Drauradweg vedie z Tolbachu v Taliansku do slovinského Mariboru, meria 366 km, patrí k obľúbeným cyklistickým trasám rodinného charakteru, jej výstavba je ovenčená hviezdičkami Európskej únie. Rakúska časť vedie východným Tirolskom a Korutánskom. My sme „ochutnali“ 90 km dlhý úsek z Leinzu do Spitalu an der Drau. Obdivovali sme nádherné, ale drsné vrcholy Dolomitov, ktoré akoby strážili údolie rieky a tým aj nás.

Trasa

Amlach – Lienz – Nickolsdorf – Oberdrauburg – Greifenburg – Steinfeld – Sachsenburg – Spittal an der Drau

Lienz a Amlach

Za prechodný domov sme si zvolili camping v Amlachu, v malej obci medzi lesmi a lúkami pod Dolomitmi s cca 300 obyvateľmi len 2 km od Lienzu. Neveľký camping Amlacherhof www.amlacherhof.at je príjemný, v tichom prostredí s dostatočným vybavením vrátane bazéna. V prípade nepriazne počasia je tu aj penzión, ktorý sme aj my kvôli silnému dažďu využili. Nakoľko camping leží priamo pri cyklotrase, je využívaný aj hromadnými cyklozájazdami, pre účastníkov ktorých sú tu pekné chatky.

Mestečko Lienz leží na sútoku riek Isel a Drava (Drau/Dráva), ktorá s dĺžkou toku 720 km patrí k najdlhším európskym riekam. Pátranie po histórii náš zavedie až do rímskych čias, o čom sa môžeme poučiť v archeologickom parku Aguntum len 4 km od Lienzu. Osídlenie nemecky hovoriacimi kmeňmi siaha do 9. storočia. Stredoveké stavby tu nenájdeme, nakoľko boli zničené počas leteckých náletov v II. svetovej vojne. V súčasnosti je to milé mestečko plné mladých ľudí a hlavne turistov. Na hlavnom námestí pulzuje čulý ruch, naopak príjemne tichá je romantická vychádzka v parku popri rieke.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tristach a Tristachersee

Po výdatných raňajkách štartujeme z Amlachu. Prvá dedinka, ktorou prechádzame, je Tristach, musíme zísť z trasy cez bočné ulice, je nedeľné ráno a chystá sa tu sviatočná procesia. Neprekáža, ľahko trafíme späť na trasu. Míňame odbočku na drsne romantické Tristachersee, tam sme boli včera, aj keď „vďaka“ dažďu iba autom.
Dostávame sa tesne k rieke, máme ju po pravej ruke. Tečie svižne, jej plné koryto sa teší z daždivých dní. Z vody stúpa svieži chlad a núti nás zhlboka dýchať, aby sme si naozaj vychutnali túto vôňu. Voda je hravá, pobáda nás do svižnejšieho tempa. Všetko sledujú drsné svahy sivých skalnatých kopcov nad riekou. Sem-tam z nich vidíme stekať bystrinky a potôčiky, jasné odkazy výdatných zrážok posledných dní. Koryto rieky ich prijíma a teší sa z vody. V tomto nádhernom prostredí by človeka možno aj veršíky napadli. Popri trase je dostatok máp, aby sa cyklista zorientoval, ak by si náhodou zabudol zobrať mapu z recepcie kempu alebo z infocentra.

Nickolsdorf

Dedinka Nickolsdorf je od brehu rieky vzdialená možno 2 km, jej obyvatelia preto na svoju pohostinnosť upozorňujú na mapke, kde je vyznačená malá „zachádzka“. Zvedavosť nás zavedie do cukrárne, kde nám ponúknu čerstvý ríbezľový koláč ako od babičky, veľmi nás nebolo treba núkať, zjedli sme 7 riadnych kúskov. Prečo to spomínam? Preto lebo sme boli iba štyria! Chvíľku relaxu je možné si v záhrade cukrárne spríjemniť nadrozmerným Človeče, nehnevaj sa! Odolali sme, treba šliapať do pedálov. V dedinke vládol nedeľný pokoj, ľudia boli sviatočne vyobliekaní. Ženy bez rozdielu veku veľmi obľubujú svoj tradičný „dirndl“ – bavorsko–rakúsky variant kroja, ktorý pochádza z rokov 1870/80. Najčastejšie pozostáva z bielej blúzky s naberanými rukávmi, dlhej sukne, vestičky a zástery. Dnes sa používajú ľahšie moderné materiály. Samozrejme aj muži v neopakovateľných kožených nohaviciach pod kolená.

Oberdrauburg

Vraciame sa späť na trasu. Tešíme sa, že väčšia časť vedie tesne popri koryte rieky. Môžeme pozorovať ako sa mení, ako mohutnie a prechádza do pokojného širokého riečiska. Pri Oberdrauburgu musíme vyznačenou obchádzkou, cesta popri rieke je zaliata vodou zo stúpajúcej rieky. V tejto chvíli sa milá žblnkajúca rieka mení na živel, ktorý sa len tak ľahko nezastaví a je lepšie mu trochu ustúpiť.

Dellach a drevená „kukaň“

Za mestečkom meníme breh rieky, použijeme drevený most iba pre cyklistov, zdá sa nám to ako sen. Zbytočne tu budem písať, že aj doma by sme sa mu potešili.
Pri Dellachu rieka vytvára meander, asi by sme si to ani nevšimli, keby nás nezlákala drevená náučná „kukaň“ (rozhľadňa) v korune veľkého stromu. Ideálna vyhliadka s popismi toho, čo vidíme okolo. Toto príjemné miestečko na oddych aj s prírodnou hojdačkou potvrdzuje nepísané pravidlo, že atrakciu dokážu v Rakúsku urobiť naozaj zo všetkého. Pri ceste je „selfservice“ – informačná tabuľa, kde namiesto informácii visí náradie. Zaujímavé, že si ho nikto neprivlastní. Rovnako zaujme aj SOS telefón so slnečným nabíjaním, najmä v ére mobilov.

Scenérie

Na niektorých miestach cesta na chvíľku opúšťa breh rieky, aby sa vnorila do voňavého lesa. Povrch je väčšinou asfaltový. Sem-tam je nejaká väčšia či menšia terénna vlna, nasleduje väčšinou lavička a nám miznú zásoby keksíkov aj vody. Výhľady je ťažko všetky zachytiť, nie to ešte opísať. Zjednodušene môžem povedať, že je stále čo pozerať. Drsný les, obrobené pole, vypasená lúka, stáda pokojných kravičiek, kopce a končiare nebotyčných hôr, domy s muškátmi skoro po zem, usmievaví ľudkovia tešiaci sa z obyčajného pozdravu. Veľakrát sa nedá odhadnúť, čo uvidíme za ďalšou zákrutou, za ďalším kopčekom. Tieto milé prekvapenia na cykloturistike milujem snáď zo všetkého najviac.
Určite ste si všimli, že väčšina mestečiek alebo dediniek má v názve „burg“ (hrad). V rámci kultúrnej vsuvky je možné navštíviť väčšie či menšie hrady, stačí sledovať smerovníky pri ceste.

Sachsenburg

Sachsenburg leží v esíčku rieky Dráva, ktorá ho obteká z troch strán, dáva mu tým mimoriadne romantický nádych, ktorý si najlepšie vychutnáte, ak vyleziete na nejaký kopček okolo. Na námestí vládne pokojná podvečerná atmosféra, akoby čakalo na turistov, ktorí zlezú z kopcov, odstavia bicykle, vyzujú vibramy a prídu pookriať k zaslúženému poháru pivka. Aj nás lákajú pohodlné kresielka s prehodenou dekou, ak by večer bol chladnejší. Odolávame. Musíme.

Spittal an der Drau

Posledné mestečko v rámci nášho dnešného putovania je Spittal an der Drau. Je tu pekný parčík, vedľa neho malý hrad, inak je to mestečko, ktorému akosi chýba duša. V preklade z nášho slovníka to znamená, že sme nenašli žiadnu príjemnú rakúsku reštauráciu či krčmu. Preto rýchlo hľadáme stanicu a tešíme sa späť do Lienzu. Vlak ide o chvíľu. Potešíme sa, kúpime lístky v automate. Sprievodca vôbec nie je nevrlý, keď nám musí ukázať, kde sa nastupuje s bicyklami. Pri kontrole lístkov nám dáva dobrú radu, aký lístok by bol pre nás výhodnejší. Poďakujeme a už len pozorujeme krajinu a pripomíname si úseky, ktorými sme dnes išli. Cesta vlakom trvá hodinu a my si vzorne delíme dve tyčinky, ktoré sme si stihli na stanici v automate kúpiť. Žalúdky sa tým veľmi oklamať nedajú a preto po vystúpení z vlaku bez slov akosi vnútorne dohovorení smerujeme do už známej krčmy. V nedeľu večer je plná, ale čašník nám dokáže miesto vykúzliť. A robí dobre, pretože na sebe po celom dni na čerstvom vzduchu naozaj nemienime šetriť. Sedí sa nám dobre, aj pivko nám chutí, tak sa akosi zasedíme, veď tie 2 km ľahko dôjdeme. Hoci už skoro za tmy to nie je to pravé orechové. Manželov bicykel má blikačku, tak ide posledný. Čerstvý vzduch je svieži, skoro je mi ľúto, že je už večer a nemôžem svižnejšie krútiť pedále.

Jánske ohne

Večer z izby pozeráme na zvláštne svetielka hore na štítoch, po chvíľke je ich viac a viac, hľadáme možné súvislosti. Žeby Jánska noc? A naozaj, ráno si to overujeme na recepcii, je to tak, hoci Jána bude až v stredu, ohne sa pália v nedeľu, cez týždeň by ich tam nemal kto vyniesť. Rozmýšľam, že na niektoré miesta snáď museli poslať kamzíkov. Z postele vnímam túto krásu strešným okienkom. Hádajte, ako to dopadlo? Spím do piatich minút ako bábätko.

Záver

Cyklotrasy popri riekach ponúkajú veľmi pestré putovanie s možnosťou pohodlne posediačky sledovať, ako sa mení rieka a jej okolie, práve preto sú veľmi obľúbené a my ich máme tiež najradšej.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek