Trasa

Holíč – Skalica – Petrov – Strážnice – Skanzen Muzeum vesnice jihovýchodní Moravy – Bzenec-přívoz – Váté písky – Rohatec – Hodonín – Holíč

Štartujeme z Holíča, tu nechávame naše približovacie vozidlo. Po Záhoráckej cyklomagistrále - štátnej ceste č. 426 prichádzame do Skalice. Aj napriek tomu, že ideme po hlavnej ceste, nebol problém s premávkou, cesta je tu široká a má aj dostatočne širokú krajnicu.

Skalica

Na trojuholníkovom skalickom námestí je Informačné centrum označené symbolom Vitajte cyklisti, má obednú pauzu, tak vedľa v kaviarni chceme ochutnať Skalický trdelník. Nepodarí sa nám to, museli by sme si kúpiť celý. Na otázku: „Prečo?“, nám milá slečna dá logickú odpoveď: „Lebo vedúci tak kázal.“ Na ďalšiu otázku sme sa veru nezmohli a uspokojili sme sa dobrou čapovanou kofolou. Námestie je v sobotné poludnie ľudoprázdne, len pri kultúrnom dome je skupinka svadobčanov. Je to najzaujímavejšia budova na námestí pochádzajúca z roku 1905, jej secesná výzdoba s mozaikovou dekoráciou na priečelí je ojedinelá na Slovensku. V Skalici je naozaj čo obdivovať, spomeniem iba Rotundu Sv. Juraja, františkársky kostol a kláštor, mestské opevnenie, kalvária... Kto by tu chcel stráviť viac času, tak v spomenutom Informačnom centre dostane dostatok informácii vrátane farebných letákov, prípadne si môže objednať aj sprievodcu.

My ale chceme bicyklovať, tak pokračujeme. Na námestí sú turistické smerovníky, cyklo chýbajú. Tak sa musíme spýtať domácich, ako sa dostaneme na starú cestu do Sudoměříc, ktorá je v mape označená ako cyklotrasa. Podarí sa. Cestou stretávame niekoľko cyklistov. Zaujme nás mladá cyklistka s XXL balíkom detských plienok na nosiči – nákupná turistika tu funguje aj na bicykli. Hneď pri vstupe do Českej republiky zbadáme aj označenie cyklotrasy, na ktorej sa nachádzame. Obzrieme sa späť na tabule s označením vstupu na územie Slovenska, číslo cyklotrasy chýba.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Sudoměřice, Petrov

Pokračujeme cez Sudoměřice, ktoré sú známe ako vinárska obec, vínko je možné ochutnať v areáli pri Starom potoku. Obec je na svoju vinársku tradíciu veľmi pyšná, tiež na svoje typické usadlosti, tzv. Podunajské hlinené domky, ktorých tu niekoľko nájdete. V Petrove máme prvý problém s orientáciou, opravujú tu cestu, pomáhame si značkami v protismere. Nie je treba vyjsť až na hlavnú cestu. Vo chvíli, keď stratíte značku, je treba pokračovať popri železnici, ktorú máme stále po ľavej ruke. Dovedie nás až do obce Strážnice.

Strážnice

Strážnice sú plné historických pamiatok. Mesto patrilo v 16. storočí k najľudnatejším mestám Moravy. My sme si vybrali ako kultúrnu vložku Muzeum vesnice jihovýchodní Moravy – skanzen v prírode. Je prístupné od roku 1981, zoznamuje návštevníkov s ľudovým staviteľstvom v regiónoch luhačovické Zálesí, moravské Kopanice, Slovácko, Podlužie a hanácke Slovácko. Každý zo spomenutých regiónov tu má svoj malý areál pozostávajúci z viacerých stavieb, ktoré sú preň charakteristické nielen architektúrou, ale najmä zameraním na určité remeselnícke alebo poľnohospodárske činnosti. Nás zaujalo najmä drotárstvo s malou predajnou výstavkou a tiež vinohradníctvo a vinárstvo v expozícii vinohradníckych stavieb. Ako milé spestrenie sme si od krojovanej sprievodkyne v jednom z domčekov vypočuli tradície viažuce sa k príchodu na svet malého bábätka a jeho začleneniu do dedinskej komunity. Medzi exponátmi nás zaujala forma v tvare bábätka. Viaže sa ku zvyku, podľa ktorého dievčina, keď otehotnela ešte pred sobášom, upiekla koláč a za tmy ho zaniesla na prah budúceho otecka. Ten mal koláč zaniesť späť dievčine a požiadať ju o ruku. Išlo aj o preverenie vernosti, pretože ak nevedel, kam má s koláčom späť ísť, mal jasný problém. Múzeum je zaradené medzi zariadenia s emblémom Cyklisté vítání, nebol problém bezpečne odložiť bicykel a v rámci recepcie bol dostatok skriniek, kde je možné odložiť batožinu. Reštaurácia ponúkla výhodné obedové menu, ale „nemäsožravec“ sa musel uspokojiť iba so zemiakovou polievkou. Atmosféru dotvárala ľudová hudba a krojované svadobné veselie. Hneď vedľa múzea je prístav Baťovho kanála. Kto by sa chcel vrátiť loďkou späť do Skalice, má možnosť. Plavba vedie zo Strážnice cez Petrov, Výklopník pri Sudoměřiciach do Skalice.

Váté písky

Pokračujeme okolo zámku, ale kultúry bolo na dnes už dosť, tak si návštevu odkladáme na niektorú budúcu výpravu do týchto končín. Ďalej okolo kempingu až po odbočku na Bzenec-přívoz. Tu odbočíme doľava a po chvíľke nevieme, ako ďalej. Presne včas stretávame starého pána na bicykli, chce nám cestu vysvetliť, ale asi vyzeráme, že by sme mohli zablúdiť a radšej nás odprevadí. Je to iba kúsok. Najprv prejdeme cez železnicu a vzápätí vidíme plné parkovisko, nechápeme, prečo práve tu parkuje asi 20 áut. Pochopíme o chvíľku. Novovyasfaltovaná cesta v dĺžke cca 5 km, ktorá vedie cez časť nazývanú Váté písky, je rajom najmä pre korčuliarov, ktorých sme stretli veľmi veľa. Je tu aj niekoľko tabúľ náučného chodníka, ktoré informujú o faune a flóre naokolo. Cesta je rozprávková a množstvo piesku okolo jasne hovorí, že k nám na Záhorie je to čo by kameňom dohodil.

Hodonín

Keď opustíme túto cestu, prejdeme cez Rohatec a cyklotrasou číslo 47 sa dostaneme do Hodonína. Ideme okolo cintorína, zaujme nás veľmi pekne obnovená vstupná brána. V meste je trasa vedená mimo hlavnú premávku. Nakukneme do centra, veru by sme aj niečo zjedli. Práve včas nám do očí brnkne nenápadný vchod do Pivovaru Kunc. Minipivovar Kunc bol založený v roku 1994. Je tu reštaurácia, kde vám k jedlu ponúknu nefiltrované kvasinkové pivo Švihák, ktoré tu varia – svetlé aj tmavé. Berieme to ako malú odmenu a pre istotu sa odmeňujeme radšej dvakrát, ochutnať predsa treba obe. Chutí úplne inak ako bežné pivá.

Holíč

Do Holíča sa vraciame po trase číslo 8206, tesne za hraničným prechodom schádzame na hrádzu, aby sme sa vyhli premávke. Odbočíme doprava okolo potoka Chvojnica a do Holíča sa dostávame vlastne z druhej strany, cesta nie je veľmi pohodlná, väčšinou pomedzi vysokú trávu. Samozrejme je možné pokračovať po ceste, ktorá sa v Holíči napojí na Záhorácku cyklomagistrálu, tou sme dnešnú vychádzku začínali. Nakladáme bicykle do auta a vraciame sa na našu záhorácku „základňu“ do Plaveckého Mikuláša. Do cyklodenníka zapisujeme kilometre a odkazy na budúce putovanie po moravskej strane. Podpivník od Šviháka odkladáme do kroniky.

Poznámky na záver

Sieť cyklotrás na oboch stranách je pestrá. Na moravskej je lepšie vedená mimo premávku ako na slovenskej. Značenie však tiež miestami absentuje, resp. je dobre skryté. Samotné značky sú väčšie a vyzerajú, že lepšie odolávajú zubu času ako tie naše. Je tu jasne vidieť cezhraničnú spoluprácu, trasy naväzujú a cyklisti sa miešajú, je počuť češtinu, slovenčinu a nemčinu. Webové stránky sú plné informácií o možnostiach trávenia voľného času na oboch stranách skoro neviditeľnej hranice. Infraštruktúra na oboch stranách našej trasy bola príkladná, horalku v taštičke sme nepotrebovali. Na moravskej ešte o stupienok lepšia, cenové hladiny veľmi priaznivé, usmievavý personál.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek