Cyklotúra

Pomedzím Záhorie – Morava – Rakúsko

02.09.10
Južná Morava je rajom rekreačných cyklistov. Mierne zvlnená krajina, príjemné prostredie, malebné dedinky, pohodové cyklotrasy a v neposlednom rade, čo si budeme nahovárať, „hospůdky“ s ľudovými cenami takmer na každom kroku, kde môže zmorený pútnik uhasiť smäd a zahnať hlad. Dôvodov na návštevu je teda celkom dosť. Keď k tomu prirátame ešte vzdialenosť od Bratislavy, ktorá je prekonateľná bez väčších problémov, nemáme prečo váhať.

Trasa

Motorest U Janíčkov – hrádza Myjavy – Moravská cyklistická cesta – štátna hranica CZ/SK – Lanžhot – Pohansko – Břeclav – Apollonův chrám – Chrám Tří Grácií – Rendez-vous – hotel Celnice – štátna hranica CZ/A – Reintal – Bernhardsthal – Rabensburg – Hohenau an der March – štátna hranica A/SK – Moravská cyklistická cesta – Motorest U Janíčkov

Vyrážame

Na parkovisku pri motoreste U Janíčkov medzi Sekulami a Kútmi skladáme zo strechy bicykle. Večer tam bude akýsi koncert, no rybári posedávajúci pri neďalekom jazere vzbudzujú skôr dojem pokoja. Po normálnej ceste spolu s autami prechádzame niekoľko stovák metrov k rieke Myjave, kde sa napájame na značenú cyklistickú trasu. Tá po chvíli vyústi na Moravskú cyklistickú cestu, ktorou pokračujeme na sever takmer až do Brodského. Okrem lužných lesov sa nám núkajú uchvacujúce pohľady aj na diaľnicu D2 zospodu, keď popod ňu podchádzame neďaleko Brodského. Túto dedinku si však nepozrieme, pretože cyklistická cesta, ktorú sme si vybrali, nás neúprosne vedie po starej ceste preč zo Slovenska.

O prekročení hraníc asi najvýraznejšie informuje tabuľa pripomínajúca najvyššie povolené rýchlosti na cestách v ČR. Naše bicyklové tachometre takéto čísla ukazovať nezvyknú, takže to neriešime a po chvíľke trochu menej príjemnej koexistencie s autami znova odbočujeme na cestu určenú výhradne nemotorizovaným účastníkom premávky (E9, 44). Nemožno povedať, že by zhruba trojkilometrový chodník vedúci popri plote ohrádzajúcom diaľnicu bol tým najkrajším, čo sme kedy zažili, no účel splnil a my sme zanedlho boli v mestečku Lanžhot. Cyklotrasa sa síce pred Lanžhotom spojila s cestou pre autá, no vďaka neďalekej diaľnici, ktorá túto cestu výrazne odbremenila, to nebolo zas až tak hrozné. Vďaka dobrému cyklistickému značeniu bol prejazd cez Lanžhot a aj následné pokračovanie na Pohansko po ceste E9, 43 bezproblémové.

Jednou z ciest, ktoré sme míňali, sa dá dostať tiež na zámoček Lány, ktorý nie je prístupný pre verejnosť, a odtiaľ pokračovať na sútok Moravy a Dyje (trojbod Rakúsko-Česko-Slovensko). Vzhľadom na populačnú explóziu komárov a nedávne záplavy nám tento plán bol výrazne neodporúčaný. Po príjemnej asfaltovej lesnej ceste sme teda pokračovali až na Pohansko.

Lednicko-valtický areál

Rovnako, ako zámoček Lány, aj Pohansko je súčasťou Lednicko-valtického areálu. Svojou rozlohou 283,09 km2 predstavuje areál najrozsiahlejšie umelo vytvorené územie v Európe. Pod jeho vznik sa podpísal kniežací rod Lichtenštajnov, ktorý prevažne v 18. a 19. storočí z tunajšej krajiny vytvoril spleť romantických zákutí. Dnes ich dielo obdivujú tisícky návštevníkov ročne, ktorí si okrem romantických stavbičiek môžu vychutnávať vyše 90 kilometrov takzvaných „Lichtenštajnských stezek“ vhodných ako pre peších, tak i pre cyklistov, rybníky, ale aj tunajšie víno.

Pohansko

Po vyjdení z lesa nás okamžite upútal empírový lovecký zámoček Pohansko z rokov 1811 – 1812. Vzdušná stavba akoby bola navrhnutá práve na takéto teplé a pomerne veterné dni. Okolo posedávali hŕstky cyklistov, kdesi z útrob kolonády sa šírila vôňa grilovaných dobrôt a bufetík ponúkal nápoje a pivá od výmyslu sveta. Posedeli sme teda v tieni stromov s výhľadom na zámoček a neďaleké jazierko a vychutnávali si atmosféru lenivého letného poludnia.

