Trasa

Turá Lúka – Myjava – Poriadie – Paprad (Papraď) – Stará Turá – Vaďovce – Hrachovište – Višňové – Čachtice - Nové Mesto nad Váhom

Z Turej lúky na kopec

Stála expozícia typickej kopaničiarskej usadlosti z konca 19. storočia v Turej Lúke - Gazdovský dvor bola aj počiatkom dnešného putovania. Auto sme odstavili na parkovisku pred Gazdovským dvorom a absolvovali prehliadku. Popritom sa oplatí prezrieť si aj park v susedstve, ktorý sa nachádza pri evanjelickom kostole. V parku sa nachádza množstvo veľkoplošných panelov s históriou kraja. Parku dominuje kostol, zvonica a pamätník obetiam 1. svetovej vojny.

Skončením prehliadky začína cyklotúra. Vybrali sme sa po štátnej ceste číslo 581 miernym stúpaním do Myjavy. Dolný koniec Myjavy znamenal pre nás prudké odbočenie doľava a zároveň pripojenie sa na červenú cykloznačku Kopaničiarskej magistrály.
Myjava je moderným mestom s asi 12 350 obyvateľmi a kompletnou infraštruktúrou obchodov a služieb pre miestnych občanov, turistov a návštevníkov. V centre je umiestnený zrekonštruovaný kubistický pamätník gen. M. R. Štefánika spolu s poslednými historickými budovami v meste – evanjelickou farou a budovou bývalého súdu nazývanou tiež kráľovský palác. Pri novej autobusovej stanici vybudovanej v roku 2006 sa nachádza Kultúrny dom Samka Dudíka s hlavnou sálou pre viac ako 600 divákov, priestormi na výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, festivaly a ďalšie podujatia. V Myjave môžete navštíviť SNM – Múzeum SNR, ktoré okrem príležitostných výstav ponúka návštevníkom stálu expozíciu dejín slovenského parlamentarizmu a Slovenských národných rád s dôrazom na udalosti rokov 1848-49.

Cestou mestom pokračuje červená značka k obchodnému centru, pri ktorom začína nepríjemné stúpanie. Po pravej strane míňame majestátny Myjavský viadukt. Viadukt leží v oblúku s polomerom 400 m, má dĺžku 196,7 m. Jeho niveleta leží až 29 m nad údolím Žaboškrekov. Má 4 otvory s 3 železnými priehradovými konštrukciami o rozpätiach 48,3 m a jeden otvor o rozpätí 30 m. Dokončený bol v roku 1929. Pozvoľna vystúpame až na hrebienok medzi Myjavou a Poriadím pod vŕšok Baranec. Stojí za to urobiť si malú pauzu. Nový prístrešok, tabuľa s mapou priam na to lákajú. Prekrásny výhľad. Kopanice sa rozprestierajú všade na okolí. V diaľke sa črtá neprehliadnuteľná Veľká Javorina s vysielačom. Na obzore sa črtá aj rozhľadňa na Poľane.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Poškodený pamätník pri Poriadí

Cesta sľubuje oddychový zjazd. Veru, bicykle sa rozbehli vyššou rýchlosťou. Pred samotou Sovinec je nutné zabočiť po pravej ruke a miernym stúpaním prísť na križovatku ciest v kopanici U Klasovitých (kopanica obce Poriadie). Presne na lome nivelety sa nachádza jeden z dvoch pamätníkov venovaný povstaniu 1848. Bitka U Klasovitých sa uskutočnila 28. septembra 1848 porážkou slovenských dobrovoľníkov. Pamätník je bohužiaľ ťažko poškodený. Kovové časti niekto odmontoval a zrejme skončili v zberných surovinách, respektíve, v lepšom prípade, v súkromnej zbierke.
Nasleduje prudký zjazd cez kopanicu Dolný výhon. Okamžite za ním zas výšľap už v samotnej obci Poriadie. Obec má ozaj zaujímavú meno. Poriadie podľa jazykových odborníkov vznikalo pravdepodobne od zvláštnej a pre okolie nezvyklej výstavby osady. Domy si prví osadníci budovali v prísnom poriadku, čo bolo iste zvláštnosťou pri kopaničiarskom osídľovaní kraja. Snáď meno obce bolo motivované i inými príčinami, ale rozhodne vždy bolo základom slovo "poriadok".
V obci sa stúpanie opäť končí a zjazdom nás značka privedie až na pekný 80-ročný železobetónový viadukt, ktorý sa klenie ponad železničnú stanicu.

