Trasa

Pusté Pole – ranč pod Ostrou skalou – Stratená, časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Stratenský tunel – Stratená – Dobšinský kopec – Dobšiná – Vyšný Hámor (družstvo) – Vyšná Maša (koniareň) – dolina Dobšinského potoka – Chata Rita – Stará Čuntava – rázc. pred Čuntavou – sedlo Besník – Pusté Pole

Vyrážame

Dnes nenastal ten správny čas na rekordy, takže sa na Pusté Pole dovážame autom, vyberáme bicykle, kompletizujeme výbavu, pohoršujeme sa nad stavom turistického smerovníka (foto č. 1) a konečne vyrážame. Je niečo pred jedenástou a v rýchlom tempe sa spúšťame po ceste č. 67 smerom na Stratenú. Prvé kilometre ubiehajú rýchlo, veď do pedálov šliapeme len kvôli udržaniu rýchlosti, inak by to v podstate šlo aj samo. Po pár minútach sa nám otvára výhľad na Ostrú skalu (foto č. 2) a priľahlý ranč, postavený vo westernovom štýle. Krátka zastávka sa priam núka, ale s desiatimi minútami v nohách nás svedomie nepustí. Po niekoľkých razantných šliapnutiach prichádzame k unikátnej „autosprche“ (foto č. 3). Pri ceste späť by sme ju určite ocenili viac, ale teraz sme ešte svieži, nespotení a tak nasadáme na bicykle a pokračujeme ďalej. Míňame turistami obliehanú Dobšinskú ľadovú jaskyňu, dvakrát križujeme železničnú trať Margecany – Červená Skala a zakrátko prichádzame k západnému portálu Stratenského tunela.

Tunelom a konečne do kopca...

Samotnému prejazdu tunela predchádza krátka fotoprestávka, spojená s doplnením tekutín a zapnutím cyklosvetiel (foto č. 4). Chvíľku váhame, či to radšej nedáme Stratenským kaňonom, ale túžba prejsť si prvý cestný tunel na Slovensku na bicykli jednoznačne víťazí. Aj keď u nás medzičasom pribudlo viacero cestných tunelov, tak Stratenský je zatiaľ jediný cyklistom prístupný tunel v SR, pretože ostatné tunely sú diaľničné. Rýchlo balíme a o pár sekúnd už vchádzame dovnútra tohto 50-ročného, chabo osvetleného deduška. Celý prejazd sprevádzajú pokriky a hurónsky smiech, veď kto by si nechal ujsť príležitosť zaziapať si tu na plné hrdlo, však? 324 metrov ale ubehne veľmi rýchlo a po chvíli sa už ocitáme späť na dennom svetle a vchádzame do malebnej dedinky Stratená (foto č. 5) a hneď na to prichádzame k železničnému Stratenskému mostu. Odtiaľ začíname konečne stúpať do kopca, no už po 15 minútach míňame vrchol a opäť klesáme.

Nečakané prekvapenie na Dobšinskom kopci

Naše klesanie však náhle zastavujú cestné zábrany a viaceré zákazové značky. Na Dobšinskom kopci sa dnes konajú preteky automobilov do vrchu (foto č. 6). Prekvapene pozeráme jeden na druhého a ešte prekvapenejšie sa tvári usporiadateľ, ktorého sa pýtame na čas otvorenia cesty. Hodina-dve, možno tri... Tlačiac bicykle popri sebe sa pomaly motkáme po areáli cieľa, dávajúc pozor na rútiace sa autá všetkých druhov, od civilného Daewoo Tico až po súťažné špeciály Mitsubishi. V mape bezradne hľadáme nejakú alternatívu, ale nenachádzame nič. Preto sa radšej poberáme rovno k stánku s občerstvením. Postupne nedočkavých cyklistov pribúda a tlak na usporiadateľov rastie, takže po vyše hodine čakania nás naveľa púšťajú na cestu č. 67 do Dobšinej. Tento parádny zjazd nám síce na dvakrát pokazia slabšie informovaní usporiadatelia, ale nakoniec sa predsa len spúšťame do Dobšinej v sprievode húkajúceho Hummera so samotným riaditeľom pretekov. Musel to byť bizarný pohľad, Hummer naháňajúci cyklistov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Stúpame

V Dobšinej dosahujeme najnižšie položený bod našej dnešnej trasy – 462 m n. m. Čakajú nás dve hodiny stáleho stúpania s prevýšením 724 m. Prejazd mestom je preto rýchly a zakrátko už šliapeme dolinou Dobšinského potoka. Spočiatku cesta vedie okolo miestneho družstva, teda aspoň toho, čo z neho ostalo, míňame pekne upravený areál akejsi koniarne (foto č. 7) s pasúcimi sa a driemajúcimi koníkmi, a po chvíli už vchádzame do lesa, kde vítame milosrdný tieň stromov. Cesta sa krúti, prechádzame priesekom pod 110 kV elektrickým vedením a krátko na to zastavujeme na rázcestí s peknou besiedkou. Ukladám si ju ako waypoint pre prípad dažďa alebo inej nepohody a rozhodujeme sa, ktorou cestou budeme pokračovať. GPS-ko v tom nemá jasno, a tak sa vydávame cestou doľava. Už po nejakých 200 metroch nás dobieha terénne auto, takže využívame možnosť a pýtame sa na cestu na Čuntavu. Ochotný pán nás posiela späť na rázcestie a radí pokračovať cestou, ktorá vedie rovno. Cesta, po ktorej sme sa vybrali, je vraj príliš strmá. Situáciu na rázcestí popisuje foto č. 8. Poďakujeme sa, vraciame sa späť a pokračujeme v stúpaní lesom. Cesta sa vinie pekným listnáčom, takže úmorné šliapanie si spríjemňujeme pozorovaním prírody a občasným pojedaním malín. Cesta sa mi zdá nekonečná. Sily dochádzajú a potupne zosadám z bicykla. Po piatich minútach tlačenia konečne prichádzame na Čuntavu. Síce po inej ceste, než sme pôvodne chceli, ale predsa.

Zaslúžený oddych a zjazd

Za turistickou chatou Rita (foto č. 9), ktorú poznám z jarného Hiking fotostretnutia, dopĺňame vodu, relaxujeme, sušíme veci a dojedáme zásoby sladkostí, pretože nás čaká už len posledných pár metrov do kopca, tesne za rázcestie „Pred Čuntavou“ v nadmorskej výške 1186 m n. m. Cestu ešte na chvíľu prerušuje hľadanie geocache Čuntava. Úspešné. Na rázcestí Stará Čuntava sa napájame na červenú značku, ktorá nás najprv krátkym stúpaním a potom krásnym plynulým klesaním privedie ku krížu nad sedlom Besník a neskôr do samotného sedla. Táto oblasť je moja srdcovka, vydržal by som tu sedieť a kochať sa celé hodiny. Čas nás ale tlačí a obloha sa podozrivo zaťahuje (foto č. 10), preto radšej nasadáme na bicykle a spúšťame sa do sedla. Nasleduje posledný krátky výšľap po ceste č. 66 a pri besníckom kríži (1008 m n. m.) sa odovzdávame do rúk gravitácie. O 5 minút sa kruh uzatvára. Sme späť pri aute na Pustom Poli (foto č. 11).

Zhrnutie

Túto trasu sme si nevybrali náhodou. Celá oblasť juhu Slovenského raja je potešením pre každého milovníka prírody a cyklistiky. Vedie pestrou krajinou, po kvalitných cestách a snáď s výnimkou krátkeho úseku v stúpaní pred Čuntavou je zjazdná aj pre trekingové bicykle. Po ceste je dostatok možností na občerstvenie a doplnenie vody. Trasa meria 43 kilometrov a my sme ju absolvovali za cca 4 hodiny, odhliadnuc od stratenej hodiny na Dobšinskom kopci. Odporúčam vyraziť ráno, kým je premávka na cestách pokojnejšia a teploty prijateľnejšie. Pri dostatočnej časovej rezerve sa dá výlet doplniť o kúpanie sa v chladných vodách nádrže Palcmanská Maša pri Dedinkách, ktorej vody majú aj uprostred leta „osviežujúcich“ 16 - 17 °C.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek