Cyklotúra: Južný Tríbeč na dvoch kolesách I.

Cyklotúra Južný Tríbeč na dvoch kolesách I.

11. 6. 2009

Pokojná krajinka, vinohrady, listnaté lesy striedané lúkami, cenový raj dedinských krčmičiek, kostolíky, hrady, skalky... To všetko pospájané kvalitnými lesnými cestami, na ktorých je problém stretnúť ľudskú bytosť. V sérii troch článkov vám ponúknem opis troch pekných tríbečských trás, ktoré majú charakter okruhov začínajúcich i končiacich v Jelenci. Sem sa však tiež treba najprv dostať, preto som na začiatok článku zaradil aj opis cesty z Nitry do Jelenca.

Vzdialenosť: 36 km

Prevýšenie: +145 m stúpanie, -145 m klesanie

Náročnosť: mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: jar – 01.04.2009

Pohoria: Tríbeč

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 345 m n. m.
Najnižší bod: 200 m n. m.

Voda: Obce, krčmy, výdatný prameň v Kostoľanoch pod Tríbečom

Nocľah: bez

Doprava: "po vlastnej osi"

SHOCart mapy: » č.1081 Tribeč (1:50.000)

Cesta z Nitry, 18 km

Nitra – Nitrianske Hrnčiarovce – Štitáre – Kolíňany – Jelenec (krčma)

V začínajúcej popoludňajšej dopravnej špičke kľučkujem nitrianskymi chodníkmi a ulicami. Tu vyjsť na chodník, tam zase zoskočiť na cestu, prejsť na druhú stranu, letiac parkom poobchádzať (a poobzerať) mamičky kočíkujúce svoje ratolesti, dať pozor na ten ostrý obrubník, skontrolovať z nadjazdu vodný stav rieky a zdvorilo požiadať diskutujúcich dedkov o uvoľnenie cesty... Postup je za tie roky už úplne automatický. Pomaly sa vymotávam z mestskej spleti a na tiahlom kopci smerom na Hrnčiarovce si ustaľujem rytmus dýchania. Na konci tohto prvého stúpania odstavím na kraj cesty a napijem sa. Tu končí mesto a začína vidiek. Doprava redne, vtáčiky veselo vyspevujú, slnko príjemne hreje, dnešná cyklistika sa začína...

Takzvanú „starú cestu“ z Nitry smerom na Zlaté Moravce poznám už detailne. Jej stúpania a následné klesania, zákruty, výslnia a tiene nútia cyklistu taktizovať, zodpovedne si rozdeliť sily. O pár minút som v Štitároch, míňam svoju obľúbenú cyklisticko-turistickú krčmu, prechádzam „esíčkom“ okolo kostola a pokračujem ďalej. Moju nasledujúcu povinnú pauzičku mám už dlho zafixovanú na kolíňanskom moste. Ešte posledné stúpanie a som tu. Je odtiaľto pekný výhľad na Kolíňanský vrch (vždy rozmýšľam, prečo som tam ešte nebol), Zobor, Žibricu s Vápenníkom, v opare vidím Veľký Tríbeč, hrad Gýmeš, Veľký Lysec, na obzore sa črtá Pohronský Inovec, ešte ďalej Štiavnické vrchy (pozri foto 1 a 2). Odmením sa poriadnym dúškom vody, párkrát šliapnem do pedálov a už sa rútim dolu prudkým klesaním cez obec Kolíňany. Za touto dedinou sa dostávam asi do najnebezpečnejšieho bodu na celej trase. Je ním križovatka s „cestou smrti“ medzi Nitrou a Zlatými Moravcami (pozri foto 3). Veľkú červenú stopku rešpektujem, poobzerám sa a v správnom momente vyrazím. Už len pár stoviek metrov zvlnenej cesty a príjemným klesaním (pozri foto 4) sa dostávam do východiska pre všetky ďalšie trasy – do krčmy v Jelenci. Priemerne (ne)trénovaný cyklista ako ja tých 18 km z Nitry zvládne tak za hodinku. Dám si načapovať obrovskú kofolu, sadnem si na lavičku, zvažujem sily a rozmýšľam, kadiaľ pokračovať. Z mnohých vyskúšaných i nevyskúšaných možností som sa rozhodol cyklohikerom v troch článkoch predostrieť nasledujúce okruhy (dnes prvý, ostatné nabudúce).