Železnica

Železničná trať Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom je stavebným klenotom, zasadeným do krásneho horského prostredia. Celkom 42 % dĺžky trate je vedenej v oblúkoch, maximálnych sklonov 13,8 ‰ má však takmer 18 % trate. Na trati okrem 3 tunelov bolo potrebné vybudovať množstvo menších objektov a 5 veľkých viaduktov.
Výstavba celej 67,9 km dlhej trate stála 283 miliónov Kč a bola najväčšou investíciou štátu v 20-tych rokoch v rámci výstavby železníc ČSR. Železničná trať bola sprevádzkovaná 1. 9. 1929. Naša túra dnes križuje veľké stavby tejto trate. Prešli sme už okolo Myjavského viaduktu, čaká nás ešte Poriadský tunel, Lipovecký viadukt, Papradský viadukt a Čachtický tunel.

Poriadie – Stará Turá

Viadukt v Poriadí znamenal pre nás začiatok zjazdu a opätovné stúpanie pred obcou Paprad (Papraď). V stúpaní vidíme po ľavej strane Lipovecký viadukt. Scenár je podobný prechodu cez Poriadie. Strmé stúpanie a mostom ponad železničnú trať. Trasa nás opäť núti miestami brzdiť. Cesta je v dosť zlom stave a klesanie zdrvujúce. Po krátkej chvíľke križujeme opäť železničnú trať. Nad našimi hlavami je prekrásne dielo našich otcov. Papradský viadukt. Svojou dĺžkou 254 m je najdlhším viaduktom na trati. Má 5 rovnakých polí priehradovej, priamopásovej konštrukcie, rozpätia po 45,6 m s mostovkou hornou, uloženou na 4 pilieroch o výške asi 22 m, takže niveleta trate je asi vo výške 27 m nad terénom. Piliere a opory sú z betónu, obložené na viditeľných plochách murivom z pieskovca a pieskovcového vápenca. Obe mohutné opery majú odľahčovaciu klenbu o svetlosti 6 m. Most bol na konci 2. svetovej vojny poškodený ustupujúcimi Nemcami. Opravený bol 27. 10. 1945. Za viaduktom nás čakalo už posledné výraznejšie stúpanie. Z hrebeňa sa zrazu pod nami otvorili pohľady na Starú Turú. Viditeľnosť bola vynikajúca, dovideli sme až na Považie. Od tohto miesta vedie trasa prakticky stále dole kopcom. Po Starú Turú prudko, potom už iba mierne.

Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase vlastnil Stibor zo Stiboríc a Beckova. Súčasťou čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku feudalizmu v Uhorsku. Starej Turej sa stratami na životoch i veľkými materiálnymi škodami nevyhli ani udalosti v roku 1948. V histórii mesta nájdeme stopy Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Jozefa Hollého a ďalších osobností. Masív Bielych Karpát bol významným priestorom partizánskeho odboja. Prívlastok "stará" v názve mesta neharmonizuje s terajším skutočným vzhľadom mesta "Starú" Starú Turú v jej centre pripomína iba niekoľko pamätníkov histórie: evanjelický a rímskokatolícky kostol, stĺp hanby, bývalý Obecný dom...
Doplnili sme tekutiny do bidónov v obchode a zaliali to kofolou na námestí. S vidinou príjemnej cesty sme sa vydali v ústrety ďalšej ceste.

Stará Turá – Čachtice

Červená značka nás pred železničným nadjazdom otočila prudko vpravo a takto viac-menej paralelne so železnicou pokračujeme do obce Vaďovce. Cesta vedie horným okrajom obce, bez zastavenia prechádzame ďalej. Po pravej strane sledujeme pri pohodovom skoro-zjazde sútok riečky Tŕstie a potoku Kostolník. Prestávku sme si dali až v obci Hrachovište. Krajina sa opäť uzatvorila do užšieho údolia. Nad našimi hlavami sa vinie nevýrazný hrebeň Plešivec, s najvyšším vrchom Veľký Plešivec (463 m n. m.). Trocha tieňu a cykloodpočívadlo v podobe prístrešku nás zlákalo na malý oddych. Cykloznačka pokračuje v stále užšom údolí riečky Jablonka. Železnica ide ruka v ruke povedľa cesty. Tesne pred obcou Višňové sa otvárajú pekné pohľady na hrad Čachtice. Vo Višňovom prechádzame cez jediné úrovňové železničné priecestie medzi Vrbovcami a Novým Mestom nad Váhom. Na konci osady nás láka budova s nápisom reštaurácia. Množstvo bicyklov v stojane pred budovou napovedá, že je asi obľúbená. Odolali sme a pokračovali sme údolím Jablonky ďalej. Údolie sa zúžilo natoľko, že železničná trať si cestu ďalej prerazila tunelom. Zrazu sa údolie otvorilo a my sme za pár minút vchádzali okolo opevneného kostola do Čachtíc.

Čachtice

Na chvíľku sa zastavme. Myslím si, že Čachtice si zasluhujú viac riadkov ako iba zmienku. Obec Čachtice sa rozprestiera na mieste, kde sa považský výbežok Podunajskej nížiny stretáva s pohorím Malých Karpát. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248. V stredoveku boli Čachtice mestečkom, mestské výsady dostali v r. 1392. V Čachticiach sa snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi majiteľky Čachtického hradu - Alžbety Báthoryovej, s významným, dejinným krokom štúrovcov - poslednou IV. sednicou literárneho spolku Tatrín, kde sa účastníci dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Kým po krvilačných výčinoch Báthoryčky zostali už len ruiny jej panstva, historická fara s pamätnou tabuľou, kde sa stretnutie konalo, nám stále pripomínajú udalosť, tak významnú pre celý slovenský národ. Udalosti pripomínajú pamätné tabule (viď obrazová príloha).
Pizzeria Báthory nás zlákala vôňami obedovať. Hodinka oddychu nám prospela. Pohľad na hodinky však vyzýval k rýchlemu presunu k železnici. Museli sme stihnúť vláčik, ktorý nás mal opäť odviezť do Myjavy. Osud chcel, aby sme sa však zamotali a zablúdili. Miesto na železničnú stanicu sme sa vybrali opačným smerom. Čo už. Po zistení chyby nám bolo jasné, že nás čakajú dve hodiny čakania.

Čachtice – Nové Mesto nad Váhom

Prehodnotili sme situáciu a čakanie na vlak sme zavrhli. Vybrali sme sa vlaku naproti do Nového Mesta nad Váhom. Na ceste už evidentne pribudlo áut. Neznalí cesty sme dorazili k vlaku akurát včas, aby sme si mohli dopriať zmrzlinu v stánku pred stanicou.

Cesta vlakom a návšteva Bradla

Poloprázdny vlak nás uspával svojim hrkotaním. Motoráčik bol našťastie skoro prázdny. Napriek logám bicykla na skrini vozňa sme bicykle nedokázali v určenom priestore uložiť tak, aby nezavadzali. Pani sprievodkyňa hundrala a hundrala. Ťažko povedať, že prečo. Asi sa zle vyspala. Po vystúpení v Myjave sme si ešte prezreli historický vlak, ktorý v týchto dňoch premával medzi Starou Turou a Veselí na Morave. Čakal nás ešte 5 km zjazd do Turej Lúky, kde sme mali odstavené auto. Cestou do Bratislavy sme sa ešte stihli zastaviť na Bradle. Prekrásne oblaky stáli za niekoľko fotografií.

Zhrnutie

Dnes sme prešli cca 50 km aj s nedobrovoľnou zachádzkou v Čachticiach. Bez nej je to asi 41 km. Časovo sme to zvládli za 5 hodín aj s rôznymi prestávkami a zachádzkami. (Nepočítam jazdu vlakom + 1 hodina). Trasa je vhodná aj pre cestné bicykle, celá vedie po asfalte, aj keď mnohokrát pochybnej kvality. Z pohľadu nastúpaných metrov je väčšina stúpania v tretine trate. Osobitnou kapitolou je značenie trasy. S poľutovaním musím konštatovať, že hlavne v zastavaných oblastiach je to dosť katastrofa. V Starej Turej a Novom Meste nad Váhom by sme bez mapy asi ťažko trafili tam, kam sme chceli ísť. Cykloodpočívadlá sú v oblasti Myjavy vybavené nástennými cyklomapami. Počas celej cesty sme nestretli žiadny zdroj vody okrem obchodov s balenou vodou.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek