Trasa

Janov – Radatice – Kvašná voda – Janov – Ondrašovce – Brežany - Janov

Na Kvašnú vodu

Začínam tradične v Janove zjazdom okolo galérie drevených sôch miestneho ľudového umelca. V areáli práve rekonštruovaného kostolíka, ako aj po obci je umiestnených niekoľko postáv s ľudovými a náboženskými motívmi. Asfaltkou sa presúvam do Radatíc. Táto obec vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Radačov a Meretice, čoho znakom sú aj dva kostoly a cintoríny. Hneď na začiatku dediny však odbočujem doľava a smerujem po zelenej značke spevnenou cestou popri potoku Chujava. Míňam rybníček s domčekom a po lesnej ceste sa dostávam na asfaltovú otočku. Po rovinke sa presúvam popri zastrešených prameňoch až na Kvašnú vodu. Geocacheri zbystria pozornosť a urobia si dlhšiu prestávku ako ja. Keďže som v rekreačnej zóne Prešova, je tu o niečo rušnejšie. Naberiem si do fľaše ostrej kyselky z prameňa a už trielim do prudkého stúpania žltou značkou smerom na rázcestie Čertov kameň.
Asfaltka pokračuje prudko nadol k Čertovmu kameňu, ktorý nesmie žiadny fanatik s GPS vynechať. Ja si tentoraz zachádzku s návratom hore odpustím a smerujem kúsok po červenej značke smerom na Janov. Po prenesení bicykla cez umelú priekopu opúšťam kvôli výhľadom značku a cez pole a lúku klesám do Janova k rázcestníku s tabuľkami otočenými kuriózne do dvora.

Do Ondrašoviec

Čaká ma asfaltový úsek zvlnenou krajinou cez Bzenov, Rokycany až k odbočke na Bajerov. Ešte 500 metrov smerom na Žipov a na krížení s lesnými cestami keškári zbystria pozornosť minimálne dvojnásobne. Naľavo ide cez potok kratučká odbočka k dnes prakticky zaniknutej jaskyni Pukavica. Ja ale odbočujem doprava do stúpania k Trom studničkám. Lesná cesta je rozbitá, no s trochou šikovnosti zjazdná aj osobákom, takže ľudia si k studničkám chodievajú načerpať vodu. Aj tentoraz sa hore pri prameňoch plnia fľaše. Ja znova načapujem čerstvej vody zo strednej kade, odporučím náhodným návštevníkom návštevu blízkeho pomníčka leteckého nešťastia a lesnou cestou stúpam ďalej hore. Kondička, parádna strmina na mokrej ceste a „slicky“ na trekingovom bicykli ma zrádzajú a tak nejaké metre poslušne tlačím. Na pravej strane sa objaví priesek smerom na Vyšnú rúbaň so skvelými výhľadmi na drevený kostolík v Brežanoch. Lúkou sa dá prudko zísť až do dediny, no kostolík je v pláne až o niečo neskôr, takže šliapem naspäť na rázcestie troch ciest a ľavou vetvou si zo 300 metrov vybehnem na okraj poľa za výhľadom na Čergov a časť Braniska. Krátka pauzička a pokračujem po vyjazdenej ceste dole do Ondrašoviec. Nad dedinou si ale volím vyhliadkový okruh zľava cez pokosené pole a lúky, čím sa úspešne vyhýbam stúpaniu do sedla z Ondrašoviec. Po letnej búrke je však hlina na ceste ako plastelína, pridáva sa k tomu ešte čerstvá slama a tak nakoniec bicykel potupne nesiem na pleci až po asfaltku v sedle. Zarastenú cestu dolinou na Brežany nemám odvahu znova riskovať, takže volím alternatívu po hrebeni.

Do Brežian

Pár metrov klesám a prudko odbočujem žltou značkou napravo k vysielačom. Lúka poskytuje pekné spätné výhľady, v prípade blata je však lepšia cesta idúca pár metrov vedľa v lese. Chvíľu kľučkujem, až vychádzam pri poľovníckej chatke s posedením. Prístrešok nad lavičkami ponúkne núdzové útočisko v prípade nečasu. Míňam ďalší vysielač na zalesnenom vrchole a po značke miestami prudšie klesám až na križovatku so zelenou značkou. Poučený predošlým zážitkom zarastenú húštinu ignorujem a pokračujem kúsok ďalej po výhľadovom lúčnom hrebeni, kde odbočujem na cestu do Brežian. Na asfalt vychádzam priamo pod dreveným kostolíkom sv. Lukáša. Bol postavený v roku 1727 a patrí k najstarším dreveným chrámom na Slovensku. Zároveň je jediným v okrese Prešov.
Bicykel nechávam pod schodmi ku kostolíku a vydávam sa na jeho „prieskum“. Geocacheri budú skúmať samozrejme podrobnejšie. Z oddychu v tieni kostolnej veže ma vytrhne poludňajšie zvonenie na elektrický pohon s časovačom, ktoré mi v tomto ľudoprázdne spôsobuje menšie šokové stavy. Velím si na ústup a schádzam do dediny k zastrešenému prameňu, ktorý však nie je pitný. Nejaké zákruty a začínam príjemne klesať po luxusnej pomerne novej asfaltke. Stretávam trénujúcich inlajnistov, pre ktorých musí byť táto prakticky opustená cesta eldorádom. Oddych od šliapania ale prišiel vhod aj mne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Návrat

Na križovatke sa napájam na hlavnú cestu do Rokycian a v klasickej osade obdivujem opravený dom s bazénom a vo dvore pekne za plotom odstavený nový bager. Dobrú školu marketingu musel absolvovať aj ten, kto navrhol zriadiť obecnú knižnicu priamo v zastávke autobusu (alebo to bolo naopak?). Zľava sa tu pripojí cykloznačka z Kojatickej doliny a ja už pohodovým tempom mierim na neskorý nedeľný obed.
Trasa je ako celok pomerne nenáročná, pre menej trénovaného cyklistu môžu byť problémové len prudšie výšľapy, ktoré sa však dajú vytlačiť. Povrch nespevnených lesných ciest je po dažďoch blatistý a jazda problematická. Na hlavných asfaltkách si treba dávať pozor na nákladné autá z kameňolomu v Miklušovciach. Trasa nie je vhodná pre cestné bicykle. Bežným trekingovým bicyklom však už problém robiť nebude.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek