Trasa

Dvorníky-Včeláre, železničná zastávka Dvorníky-Zádiel - Dvorníky - Zádiel - Zádielská dolina - Zádielská chata - Baksova dolina - Bôrčanské sedlo - Bôrka - Lúčka - Kováčová - Drnava - Lipovník - Krásnohorská Dlhá Lúka - Jovice - Brzotín - Slavec - Gombasek (Gombasecká jaskyňa) - Silica - Farárova jama - Silická Jablonica - Jablonov nad Turňou, železničná zastávka Jabloňov nad Turňou

Preskúmanie terénu a príprava

Necelé 2 týždne pred týmto výletom som absolvoval trasu z Lipovníka na Borčanské sedlo a hlavne tento moment rozhodol, že sa pôjde opačným smerom, nakoľko takto je to celý čas do kopca. Trasa bola jasná. Čakali sme len na priaznivé počasie a sledovali pozorne Aladina aj s jeho lampou čo vykúzli. Dočkali sme sa v piatok, keď Aladin oznámil že po upršanej sobote nasleduje polooblačná bezdaždivá nedeľa s príjemnou teplotou 24 °C. Počasie bolo vybavené, trasa určená, kolesa nahustené optimálnym tlakom, reťaze premazané, svetla svietili, blikačky blikali, zvončeky zvonili atď. Veď to určite sami poznáte. Skrátka boli sme nadržaní vyraziť hoci aj hneď len, keby tak nepršalo.

Vyrážame, tlačíme, fotíme

V nedeľu ráno sme nasadli 2 zastávky za Košicami o 6.38 h na stanici v Barci do motorového vlaku smer Plešivec. Naložiť bicykel cez úzke dvere motoráčika je inak celkom dobra zábava nevedeli sme či máme nastúpiť najprv my alebo najprv naložiť bicykel, kedže naraz to nešlo. Skrátka pôrod opačným smerom s rôznymi technickými prekážkami. Všetko však dobre dopadlo. Bicykle boli úspešne naložené a my sme sa spolu s nimi a kamarátom, ktorý nastúpil už na železničnej stanici v Košiciach viezli do stanice Dvorniky-Zádiel, kde sme vystúpili o 7.24 h. Opäť sa pretlačili cez úzke dvere vlaku vonku. Zo stanice sme už šľapali do pedálov po červenej značke až do obce Zádiel a ďalej až na začiatok Zádielskej doliny, kde sme zosadli a začalo sa prvé fotenie. Po krátkej foto pauze sme sa rozhodli ako slušní občania, ktorí neporušujú zákon, že Zádielskú dolinu pretlačíme nakoľko cez ňu nevedie oficiálna cyklotrasa a bicyklovanie cez ňu nie je povolené. Ešte sme ani nevošli do doliny a už sa pred nami z nej vyrútil Jeep 4×4 s rožňavskou poznávacou značkou ako by tam išla medzinárodná diaľnica. Nám to však na dobrej nálade nič neubralo. Precvičili sme si mimické svaly, zopakovali neslušné slová a pokračovali v tlačení a obdivovaní Zádielskej tiesňavy. Po necelej hodine a pol sme sa dotlačili na záver tiesňavy a rozhodli trošku pooddychovať na Zádielskej chate, kde sme sa naraňajkovali a kúpili niečo dobré na pitie. Konkrétne: pomarančový ďžús 0,25 l, nealkoholické pivo 0,5 l a čapovanú "limomalinovkokolu" 0,223 l.

Hor sa na Bôrčanské sedlo

Cestou od Zádielskej chaty na Bôrčanské sedlo vedie už oficiálna cyklotrasa, takže sme nasadli na bicykle a rozbehli to hore kopcom Baksovej doliny. To bicyklovanie nám dlho nevydržalo a tak sme po 30 sekundách no dobre 15 sekundách opäť zosadli a začalo sa ďalšie vyše hodinové tlačenie na sedlo. Áno, ak tieto riadky číta cyklomaniak, tak prekrúca očami a tvrdosť hlavy si testuje na stole, ale žiaľ, je to tak. Nebudem sa tu rozpisovať, že sme to vyšli na kopec za 10 minút a hore sa usmievali od ucha k uchu ako je nám dobre. Nie, tlačili sme to vyše hodiny a hore na sedle sa tvárili ako japonský turista v Benátkach. Teraz sme však vedeli že nás už čaká len klesanie, klesanie a ešte jedno klesanie. Bôrčanské sedlo je zaujímave miesto, ktoré ponúka výhľad na dolinu potoka Čremošná, v ktorej sa nachádza obec Bôrka a na samotnom vrchole sedla je jedna malá zariadená kaplnka. Je to celkovo veľmi fotogenické miesto a dá sa tam s fotoaparátom pekne vyšantiť, o čo sme sa aj my pokúsili, ale po chvíľke to vzdali, kedže nás hnala túžba spustiť sa dole kopcom do obce Bôrka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z Bôrky k husitskému kostolu a ďalej pod Sorošku