1. okruh, na rozcvičku, 36 km

Trasa: Jelenec (krčma) – Neverice – Kostoľany pod Tríbečom (prameň, kostol) – Jedliny – Jelenec (krčma)

Na začiatok volím technicky i orientačne pohodovú trasu vedúcu pokojnými cestami III. triedy a lesnými asfaltkami. Z jeleneckej krčmy pokračujem po hlavnej ceste smerom na Neverice. Po opustení dediny vedie cesta poľami. Po pravej strane sledujem hlavnú cestu s hustou dopravou a po mojej ľavej strane sa tiahne hrebeň Tríbeča. Ani sa nenazdám a som v Nevericiach. Hneď na začiatku dediny míňam kostol a vzápätí odbočujem ostro doľava – smer Kostoľany pod Tríbečom pozri (foto 5 a 6). Táto odbočka je ovenčená aj dopravnou značkou, takže poblúdenie tu nehrozí. Od tejto odbočky už cesta stále nenápadne stúpa, čo niekedy podcením a dosť sa tu vyčerpám. Cesta lemovaná ovocnými stromami ma o chvíľku dovedie do Ladíc.

Držiac sa stále hlavnej cesty si vychutnávam pokojnú atmosféru dedinky. Vyhol som sa protiidúcemu traktoru i sliepke, ktorá mi nečakane vpochodovala do cesty a Ladice nechávam za chrbtom. Už len kúsok a konečne som v Kostoľanoch pod Tríbečom. Po pár desiatkach metrov v dedine hlavná cesta zmení svoj smer (pozri foto 7) – prudko doprava a dole – a dovedie ma do centra obce s autobusovou zastávkou, obchodíkom a staručkou informačnou tabuľou. Odtiaľto je to len kúsok k výdatnému prameňu kvalitnej vody (pozri foto 8). Dá sa k nemu dostať skratkou – úzkym chodníkom vedúcim pomedzi domy po žltej turistickej značke. Ak sa však na prameň opýtate niekoho z domácich, cesta vám bude spoľahlivo vysvetlená. Kostolíku nad prameňom sa budem viac venovať pri opise druhej trasy.

Po doplnení tekutín sa vrátim na hlavnú cestu a vyšliapem pár metrov na križovatku, z ktorej som sem prišiel (pozri foto 7). Tu odbočím doprava na hrboľatú asfaltku. O chvíľku som z dedinky vonku a dlhou, rovnou poľnou asfaltkou smerujem na Jedliny. Obklopujú ma polia. Po pravej strane vidím v pozadí masív Veľkého Tríbeča, zalesneným vŕškom na ľavej strane kraľuje zrúcanina hradu Gýmeš. Pri turistickom smerovníku Jedliny odbáča asfaltka pod pravým uhlom doľava a postupne ma dovedie, míňajúc rekreačné stredisko, k trojuholníkovej križovatke lesných ciest. Lesnatú krajinu tu spestrujú lúky (pozri foto 9). Tu odbočím doľava (pozri foto 10) a začína sa najkrajší úsek cesty – približne desať kilometrov lesom. Stále sa držím mierne zvlnenej asfaltky. Tu treba dávať pozor na závory, ktoré lesníci dosť často zatvárajú, ale dajú sa pohodlne obísť. Keď začnem plynulo klesať, už viem, že jelenecké jazierko (nazývané aj Staré jazero alebo rybník Jelenec) už nie je ďaleko. Pri jeho brehu (pozri foto 11) si doprajem krátky oddych a pokračujem cez rekreačné stredisko Remitáž do vytúženej jeleneckej krčmy (cesta je totožná s priebehom modrej značky). Po ľavej strane vidím tzv. nové jazero, nad ním sa dvíhajúci skalný masív Studený hrad a zrúcaniny hradu Gýmeš (pozri foto 12).V krčme dnešný okruh uzavriem a oslávim veľkou kofolou. Čerešničkou na torte je ešte takmer 20 km naspäť do Nitry... Okruh sa dá v pohode zvládnuť „po fajronte“ v letnom období.

Záver a odporúčania

Na začiatok som zvolil pomerne krátky, nenáročný okruh, na ktorom však počas bicyklovania môžeme vidieť mnoho zaujímavého. Fotografie k článku majú predovšetkým dokumentačný charakter. Fakty v tabuľke sa týkajú okruhu „Na rozcvičku“, charakter „Cesty z mesta“ je zakomponovaný v samotnej kapitolke. Tak ako vždy, odporúčam vziať si aj mapu. Dobrú kofolu načapujú v krčme v Jelenci, voda je dostupná v dedinách pozdĺž trasy. Zvlášť odporúčam prameň v Kostoľanoch pod Tríbečom. V ďalších článkoch pridám ešte opis dvoch náročnejších tríbečských okruhov – jedného 38-kilometrového, vedúceho aj turistickými chodníkmi, a najdlhšieho 64-kilometrového, ktorý je už celkom solídnou zaberačkou. Bude čo čítať...

Horám zdar a do bicyklovania!!!

Pozrite tiež 2. časť.