Postupne sme však museli zdvihnúť kotvy a presunúť sa ďalej, hoci nie až tak ďaleko. Za blízkym jazierkom sa krčí bunker, takzvaný ropík, „u závory“, vystavaný za čias Hitlera na ochranu Československa. Dnes sa v ňom nachádza malé múzeum, ktorým návštevníka prevedú dobovo oblečení sprievodcovia. Keďže sme však nechceli nechávať naložené bicykle bez dozoru, obzreli sme si len jeho pekne upravený exteriér za sprievodu všadeprítomných komárov, splnili geokešerskú povinnosť a frčali ďalej.

Zo zámočku z devätnásteho storočia a ropíka zo storočia dvadsiateho sme sa ako šibnutím čarovného prútika presunuli o pekných pár storočí dozadu, až do deviateho storočia. Vtedy sa totiž na území dnešného Pohanska rozprestieralo najrozsiahlejšie stredoveké opevnenie v Čechách. To sem už od roku 1958 láka archeológov, ale aj obyčajných „zvedavcov“. Druhí menovaní si môžu niektoré z vykopávok prezrieť práve v neďalekom zámočku Pohansko.

Břeclav, Niva Dyje

Z Pohanska pokračuje naša cesta na sever, smerom na blízku Břeclav. Cyklocesta (43) nás vedie malebnými zákutiami pri rieke Dyje, kde obdivujeme snahu autorov tunajších cyklotrás vyhnúť sa čo najviac hlavným cestám. S autami ideme naozaj len krátko a ihneď sa zas vnárame do lužného lesa prírodného parku Niva Dyje, ktorým sa kľukatí príjemná asfaltová cesta (41). Keby sme z nej neodbočili, zaviedla by nás až k letohrádku Janův hrad z 19. storočia, ktorý bol už postavený ako zrúcanina.

Apollonův chrám

Nenechali sme sa však zlákať víziou novodobej staro sa tváriacej ruiny a Valtickou alejou sme zamierili k Apollonovmu chrámu. Kto od Valtickej aleje čaká aleja s príjemným tieňom, bude sklamaný. Aj nás mapa svojimi krásne vykreslenými stromčekmi príjemne nalákala. Že budú tie stromčeky podstatne mladšie než my, sme naozaj nečakali. Aleja – nealeja, slnko nám pražilo na hlavu rovnako ako na akomkoľvek inom poli, takže sme len poriadne šliapli do pedálov, nalodili sa na cestu z Lednic do Charvátskej Novej Vsi, ktorú sme po krátkom stúpaní znova opustili, zaradili sme ľahšie prevody a vyšliapali sme si na Apollonův chrám.

Tento pseudoantický chrám z rokov 1817-1819 sa čnie nad Mlýnskym rybníkom a ponúka nádherné výhľady na okolitú rovinatú krajinu, ale aj na neďaleko vystupujúce Pavlovské vrchy. Za dvacku sa pútnik dostane až na strechu chrámu, ktorá slúži ako vyhliadková plošina. Tu sa môže započúvať do jačania detí, ktoré si užívajú letný deň na pláži priamo pod chrámom, alebo sa pokochať výhľadmi či skúsiť pohľadať minaret.

Nový dvůr

Ďalšou zastávkou, ktorú sme po chvíli šliapania do pedálov absolvovali, bol statok Nový dvůr, postavený v empírovom slohu v rokoch 1809-1810. Pôvodne sa tu chovali ovce, neskôr kravy a kone. Hoci bol statok počas totality využívaný na živočíšnu výrobu, dnes opäť slúži na chov koní. Na štyri svetové strany sa od neho rozbiehajú jazdecké dráhy.

Predovšetkým zo zadnej strany však statok pôsobí schátrano. Z krásnej stavby s rotundou sa smutne olupuje omietka a miesto pôsobí dosť mŕtvo. Až keď sme budovy obišli, zbadali sme koníka a aj akýsi nápis na dverách, ktorý dával tušiť, že to tu ešte aspoň trochu žije.

Pôvodne sme od Nového dvora chceli zamieriť na sever pomedzi Mlýnský a Prostřední rybník, no akosi nám tento manéver nevyšiel a došli sme až ku Chrámu Ťrí Grácií.

Chrám Tří Grácií

Ďalšou romantickou stavbičkou, ktorá sa vynorila uprostred lesa, bol empírový pavilón z rokov 1824-1925, tvorený príjemným stĺporadím a kópiami antických sôch. Okrem sôch medzi stĺpmi odpočívali i turisti či cykloturisti a vychutnávali si príjemné popoludnie.

Tu sme sa ešte raz pokúsili dostať sa na cyklocestu medzi Prostředním a Mlýnským rybníkom, no zákaz vjazdu na ceste, ktorú sme si vybrali, bol celkom výrečný. Dali sme sa teda na ústup, obišli Tři Grácie a ihličnatým lesom zamierili na juh.

Svatý Hubert, Rendez-vous

Na veľmi príjemnom mieste uprostred ihličnatého lesa sme narazili na gotickú trojbokú kaplnku Svatý Hubert z roku 1855. Kaplnka venovaná patrónovi poľovníkov v tomto kraji plnom loveckých zámočkov nie je ničím neočakávaným. I napriek tomu však vytvára peknú príležitosť na krátku zastávku, či už na fotenie, kochanie, oddych alebo meditáciu.

Od Huberta naša cesta smerovala k Rendez-vous. Pod romantickým názvom sa neskrýva nič iné než ďalší lovecký zámoček, tentokrát zasvätený bohyni lovu Diane. Na prvý pohľad však pripomína skôr víťazný oblúk. Vo svojom vnútri ukrýva sálu, kde sa schádzalo panstvo pred lovom.

Istá časť našej výpravy práve tu, v neďalekom domčeku, netrpezlivo očakávala „hospůdku“ minimálne ako v zámočku Pohansko. Tentokrát sme však vyhrali my, ktorí sme si nechali ešte aké-také zásoby na horšie časy. Žiadne chladené pivko, žiadna grilovaná klobása. Uzavretá spoločnosť. Nenechali sme sa obmäkčiť pivuchtivým hladným členom výpravy (so spotrebou 1 pivo na 20 kilometrov) na zachádzku do Valtíc a pokračovali sme podľa pôvodného plánu popri malebných poliach na juhovýchod, smerom na rakúsky Reintal.

Rakúsko

Samozrejme, ešte pred prekročením česko-rakúskej hranice sme si nemohli odpustiť návštevu miestneho hotela a doplnenie potrebného promile posledným českým pivom pred hranicou. Trasou E9 sme potom pohodovo obišli Reintal, posedeli na lavičke s výhľadom do údolíčka, čo-to pojedli (teda, len tí, ktorí ešte mali čo) a pokračovali malebnou zvlnenou krajinou plnou polí a políčok na juh.

Cyklistické značenie nás bez akýchkoľvek problémov previedlo aj dedinkou Bernhardsthal, ako aj okolo miestneho rybníka. Mapou vybavení jedinci si môžu urobiť aj skratku cez dedinu a neobchádzať zbytočne ešte aj rybník. My sme však navigátorovi pre istotu veľmi neverili (predovšetkým po tom, čo hranicu kraja považoval za cestu) a radšej sme nasledovali cyklistické značenie. V skutočnosti však nebolo veľmi kam zablúdiť. Akonáhle sme prešli cez železnicu, viedla cesta neustále na juh popri nej až do Hohenau an der March. Po kľukatých „Lichtenšajnských stezkách“ s množstvom zastávok to bola celkom zmena. V každom prípade ale kilometre pribúdali jedna radosť (to sa o motkaní lednicko-valtickým areálom povedať nedá), takže sme sa čoskoro ocitli v Hohenau.

Neviem, prečo sa nám práve v tomto mestečku cyklistické značenie úplne stratilo. Dali sme teda na inštinkt a napokon sme sa ocitli na okraji polí, za ktorými sme videli cestu smerujúcu na Slovensko. Stanovili sme teda azimut a pustili sa po poľných cestičkách. Na počudovanie všetkých nás poľné cesty doviedli presne tam, kam sme chceli. Spokojní s našimi orientačnými schopnosťami sme vyrazili – smer Slovensko. Takmer celá cesta bola lemovaná žabacími zábranami, a to ako na rakúskej, tak i na slovenskej strane. Mali sme teda možnosť porovnať jednotlivé systémy a veru, dôveryhodnejšie na mňa pôsobili tie rakúske. Keď som si ale predstavila miniatúrne žabky, ako padajú do špeciálnych kanálov a potom hopsajú popod cestu (na slovenskej strane by sme ich aj videli), prišlo mi to až neuveriteľné. Asi by stálo za to prísť sa sem pozrieť v čase, keď sa presúvajú.

Znova Slovensko

Na Slovensku nás čakalo ešte zopár „hrádzových“ kilometrov Moravskej cyklistickej cesty, okorenených lúčmi zapadajúceho slnka. Pri motoreste U Janíčkov potom už len naložiť bicykle na strechu a frčať domov.