Po rýchlom zjazde do Bôrky z Bôrčanského sedla sme preleteli obec s jedným zaváhaním, či sa nepôjdeme pozrieť na kríž nad obcou. Ale po krátkom blúdení obcou sme sa rozhodli, že rozumnejšie bude pokračovať ďalej, kedže toho ešte dnes chceme vidieť veľa. Obec Bôrka práve v tomto roku oslavuje 600 rokov od 1. písomnej zmienky v roku 1409. Upozorní vás na to veľký plagát nad cestou do obce. My sme však aj napriek oslavám (stretli sme len dvoch obyvateľov, ktorí išli do práce), pokračovali ďalej po ceste smer obec Lúčka. Cesta je celý čas už väčšinou dolu z kopca a sem-tam sme pribrzdili a fotografovali okolitú krasovú krajinu. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na odbočke smer Lúčka, do ktorej sa dostanete prudkým kopcom hore. Ak tam budete, nenechajte sa kopcom odradiť, pretože návšteva tejto obce určite stojí za to. Podľa mňa je to najkrajšia obec na východnom Slovensku. Ako čerešnička na torte sa nad obcou nachádza zrúcanina husitského kostola z XIII. storočia, ktorý obsadili husiti a prebudovali ho na pevnosť, kde sa ukrývali. Viac o tomto nádhernom mieste písať nebudem, nakoľko ho treba vidieť na vlastné oči. Po chvíľke sme boli opäť na ceste smer Lipovník. Táto časť trasy vedie cez obce Kováčová (nie, v tejto sa neliečia polámaní ľudia, je to len jej menovkyňa), ale veľmi príťažlivá a ďalej cez Drnavu. Táto obec sa nám až tak nepáčila, nakoľko sme cez ňu prešli bez zastavenia, za čo sa ospravedlňujem všetkým jej obyvateľom. V okolí týchto obcí sú príťažlivé hlavne kopce, na ktorých vidieť, že sa jedná o krasovú oblasť, kedže sú prevažne trávnato kamenisté. Ak má človek viac času, určite sa oplatí preskúmať aj detailne okolie týchto obcí. Za obcou Drnava už nasleduje krátky úsek a po ňom sme sa ocitli rovno na križovatke pod vodičmi obávanou Soroškou. Spomeniem, že ak niekedy pôjdete cez Sorošku určite sa zastavte pri motoreste na jej vrchole a obetujte 10 minút stúpania nad tento motorest, kde sa nachádza pravá planina, na ktorej sa vám naskytnú úžasné výhľady na Krásnu Hôrku, Nízke Tatry s dominantnou Kráľovou hoľou a pri dobrom počasí aj na Vysoké Tatry. My sme však nabrali smer Lipovník a Sorošku si nechali nabudúce, keď nebudeme mať so sebou bicykle. Mimochodom, kto by mal záujem dostať sa hore k motorestu na bicykli, minule som niekde čítal, že tam z obce Lipovník vedie stará cesta, po ktorej nejazdia autá.

