej totiž žiadny kopec, je úplne rovná, žiadne prevýšenie a … » celý článok 14/04/16 Ján Roháč Podunajsko
Správa Živé chodníky 2016 - výzva na predloženie námetov Nadácia Ekopolis plánuje na jar 2016 podporiť v rámci programu Živé chodníky niekoľko projektov, zameraných na údržbu a rozvoj turistickej a cykloturistickej infraštruktúry na Slovensku. Z tohto dôvodu nadácia zbiera projektové námety, z ktorých by na jar 2016 mohla vybrať projekty na podporu. Cieľom programu je obnova alebo vylepšenie turistickej infraštruktúry a verejných priestranstiev, ako aj značenia turistických značených trás, resp. cykloturistických trás, na ktorých sa daná infraštruktúra nachádza. 30/12/15 Ján Roháč Iné
Cyklotúra Cez Železnô a okolo Liptovskej Mary z Ružomberka Na Liptov chodím bicyklovať rád, ponúka aj kľudné cesty a cestičky, aj pekné výhľady, stúpania aj zjazdy. Skrátka, je to krajinka vhodná pre cykloturistov a je jedno, či sú to horskí cyklisti alebo pohodoví cestní cykloturisti. Vybral som sa opäť na Liptov jednu aprílovú nedeľu s plánom spojiť dve klasické túričky do jednej, a tak som obišiel nízkotatranský Salatín a Liptovskú Maru naraz. 28/05/15 Ján Roháč Nízke Tatry, Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť … » celý článok 12/10/19 Boro Tomis Správy
Cyklotúra Okruh cez Stelvio, Mortirolo, Gaviu a Umbrailpass Bol koniec leta a počasie sa mierne kazilo, ako aj tento rok. Stále koncom augusta boli nejaké búrky a my sme nemohli nájsť správny termín, kedy vyraziť na v poradí už druhý cyklovýjazd do Dolomitov. V pláne bolo prejsť dvojdňovú trasu cez tri sedlá, so začiatkom v kempe v Trafoi a prespaním v penzióne Belvedere, tesne pod Passo Mortirolo. Návrat bol plánovaný cez Passo Gavia. 03/10/19 Michal Mikuláš Svet
Rozhovor M. Dobšovič: rekreácia je hlavnou funkciou mestských lesov Mestské lesy v Bratislave sme dlhodobo vnímali ako organizáciu, ktorá nevie alebo nechce skĺbiť ťažbu dreva s požiadavkami obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta na rekreáciu v prírode. Tí v sezóne prichádzajú na územie lesoparku rádovo v tisícoch, existuje údaj zo spočítavania návštevníkov spred pár rokov, ktorý hovorí o 7 tisícoch návštevníkov denne. Dôležitou zmenou v roku 2014 bolo zníženie ťažby v lesoparku z 18 000 m³ ročne na 5 000 m³ ročne. Tento rok mestskí poslanci prijali na slovenské pomery revolučnú zonáciu, ktorá ponecháva 54 % územia bez zásahov a aj vo zvyšku sa bude hospodáriť veľmi citlivo. O nej, ale aj o iných témach sme sa rozprávali s riaditeľom MLB Matejom Dobšovičom. 29/09/19 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Moravská cyklistická cesta 05/06/09 12:47 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 191 m n. m.
    • min: 121 m n. m.
  • Prevýšenia
    • klesanie: 70 m
  • Vzdialenosť
    • 105 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 09.04.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.69253 ° SŠ
      dĺžka: 17.02282 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.14139 ° SŠ
      dĺžka: 17.10726 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Obce pozdĺž trasy
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vlak
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.62