Epilóg

Trasa je pomerne nenáročná, bez väčších stúpaní, jej náročnosť zvyšuje jedine jej dĺžka. Je vhodná pre crossové, prípadne horské bicykle, „galuskári“ by na niektorých úsekoch asi dosť nadávali. S vodou ani jedlom problém nie je. Trasa vedie cez viaceré dediny či mestečká, prípadne v tesnej blízkosti pri nich. Ako mapu sme používali listy z Turistického atlasu Česka 1 : 50 000 od SHOCart-u a tiež z Turistického atlasu Slovenska 1 : 50 000 od VKÚ. Na jazdenie po vyznačených trasách boli úplne postačujúce. Nevýhodou atlasu od VKÚ je však nedostatočné cyklistické značenie v okolitých štátoch (v rakúskej časti cyklistické značky chýbali úplne).

Užitočné odkazy

Cyklosprievodca po Lichtenštajnských stezkách
Lednicko-Valtický areál


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Náhornou plošinou Pokljuka s cyklovozíkom Už pri prvom pohľade do mapy mi bolo jasné, že Podjelje nebude nič všedné. Husté vrstevnice, kľukatá asfaltka a na lúkach roztrúsené … » celý článok 09/05/19 Jitka Švarcová Svet
Cyklotúra Na Poledník z Modravy s cyklovozíkom Neplánované výlety bývajú častokrát najlepšie. Len tak sa nechať viesť chuťou, intuíciou či počasím a vychutnávať si to, na čo máme práve v tom okamihu náladu. Môže sa zdať, že s bábätkom, navyše dostatočne náročným, sú tie časy už dávno preč, no opak je pravdou. Vďaka cyklovozíku si môžeme aj naďalej užívať slobodu jazdy na dvojkolesových tátošoch a po rokoch znova navštíviť Poledník. Neplánovane, trošku nechcene, no o to príjemnejšie. Pretože tentokrát sme si nevybrali my jeho, ale on nás. A stálo to za to. 29/11/18 Jitka Švarcová Svet
Svet Traunsee, Langbathseen a Offensee s cyklovozíkom Známy pohľad na traunkirchenský kostolík „plávajúci“ na Traunsee so siluetou majestátneho Traunsteinu v pozadí, ale aj menej okukaný Hinterer Spielberg „kúpajúci sa“ v neveľkom jazere Vorderer Langbathsee. Pokojná atmosféra menších jazier schovaných uprostred lesov, ale aj cyklochodík vedúci v rovnakom tuneli ako vyťažená hlavná cesta. Bicyklovanie nad jazerom, pri rieke aj v lese. To všetko za jeden deň aj s 15-mesačnou slečnou. Aj taká vie byť Soľná komora - Salzkammergut. 18/10/18 Jitka Švarcová Svet
Najnovšie články na titulke
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť … » celý článok 12/10/19 Boro Tomis Správy
Cyklotúra Okruh cez Stelvio, Mortirolo, Gaviu a Umbrailpass Bol koniec leta a počasie sa mierne kazilo, ako aj tento rok. Stále koncom augusta boli nejaké búrky a my sme nemohli nájsť správny termín, kedy vyraziť na v poradí už druhý cyklovýjazd do Dolomitov. V pláne bolo prejsť dvojdňovú trasu cez tri sedlá, so začiatkom v kempe v Trafoi a prespaním v penzióne Belvedere, tesne pod Passo Mortirolo. Návrat bol plánovaný cez Passo Gavia. 03/10/19 Michal Mikuláš Svet
Rozhovor M. Dobšovič: rekreácia je hlavnou funkciou mestských lesov Mestské lesy v Bratislave sme dlhodobo vnímali ako organizáciu, ktorá nevie alebo nechce skĺbiť ťažbu dreva s požiadavkami obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta na rekreáciu v prírode. Tí v sezóne prichádzajú na územie lesoparku rádovo v tisícoch, existuje údaj zo spočítavania návštevníkov spred pár rokov, ktorý hovorí o 7 tisícoch návštevníkov denne. Dôležitou zmenou v roku 2014 bolo zníženie ťažby v lesoparku z 18 000 m³ ročne na 5 000 m³ ročne. Tento rok mestskí poslanci prijali na slovenské pomery revolučnú zonáciu, ktorá ponecháva 54 % územia bez zásahov a aj vo zvyšku sa bude hospodáriť veľmi citlivo. O nej, ale aj o iných témach sme sa rozprávali s riaditeľom MLB Matejom Dobšovičom. 29/09/19 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Pomedzím Záhorie – Morava – Rakúsko 14/01/16 09:30 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Viedenská kotlina/Vídeňská pánev/Wiener Becken: Slovensko: Záhorie - Záhorská nížina (Borská nížina, Dolnomoravský úval)
      Česko-Morava: Juhomoravská panva - Dolnomoravský úval
      Rakúsko
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 218 m n. m.
    • min: 140 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 77 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.08.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.63813 ° SŠ
      dĺžka: 17.00044 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.63813 ° SŠ
      dĺžka: 17.00044 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • dediny, mestá a bufety v okolí trasy
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • crossový alebo horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.85