Od Lipovníka ku Gomabaseckej jaskyni

Po chvíľke čakania sme prešli veľmi rušnou cestou, kde sme po ľavej ruke minuli obec Lipovník. Pre nás bol však zaujímavy výhľad vpravo, kde sa objavil hrad Krásna Hôrka a tak sme opäť zliezli z bicyklov a zaliezli do poľa, odkial bol krajší výhľad. Kto by mal už dosť, má možnosť nastúpiť na vlak na železničnej stanici Lipovník, odkiaľ chodia pravidelne nepravidelne vlaky smer Rožňava alebo Košice. Ak sa rozhodnete pre smer Košice hned za obcou vlak vchádza do tunela pod Soroškou, o ktorom vie veľmi málo vodičov, že pod Soroškou je tunel, ale o tom by vedel rozprávať náš kamarát Maroš, ktorý je vlakovým nadšencom. My len tíško mlčíme a tvárime sa ako malé deti, ktorým práve oznámili, že darčeky nenosí Ježiško pri jeho zaujímavých rozprávaniach o železniciach. Ďalej sme pokračovali cez obec Krásnohorská Dlhá Lúka, nad ktorou sa nachádza veľmi zaujímavá Krásnohorská jaskyňa, v ktorej zažijete pravé jaskyniarske dobrodružstvo v jaskyniarskom oblečení s lampášom v ruke. No ten lampáš je možno moderná baterka, ale kto má dostatok fantázie, ten bude mať v ruke jeden luxusný lmpáš z 18. storočia. Za Krásnohorskou Dlhou Lúkou sa nachádza obec Jovice, ktorá je pre mňa zaujímavá hlavne výhliadkou nad ňou s názvom Dievčenská skala, odkiaľ je úchvatný pohľad na Rožnavskú kotlinu. Jediné čo ruší náš pohľad hore je vykosený pás lesa kvôli vedeniu k vysielaču, ktorý sa nachádza pár metrou od vyhliadky. Vďaka tomu však máme plný signál na mobile a nie sme zdesení v triaške, že nám chýba jedna palička na stupnici ukazujúcej silu signálu. Skrátka spokojnosť nadovšetko. Na Dievčenskú skalu je najzaujímavejší prístup zo Sorošky po modrej značke, ale dá sa tam vyšliapať aj priamo z obce Jovice taktiež po modrej. My sme pokračovali ďalej a hodinový výšľap sme si nechali nabudúce. Teda aspoň tak sme sa utešili. Po chvíľke sme sa dostali na križovatku rýchlostnej cesty z Plešivca do Rožňavy a nabrali sme smer Plešivec (doľava) cez obec Brzotín. Tam sme sa zastavili pri sídle Štátnej ochrany prírody, ktorá sa nachádza v starom kaštieli. Nakoľko bola nedeľa všetko bolo uzamknuté a nemohli sme si spraviť návštevu našich ochranárov, ktorí dostávajú stále menej financií na svoju činnosť, ale to by bolo na iný článok. Tu padlo aj rozhodnutie že nepôjdeme až do Plešivca na vlak, ale strihneme to cez Slavec a Silicu. Tak sa aj stalo po asi 30 minútach na štátnej ceste pri kameňolome, ktorý odkusol poriadnu časť s Plešiveckej planiny, sme odbočili smer Silica a pri Gombaseckej jaskyni sme sa zastavili s nádejou, že sa tam najeme a doplníme tekutiny. No aj napriek tomu že ešte boli prázdniny a víkend, v okolí jaskyne nebol vôbec nikto všetko bolo zatvorené a zabednené po tom výbuchu. Nie, žiaden výbuch tam nebol len to tam tak vyzeralo čakali sme, kedy na nás vybehnú krvilačné mŕtvoly. Len jedna pani predávala asi 3 druhy malinoviek a 25 modelov trička Megadeath, Sepultura a podobných 80’s fashion modelov. Tak sme si chtiac-nechtiac kúpili 0,5 l flašky malinoviek, pri čom jedna stála vynikajúcich 45,- Kčs pardon 1,5 €, nechal som sa zmiasť tričkami. Takú drahú malinovku som naposledy pil…. Nikde. Ale všetko raz musí byť po prvýkrát. Ak budete v okolí Gombaseckej jaskyne určite ju navštívte nakoľko jej vnútorna výzdoba a červené sfarbenie vytvára úžasnú atmosféru.

Stúpanie do Silice, klesanie zo Silice a rýchlo na vlak

Od jaskyne nasleduje 9 km stúpanie do obce Silica čo malo za následok že sa naša 3-členná skupina rozdelila na matematickú kombináciu 2 a 1. Pričom najzdatnejší člen po oddelení smeroval po ceste na Silicu so zastávkou v Silickej ľadnici a my dvaja sme pomaličky začali našu ďalšiu pešo-tlačiacu prechádzku. Zákruta, stúpanie, zákruta, stúpanie, zákruta, stúpanie ani nevieme ako a 9 km stúpanie bolo po hodine a 15 minútach za nami. Aj keď je pravda, že k záveru som mal pocit že sme sa tam zacyklili a chodíme dookola. Nakoniec sme vyšli mimo lesa, kde sa nám naskytol najkrajší výhľad aký sme si mohli priať na planinovú krajinu pred obcou Silica. Fotili sme, oddychovali, opäť fotili a na otočke k Silickej ľadnici sa stretli s našim najzdatnejším členom, ktorý si stihol pozrieť aj Silickú ľadnicu, zatial čo sme my kládli nový asfalt na cestu. Obec Silica je pre mňa spojená vždy s koncom výletov cez Silickú planinu, ktorá sa tam oficiálne končí. Cez obec sme prefrčali, ale pre tých, čo tu neboli, odporúčam sa tu zastaviť pri kostole a obecnom úrade, kde sa nachádza stará hasičská striekačka a pôvodná studňa s kyvadlom. My sme sa dostali až k jazierku Farárova jama, ktorého názov nám hned v hlavách prebudil fantáziu, prečo sa tak vlastne volá. Ani sa nepýtajte, na čo sme po už vyše 60 km prišli v nápadoch sa objavili aj mŕtvoly, mníšky a všetko to mal na svedomí farár. Jazero samotné slúži domácim ako lovný rybník, takže okrem rýbárov sme tu nestretli nikoho a pedálili ďalej okolo lesa po asfaltke smer Silická Jablonica. Cesta vedie popri ochrannom pásme štátnej hranice s Maďarskom, na čo nás upozornili staré plechové tabuľky na stromoch. Cesta zo Silice bola akýmsi vynahradením toho stúpania z druhej strany kopca a užili sme si to poriadne. Maximálna rýchlosť sa vyšplhala na 47,6 km/h, ale ďalej sme už neriskovali, keďže sú tú same zákruty a sem-tam nejaký výmoľ. Predo mnou išla moja priateľka, ktorá klopila v rýchlosti 30 km/h zákrutu štýlom pretekára na brnenskom rýchlostnom okruhu - noha o zem. Po perfektnom klesaní na našu smolu končilo a dostali sme sa priamo až do obce Silická Jablonica, kde sme sa zastavili pri novo zrekonštruovanom kostole, ktorý je ozdobou obce. Takú peknú stavbu som už veľmi dlho nevidel. Zistili sme aktuálny stav 68 km a pohľadom do mapy usúdili, že by sme mohli stihnúť vlak do Košíc o 18.46 h a tak sme rýchlo vyrazili smer železničná stanica Jablonov nad Turňou. Po pár fotozastaveniach sme prišli do obce, kde sme sa hneď informovali 2 mladých dievčat, ktoré sa viedli za ruku, kde je tu železničná stanica, nakoľko do odchodu vlaku sme mali už len 15minút. Oni s pohľadom, že zbadali 10 km široký meteorit, ktorý sa rúti na ich obec len pokývali ramenami a vyhŕkli "nemtudom Slovak". Tu by sa patrilo niečo napísať o práve schválenom jazykovom zákone, ale prečo by sme to robili na tomto webe? Tak sme zastavili ďalšie dievča, ktoré predstavte si vedelo po slovensky a oznámilo nám, že stanica je úplne hore na kopci, čo znížilo naše šance stihnúť vlak na minimum. Všetko však dobre dopadlo a nakoniec sme sa dostali na stanicu 5 minút pred príchodom vlaku úplne zničení posledným stúpaním. Po chvíľke sme však už nastupovali "systémom - ach jaj to sú ale úzke dvere" do vlaku s pocitom krásne stráveného dňa na kolesách.

Zhrnutie

Celkovo sme prešli 75 km a videli veľa zaujímavého či už z prírodného ale aj historicko-architektonického hľadiska. Všetci, ktorí majú radi cestné výlety vrelo odporúčam a moje negatívne pohľady na niektoré skutočnosti neberte do úvahy. Aj napriek tomu to bol skvelý výlet, ktorý by som si kedykoľvek zopakoval. Neostáva mi nič iné len poďakovať môjmu 15-ročnému neodpruženému bicyklu, že to všetko zvládol a nenechal ma v štichu a samozrejme za príjemnú spoločnosť na výlete aj Zlatici a Števovi.

PS: Nikdy by som nepovedal, že napísať článok je stokrát ťažšie ako tlačiť bicykel hore kopcom.

Poznámka

Trasa je vhodná pre akýkoľvek typ bicykla či už cestný, horský, starý favorit, eska atď. nakoľko celý úsek sa ide po asfaltke. Tí zdatnejší by to mohli kľudne zvládnuť aj na kolobežke. Trasa sa dá predbežne ukončiť a nastúpiť na vlak v železničných staniciach: Lipovník, Krásnohorska Dlhá Lúka, Jovice, Rožňava a Slavec. Zásoby sa dajú doplniť počas celej trasy v akejkoľvek obci na trase v miestnych potravinách.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek