Pre nás je Soľná komora zaujímavá pestrosťou na relatívne malej ploche, čo je pre bicyklistov to pravé makové. Je to krásna záhrada s množstvom väčších a menších jazier, ktoré sú obklopené malebnými pahorkami, ale aj vysokými skalnatými štítmi. Táto záhrada je popretkávaná množstvom vynikajúco značených cyklistických chodníkov, infraštruktúra na jednotku s hviezdičkou.

Rakúšania v snahe turistu pobaviť urobia atrakciu z hocičoho. Našli sme malú mliekáreň, kde cez sklo môžete vidieť výrobu syra, aj ochutnať, aj kúpiť. Našli sme pivovar, vedľa ktorého premieňali vodu na pivo priamo pred našimi očami. Našli sme pričinlivého hospodára, ktorý nám ukázal svoj technický zázrak, ako ukladá seno pre kravy, aby ho mal v zime dosť. Našli sme obchodík s domácimi biovýrobkami, pivný syr s tekvicovými semienkami, domáce maslo a voňavý chlieb. Vypili sme veľa dobrého piva, zjedli veľa domácich koláčov, spoznali veľa milých a prívetivých ľudí a prežili veľmi veľa pekných chvíľ. Skúsim zrekapitulovať túto pestrú cestu.

Musím však uviesť hneď v úvode, že v tomto článku nenájdete presnú trasu, ale v tomto prípade by to bolo zbytočné. Stačí si určiť, koľko máte voľných dní, koľko kilometrov chcete denne prejsť, koľko času chcete venovať kultúre a iným zaujímavostiam. Potom zobrať mapu Soľnej komory – na požiadanie vám ju ochotne pošlú z ktoréhokoľvek infocentra v tejto oblasti, prstom pichnúť do mapy a cesta sa môže začať.

Salzkammergutradweg

Je najznámejšou značenou cyklotrasou tejto oblasti. Na ňu je naviazaných mnoho ďalších trás a preto je možné spoznávať jednotlivé časti postupne. Meria 345 km, začína a končí v Salzburgu, avšak nakoľko ide o okruh, je možné štartovať z hociktorého bodu. Značenie je všade vynikajúce, zablúdiť alebo zísť z trasy je hotové umenie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kto chce jazdiť pod vyššími horami, vyberie si oblasť Wolfgangsee, Traunsee, Halstater see. Koho baví iba ticho, mierne zvlnený terén, tak si vyberie Mattsee, Obertrumersee a Grabensee. Kto sa chce v jazere aj okúpať, vyberie si Irrsee, najteplejšie jazero Soľnej komory.

Našu cestu som rozdelila do troch častí podľa troch miest, kde sme bývali. Ubytovacích možností je veľmi veľa, najlepšie je sa obrátiť na Infoburo, alebo len sledovať domy okolo, kde je vyvesená tabuľka Zimmer frei. Je však treba zobrať do úvahy, že je to oblasť turisticky veľmi atraktívna a preto v letnej sezóne je obsadenosť dosť vysoká. My najradšej putujeme na „poloťažko“ – t. z. bývame väčšinou v súkromí, stravujeme sa, kde príde. Ostatné máme so sebou. Vždy okolo piatej popoludní hľadáme ubytovanie. Tu sme zvolili hviezdicovité trasy zo základní, nakoľko nájsť ubytovanie si vyžadovalo viacej času.

Základňa č. 1 - Mondsee am Mondsee

Ubytovanie: v súkromí – pani Mária, Krankenstrasse 18, Mondsee am Mondsee, cena 25,- € za osobu s raňajkami.

Turistický sprievodca nás poučí:
Mondsee - leží v nadmorskej výške 481 m, je dlhé 11 km a široké 2 km, je obľúbeným miestom jachtárov. Obklopujú ho hory Drachenwand a Schafberg. Strediskami sú Mondsee a Scharfling.

Mondsee am Mondsee mestečko na brehu rovnomenného jazera. Jeho dejiny siahajú do roku 2500 – 1800 pred n. l., keď sa na brehoch jazera usídlil ľud so svojským výtvarným prejavom, dnes nazývaný „Mondseekultur“. V roku 748 si toto miesto vybrali benediktíni pre svoj nový kláštor, ktorý sa zo skromných začiatkov vypracoval na hlavné centrum kultúry a vzdelania v Hornom Rakúsku. Jeho sláva sa skončila v roku 1791, keď ho zrušili. Dnes je v ňom hotel.

Z troch etáp, ktoré sme absolvovali z 1. základne, bola najkrajšia táto 85 km trasa:
Mondsee – Irrsee – Oberhofen – Strasswalchen – Kontendorf – Schleedorf – Mattsee – Seeham – Obertrum – Seekirchen – Eugendorf - Thalgau - Mondsee

Irrsee je najteplejšie jazero Soľnej komory, v lete dosahuje až 27 °C. Od roku 1959 je prírodnou rezerváciou, nie je možné tu používať žiadne motorové člny. Na jeho brehoch nie je žiadne väčšie mestečko. Je to idylické miesto plné ticha. Z diaľky vidíme rybárske bárky lenivo sa hojdať na hladine. Naša cesta vedie okolo jazera s niekoľkými malými kempami a zopár gasthofmi.

Dedinku Oberhofen predstavuje akurát kostolík so špicatou vežičkou a mininámestíčko s niekoľkými lavičkami v záplave kvetov, niekoľko rodinných domov. V Neumarkte zastavujeme pri malom obchodíku, kupujeme marhule a potešíme zrak na zariadení predajne, ktoré je už naozaj muzeálnym exponátom. Na námestí umývame marhule vo fontáne, ktorá má aj kohútik s pitnou vodou. Hneď sa pristaví ujko a chce poklábosiť.

Cez Strasswalchen schádzame k trojici jazier Mattsee, Obertrumersee a Grabensee. V mestečku Mattsee, ktoré je známe svojimi letnými hudobnými slávnosťami a kláštorom na nábreží, na tráve obedujeme. Vystihneme svadbu a okúpeme sa v jazere. Okolo Obertrumersee sa dostaneme do Obertrumu. Zaujme nás reštaurácia pod veľkými gaštanmi, pred ktorou je malá fontána s postavou muža v zástere - asi pivovarníka. Zavadím pohľadom o stolík s bielym obrusom a niekoľkými čistými pohármi ihneď vedľa fontány. Naozaj neviem, načo tam je. Usadíme sa pod gaštany a dáme si kalné pšeničné pivo Weizenbier. Za chvíľku sa záhada okolo fontány a pripravených pohárov vyrieši. Malá skupinka turistov so sprievodkyňou v tmavomodrej zástere sa zastaví pri fontánke, po krátkom úvode sprievodkyňa vo fontáne opláchne poháre a vzápätí stlačením diaľkového ovládača sa vodomet zmení na „pivomet“. Tak toto sme ešte nevideli. Premena vody na pivo v priamom prenose. Necháme sa ponúknuť, aby sme tento zázrak mohli potvrdiť. Pivo – Trumerbier – vyrába miestny súkromný pivovar Josefa Sigla. Je starý už 400 rokov a verím, že „Bierbrunnen“ alebo „Pivný vodomet“ je jeho veľkou pýchou.

Zopár terénnymi vlnkami sa prehupneme k Walersee do Seekirchenu, Wallersee zaberá plochu 5,9 km2, v nadmorskej výške 506 m a maximálna hĺbka je 23,3 m. Zaskočíme do informačného centra, vezmeme si nejakú mapku a ďalšími vlnkami popod Eugendorf a cez Thalgau dorazíme späť.

Základňa č. 2 - Zaisberg nad jazerom Walersee

Ubytovanie: v súkromí – rodina Fink, Wolfenbauerhof, Zaisberg, cena 22,- € za osobu s raňajkami.

Poľnohospodársky kraj v oblasti Mattsee, Walersee, Irrsee – čo kopček, to poľnohospodárska usadlosť. Náš gazda má 28 kráv, pár býčkov, 6 teliatok a malého koníka. Denne vyprodukuje cca 500 litrov mlieka, ktoré odovzdáva do Käserei – syrárne v Schleedorfe. Kravy sa pasú alebo žerú seno, žiadna siláž, mlieko je bez laktózy (heumilch) a práve takéto mlieko je potrebné na výrobu ementálu. Gazda nám ukáže aj senník, je pyšný na svoju techniku. Hore v senníku má stropnú koľajnicu, na ktorej visí vozík, z neho riadi viaczubé chápadlo na seno. V prvom momente som si spomenula na film Marečku, podejte mi pero, na Hujera a jeho sklenenú kukaň. Celé zariadenie stálo 20 000,- € a zjavne mu veľmi uľahčuje prácu. Okrem nás je tu ešte jedna rodinka na dovolenke, obýva apartmán na druhom poschodí. Deti vonku šantia na trampolíne, hrajú pingpong, môžu behať do sýtosti. Ešte je tu malý vozík, do ktorého zapriahnu koníka a deti sa vozia, nuž lepšiu atrakciu pre mestské deti je asi len ťažko vymyslieť.

Käserei – syráreň v Schleedorfe navštívime aj my. Spracováva mlieko z okolia, vyrába ementál a bergkäse. Zaujímavosťou je možnosť vidieť výrobnú linku cez sklo, v obchodíku kúpiť syr alebo nejaký suvenír, napr. krém na tvár z mlieka a byliniek. Nuž, využiť malú syráreň aj ako atrakciu pre okoloidúcich turistov je určite dobrý nápad.

Z troch etáp, ktoré sme absolvovali z 2. základne, bola najkrajšia táto 72 km trasa:
Zaisberg – Seekirchen - Wallersee – Hendorf - Irsee – Zell am Moos - Wallersee – Todfleinsdorf - Zaisberg

Ideme cez Seekirchen am Wallersee, prechádzame k Irrsee cez Hendorf. Vŕšky tu dosahujú tak 600 metrov, krajina je príjemne zvlnená, stúpania striedajú krátke zjazdy. Okolo iba lúky a pasienky, sem-tam niekoľko stromov, v diaľke lesík a vzdialené kopce. Na každom vŕšku usadlosť, okolo dobytok, ovce, upravené záhony so zeleninou, muškátopády z každého okna. Pohybujeme sa po vedľajších cestách, auto iba sem-tam. Chvíľku nás prenasleduje cisterna, ktorá od gazdu ku gazdovi zbiera mlieko. Má čo robiť, na jednom dvore nevezme viac ako 500 litrov. Pri jazere Irrsee je Zell am Moos, malé mestečko s maličkým námestíčkom a kostolíkom. Chvíľku pauzujeme. Objazd Irrsee je naozaj rozprávkový. Po pravej ruke tichá hladina jazera, po pravej sem-tam lúka, niekoľko domov alebo pasúcich sa kravičiek.

Terénnymi vlnami sa prehupneme späť k Wallersee. Tu je okolo jazera niečo medzi náučným a bežeckým chodníkom - ozajstná lahôdka. Vzduch medzi stromami voňavý a od vody svieži. V Hutichu obdivujeme veľký hospodársky dvor: naháňajúce sa kone v ohrade, čierna prasacia rodinka - nejaký skoro vymretý maďarský druh, ozajstný holubník plný holubov a samozrejme kravičky. Nájdeme aj obchod s miestnymi produktmi, všetko na prírodnej báze. Vyberieme si pivný syr s tekvicovými jadierkami, bergkäse a ešte nejaké ďalšie syry, domáce maslo, tmavý celozrnný chlieb. Pokračujeme stúpaním do Todfleinsdorfu, dáme si pivnú pauzu. Posledných zo 10 km s peknými výhľadmi a príjemným podvečerným slnkom a sme doma. Odkladáme tátoše a o chvíľku už večeriame, čo sme si kúpili. Pán domáci sa zastaví opýtať, či sme v poriadku a či máme všetko, čo potrebujeme. Družbu posilníme ochutnávkou našej slivovice.

Základňa č. 3 - Wolfgangsee – Graben pri Strobli

Ubytovanie: v súkromí – Graben č. 1 pri Strobli, Wolfgangsee, cena 20,- € za osobu s raňajkami.

Wolfgangsee je jazero dlhé 10 km, široké 2 km a hlboké 114 m. Ne juhu jeho horskú kulisu tvorí masív Osterhorngruppe (1521 – 1764 m), na severe sa týči Schafberg (1782 m).

Schafbergbahn

V rámci hľadania základne č. 3 pridávame výstup na Schafberg s pomocou techniky – zubačka Schafbergbahn nás zo St. Wolfgangu vyvezie za 45 minút do výšky 1 730 m. Cestou prekoná prevýšenie 1 190 m na trati dlhej 5,85 km, s maximálnym stúpaním 26 %. V prevádzke je od roku 1893, rovnako veľa si už pamätá aj najstaršia z tunajších parných lokomotív. Červené vagóniky s drevenými lavicami sú atrakciou nielen pre deti, výhľady sa počas jazdy menia, foťáky cvakajú o dušu. Na vrchole je horský hotel, veď sme v Rakúsku, tak bez jedla a pitia by to naozaj nešlo. No určite najkrajšie sú výhľady zvrchu, kde je možné hádať, ktoré jazero je ktoré.

Graben pri Strobli – Bad Ischl

Na druhý deň máme smolu na počasie, preto stihneme na bicykli akurát etapu do Bad Ischlu a späť a to v špeciálnom výstroji – v pršiplášťoch, vďaka ktorým vyzeráme na ceste ako netopiere. Stretávame iba jednu skupinku rovnakých bláznov ako sme my, ostatní cyklisti sa niekde vyparili. Cítim mokro v sedacej časti, manžel operatívne zastavuje pri správnom obchode a obsluhujúci pán mi za minútku namontuje zadný blatník. Toto uvádzam ako ilustráciu, že v každej dedine sú pripravení pomôcť cyklistom. Ak nenájdete obchod so servisom, tak v infoburo vám dajú mapku s presnou adresou, prípadne vám pomoc aj vytelefonujú.

Bad Ischl dobyjeme, ale ďalej už nepokračujeme, sme mokrí, začíname dnešnú „Tour de Pub“. Hľadáme cukráreň s prístreškom na bicykle, nájdeme tunajšiu najznámejšiu cukráreň Zauner, ktorá píše svoju históriu od roku 1814, chodila sem aj Sisi. Horúci čaj a káva rozprúdia našu krv.

Bad Ischl podľa turistického sprievodcu sú jedny z najznámejších rakúskych kúpeľov, rozložené na sútoku riek Traun a Ischl, nazývané aj „srdce Soľnej komory“. Najväčšiu slávu prežívali v čase vlády cisára Františka Jozefa I., keď sa v rokoch 1848 - 1916 stali letnou cisárovou rezidenciou a tým aj miestom stretnutí politikov a umelcov z celého mocnárstva. Dnes sa tu liečia choroby srdca, reumatizmus a ženské choroby. Najväčšou zaujímavosťou je cisárska vila „Kaiservilla“, svadobný dar matky cisára Františka Jozefa I. pri príležitosti jeho sobáša s Alžbetou – Sisi. Rozprestiera sa na severe mestečka uprostred veľkého parku. Prístupný je aj interiér, ktorý sa zachoval v pôvodnom stave.

Záver

Soľná komora určite nikoho nesklame, či je milovník prírody, kultúrnych pamiatok, či sa pohybuje pešo, na bicykli alebo autom, či má 5 alebo 75 rokov. Aj my sa sem určite ešte vrátime, lebo sme ju iba ochutnali a radi by sme pokračovali v jej objavovaní.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek