Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Fort-Louis - kráľovská pevnosť na Rýne

Počas špargľovej brigády v nemeckom Hügelsheime som si urobil malý cyklovýlet na druhý breh Rýna, do francúzskeho Alsaska. Na mape, ktorá sa mi dostala náhodou do rúk, som našiel symbol zrúcaniny a zvedavosť mi nedala, aby som sa nepozrel, čo sa za tým skrýva. Ide o jednu z asi 200 pevností, ktoré v 18. storočí postavil markíz de Vauban, dvorný staviteľ francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., na ochranu Francúzska.

Vzdialenosť
20 km
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Pohoria
Nemecko (Bádensko-Württembersko/Baden-Württemberg) a Francúzsko (Alsasko/Alsace): Porýnie (Rheinland) – Hornorýnska nížina (Oberrheinische Tiefebene/ Plaine d'Alsace)
Doprava
cestný bicykel

Trasa

Hügelsheim – hrádza vodnej nádrže Iffezheim – Fort-Louis – platanová aleja – zrúcaniny vojenskej pevnosti Fort-Louis – pevnosť Fort Carré a späť

Dvorný staviteľ kráľa Ľudovíta XIV. markíz de Vauban olemoval Francúzsko v 17. storočí na tú dobu impozantnými a priam nedobytnými pevnosťami, ktoré mali ochrániť kráľovstvo pred útokmi susedov: Nemcov, Angličanov či Španielov, s ktorými sa čas od času Francúzi dostali z tej či onej príčiny do konfliktu. Ten si vyžiadal tisícky obetí na jednej i druhej strane. Ale tak to už v histórii išlo. Zachovali sa nám mená panovníkov a vojvodcov a tí, ktorí neraz proti svojej vôli išli v prvej línii, sa dnes spomínajú leda ak v troj-, štvor-, či i päťmiestnom bezmennom čísle - počte padlých na pamätníku, ktorý sa časom stane pre okoloidúceho všednosťou.

Malý výlet na ľavý breh Rýna

Tých vaubanovských pevností vraj bolo okolo dvesto a v podstate kopírovali súčasnú francúzsku hranicu. Zvlášť dôležitá bola obrana na strednom Rýne, na styku s Nemeckom. Zrúcaniny jednej významnej pevnosti sa nachádzajú vo Fort-Louis asi 40 km severovýchodne od Strasbourgu. Mimochodom aj na vybudovaní obrany tohto mesta má de Vauban významný podiel. Práve do Fort-Louis som si urobil malý cyklistický výlet počas mojej špargľovej brigády v Hügelsheime, teda na protiľahlom nemeckom brehu Rýna. Tam a späť to bolo okolo 20 km po rovine a po dobrej asfaltke, takže sa to dalo pohodlne stihnúť aj cez štvorhodinovú popoludňajšiu pauzu.

Hoci Fort-Louis som mal priam na dosah ruky, dlho som o tejto lokalite nevedel. V turistickom sprievodcovi Severným Alsaskom, severovýchodná časť Francúzska s výraznou germánskou menšinou, a ani na pripojenej mape nie je Fort-Louis označený ako turistická pozoruhodnosť. Možno preto, že celý areál vrátane informačných panelov turisticky sprístupnili až v ostatných rokoch. Až na inej mape som pri názve Fort-Louis našiel symbol zrúcaniny a v tej chvíli bolo jasné, že sa tam musím ísť pozrieť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na francúzsku stranu som prešiel po hrádzi vodnej nádrže Iffezheim. Mnohí sa tu zastavia už len preto, aby sledovali, ako sa vzdúvadlá pohrajú s riečnymi loďami. Lodná doprava po Rýne bola a aj zostala pomerne rušná. Cesta po hrádzi je frekventovanou spojnicou Nemecka s Francúzskom, ktorú využívajú mnohí. Aj slovenskí kamionisti, smerujúci na Paríž, a to aj dnes, keď ich kvôli rekonštrukčným prácam tabule navádzajú na obchádzku, ktorá si však vyžaduje najazdiť viac kilometrov. Na druhú stranu Rýna sa dá vyššie i nižšie od priehrady prejsť aj kompami, ktoré sú tu zadarmo. Na západnom brehu Rýna idem proti toku rieky. Ku krátkej zastávke ma prinútil kŕdeľ divých husí, ktorý sa tu zastavil na zdravú pašu na sviežich oziminách.

Z bývalého kráľovského mesta je dnes poľnohospodárska dedina

Centrom dediny Fort-Louis je kostol. Novú, súčasnú podobu dostal renováciou po druhej svetovej vojne, keďže 15. marca 1945 ho zasiahli letecké bomby. V dnes tuctovej dedine by sme sotva hľadali miesto s bohatou vojenskou históriou. Nebyť informačnej tabule, asi by sme ňou len prebehli. Na tabuli však čítam, že tu, na ostrove obtekanom ramenami Rýna, vyrástlo koncom 17. storočia vojenské mestečko, v čase jeho najväčšej slávy tu žilo okolo 4 000 ľudí. Tí sa museli obávať o svoje životy nielen pri útoku nepriateľských vojsk, ale aj pri katastrofálnych povodniach. O storočie neskôr, keď už pevnosť strácala na význame, tu žilo okolo 300 rodín, ktoré sa však už venovali viac poľným prácam a rybolovu ako vojenstvu. Nový život prišiel do Fort-Louis v polovici 19. storočia, keď zregulovali nebezpečný, divý Rýn a bývalé vojenské mestečko s kráľovským menom sa natrvalo zmenilo na poľnohospodársku dedinu.

Z vojenskej slávy spred troch storočí zostali v chotári Fort-Louis len zrúcaniny, ktorých históriu nám dnes približujú nové informačné panely. Z dediny sa k pevnosti dostaneme alejou platanov. Prvou zastávkou je Fort Carré. Hradby tejto pevnosti vybudovali na pôdoryse mnohocípej hviezdy tak, aby dávali obrancom dokonalú možnosť streľby na útočiacich nepriateľov a na druhej strane zabezpečovali čo možno najväčšiu vlastnú ochranu. Skôr, ako sa útočníkom podarilo dostať k hradbám pevnosti, museli prekonať vody rýnskeho ramena (na jeho druhom brehu je predsunutá pevnosť Fort d´Alsace), za ním voľné poľné priestranstvá s minimálnou možnosťou krytia sa pred streľbou z pevnosti a napokon hlbokú vodnú priekopu. Pri takomto nerovnom boji, ako uvádzajú kruté štatistiky, pripadalo na jedného padlého obrancu až 20 mŕtvych útočníkov. To bolo na vaubanovských pevnostiach z pohľadu francúzskeho kráľa najdôležitejšie a nečudo, že sa na ich výstavbu našlo v kráľovskej pokladnici dosť peňazí aj vtedy, keď bolo vidno na jej dno a kráľovstvo živorilo.

Markíz de Vauban

Markíz de Vauban, vlastným menom Sebastien Le Prestre, sa narodil v roku 1633 a umrel v roku 1707. Už ako 22-ročný sa stal stavebným inžinierom na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý viedol vojny so svojimi susedmi. Boli to kruté vojny (a vlastne ktorá vojna nie je krutá, pravda, ak nemáme na mysli tých, ktorí sa len prizerajú z vysokých postov?), zahynuli v nich milióny ľudí, aby sa napokon frontová línia zastavila tam, kde bola pred polstoročím. Vauban sa stal v roku 1678 kráľovským komisárom pre stavbu pevností, o desať rokov neskôr ho povýšili na generála a v roku 1703 na maršala.

Samozrejme, že stavby pevností a vydržiavanie vojska poriadne zatriasli kráľovskou kasou, pričom kráľ a jeho suita a jemu oddaná i neoddaná šľachta nechceli prísť o svoj prepych. Nič nové pod slnkom, v tej či onej forme sa to opakuje v celej dlhej histórii a paralely by sme našli aj v súčasnosti. Na druhej strane bolo v tom čase vo Francúzsku okolo 15 až 20 miliónov hladujúcich bedárov, ktorí umierali po stovkách a pre ktorých vari jediným východiskom bolo vstúpiť do vojska, vraždiť a rabovať.

Hranica na Rýne kedysi a dnes

Koncom 18. storočia so zdokonalením dobývacej techniky a stratégie vaubanovské pevnosti strácali na dôležitosti. Využil ich síce ešte aj Napoleon, ale po jeho páde sa zväčša menili na zrúcaniny, alebo sa stali lacným zdrojom stavebného kameňa pri stavbe domov, kostolov i porýnskych hrádzí. Avšak ešte v marci 1945 sa stali súčasťou hitlerovskej obrany a tým aj terčom angloamerických leteckých a delostreleckých útokov. Dnes, aspoň v prípade Fort-Louis, sú skromnou, ale zaujímavou turistickou atrakciou tohto kraja.

Rýn ako rieka oddeľujúca Nemecko od Francúzska je dnes po stáročiach bojov hranicou pokojnou. A viac-menej symbolickou. No ako som sa sám presvedčil pri návrate z tohto krátkeho výletu, aj tu, hlboko v schengenskom priestore, musíme počítať s náhodnou kontrolou. Keď som sa po hrádzi iffezheimskej priehrady vrátil z francúzskej na nemeckú stranu, padol som do oka nemeckej policajnej hliadke. A ako naschvál som nemal u seba žiadne doklady. Policajt bol až nepríjemne prísny, musel som mu ukázať, čo mám v batohu, i vo vreckách. Nuž, neviem, nemám pocit, že by som sa podobal na teroristu a keď sa mi sám snažil siahnuť rukou do vrecka košele, reflexívne som mu po nej buchol. To ho trochu umravnilo, napokon som mu do malého notesa napísal meno, dátum narodenia a adresu a zatiaľ čo on si to z auta cez vysielačku či iné spojenie skontroloval, prehodil som pár viet s jeho sympatickejšou a príjemnejšou kolegyňou. Nakoniec policajt otrávene kývol rukou, akože je všetko v poriadku, a stihol som sa načas vrátiť k mojej robote na špargľovom poli bez zbytočných nepríjemností, ale o zážitky bohatší.

Fotogaléria k článku

Najnovšie