Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Telgárt – Pusté pole – Stratená

Cyklotúra smerujúca z Pohronia do údolia rieky Hnilec. Nenáročný výlet s množstvom prírodných, technických a historických zaujímavostí. Prírodné zaujímavosti na trase sú prameň rieky Hron, sedlo Besník, prameň rieky Hnilec, Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenský kaňon. Technické zaujímavosti sú unikátne stavby na železnici, slučka, ktorú tvorí železničná trať, Telgártsky a Besnícky tunel, Chramošský viadukt a Stratenský labyrint. A historické zaujímavosti sú Telgártske bojisko (SNP) a kostolík v Stratenej.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+320 m stúpanie, -470 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 13.08.2010
Pohoria
Nízke Tatry, časť Kráľovohoľské Tatry Spišsko-gemerský kras, časť Slovenský raj
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1010 m n. m.
  • Najnižší bod: 810 m n. m.
Voda
Telgárt, prameň Hrona, Pusté pole, ranč pod Ostrou skalou, Dobšinská Ľadová Jaskyňa (bufety), Stratená
Doprava
cestný bicykel
SHOCart mapy
» č.1106 Slovenský raj (1:50.000)

Trasa

Telgárt, železničná stanica – železničná zastávka Telgárt penzión (Telgártska slučka) – prameň rieky Hron – sedlo Besník – Pusté pole – Zadná dolina – Pusté pole – ranč pod Ostrou skalou – Stratená, časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Stratenský kaňon – Stratená; Stratená – Telgárt (vlak)

Cesta z Telgártu ku prameňu Hrona

Bezoblačná ranná obloha priam lákala von. Do železničnej stanice Telgárt sme sa dopravili autom. Miesto sme si vybrali zámerne. Správy od priateľov hlásili, že v čakárni miestnej železničnej stanice sú informačné panely s podrobnosťami a fotografiami z výstavby trate z Margecian do Červenej Skaly. Bola to absolútna pravda. Odporúčam si pred výpravou prečítať podrobnosti o unikátnej železničnej stavbe. Okrem iného sme sa dozvedeli, že stavebné práce boli vo verejnej súťaži zadané firme Müller a Kapsa a spojeným firmám Kruliš, Jáchymek a Schwarz, začali na najťažšom úseku stavby, pri Telgárte, 31. 5. 1931. Náročná stavba si vyžiadala postaviť 281 mostných objektov a 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m. Stavba trate bola rozčlenená na tri veľké stavebné oddiely. Prvý oddiel z Červenej Skaly za stanicu Dobšinská Ľadová Jaskyňa mal dĺžku 20,1 km. Druhý s dĺžkou 30,9 km siahal až po Vondrišel (Nálepkovo). Zvyšok stavby s dĺžkou 40,3 km mal na starosti tretí stavebný oddiel.

Jednotlivé úseky železnice boli do prevádzky odovzdávané v nasledovných termínoch: Červená Skala – Telgárt 01. 10. 1933, Telgárt – Dobšinská Ľadová Jaskyňa 28. 09. 1934. Celá trať bola slávnostným spôsobom uvedená do prevádzky dňa 26. 7. 1936.

Plní vedomostí sme sa vybrali popri rómskej osade cez Telgárt na jej vyšný koniec, kde na nás čakali najväčšie rarity železničnej trate. Trasa vedie príjemným stúpaním až k železničnej zastávke Telgárt penzión, ktorá sa nachádza pri portáli tunela, ktorý je najvýznamnejším tunelom stavby. Nižší portál sa nachádza pri zastávke Telgárt penzión. Je súčasťou originálneho a elegantného technického riešenia problému prekonania výškového rozdielu 31 m vedením trasy v slučke, bez komplikovaného a zdĺhavého rozvíjania trasy. Tunel má dĺžku 1239,4 m a leží – až na 83 m vchodovej priamky – v oblúku s polomerom 400 m a v stúpaní 12,5 promile.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Najzaujímavejšou mostnou stavbou tohto úseku je Telgártsky viadukt v stavebnom km 9,442. Je 86,2 m dlhý, 22 m vysoký a leží v priamej trati so sklonom 17 promile. Jeho stredný diel má otvor so svetlosťou 31,88 m a je vyhotovený ako železobetónová členená oblúková konštrukcia. Krajné diely z kamenného muriva pozostávajú každý z dvoch klenutých otvorov po 9,0 m svetlosti. Most je dobre viditeľný zo zastávky Telgárt penzión.

Po prehliadke tunela a viaduktu sme sa po hlavnej ceste vybrali stále hore kopcom k prameňu rieky Hron. Po ľavej ruke sme míňali prekrásny kamenný Chramošský viadukt s 9 otvormi, dlhý 112,6 m, situovaný vo výške 18 m nad terénom a v oblúku o polomere 300 m. Cesta nabrala celkom slušný sklon a celkom vhod nám prišla odbočka doľava k prameňu rieky Hron.

Hron pramení na styku Nízkych Tatier a Spišsko-gemerského krasu, na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole a juhozápadne od sedla Besník v nadmorskej výške približne 980 m n. m. Prameň leží na území NAPANT-u, na katastrálnom území obce Telgárt. Hron je riekou stredohorskej oblasti. Má snehovo-dažďový režim odtoku, najvyššie priemerné mesačné prietoky dosahuje v mesiaci apríl, najnižšie v mesiacoch január a február. Najvyšším bodom povodia je vrchol Ďumbiera (2 043,4 m n. m.). Hron je druhou najdlhšou riekou Slovenska. Povodie zaberá 11 % územia Slovenska.

Z Pohronia cez sedlo Besník k prameňom Hnilca

Oddych pred stúpaním do sedla Besník nám padol ozaj dobre. Stúpanie do sedla sme zvládli bez ujmy. Cesta sa strmo stočila vľavo a pred nami sa otvorili krásne výhľady na Kráľovu hoľu. Pod našimi kolesami bol zas Besnícky tunel.

Besnícky tunel prechádza v traťovom úseku Telgárt penzión - Dobšinská Ľadová Jaskyňa popod Besnícke sedlo (1005 m n. m.). Svojou dĺžkou 848,5 m je druhým najdlhším tunelom na trati Červená Skala - Margecany. Tunel skoro celý leží v priamke. Trať v tuneli v km 80,431 dosahuje vrcholového bodu s nadmorskou výškou nivelety 955,5 m n. m. Lom nivelety je najvyšším bodom normálneho rozchodu na tratiach ŽSR.

Zjazd zo sedla Besník k horskému hotelu Pusté pole je príjemná záležitosť. Cesta klesá miernymi oblúkmi a rýchlosť nebezpečne narastá. Tachometer sa zastavil niekde okolo rýchlosti 55 km/h. Cesta je však široká a pomerne bezpečná. Trasu som už absolvoval viackrát a musím konštatovať, že od zavedenia elektronického mýta sa stala vyhľadávanou najmä poľskými kamionistami.

Nasledovala zastávka na terase horského hotela, kde sme doplnili tekutiny. Pekná lesná asfaltka súbežná so zelenou turistickou značkou nás viedla hlboko do údolia pod názvom Zadná dolina. Pôvodný plán bol zájsť až k prameňu Hnilca. No ako to už v horách chodí, zrazu sa ochladilo a obloha stmavla. Možno bol impulzom k otočeniu sa aj koniec asfaltu. Nech je to už ako chce, otočili sme bicykle a zbavili sa prudkého stúpania.

Hnilec pramení na východnom svahu masívu Kráľovej hole, blízko sú pramene významných riek Hron, Čierny Váh a Hornád. Rieka Hnilec preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch. Na svojom hornom toku má Hnilec ráz horskej bystriny, ktorá sa prediera malebným údolím na rozhraní Slovenského raja a Slovenského rudohoria. Na svojom hornom toku nad obcou Stratená rieka Hnilec vytvára tiesňavu Stratenský kaňon. Pri Dedinkách bola na rieke vybudovaná priehrada Dedinky - Palcmanská Maša, ktorá slúži ako prečerpávacia vodná elektráreň.

Dobšinská Ľadová Jaskyňa - Stratená

Dlhý, predlhý zjazd začínajúci v Zadnej doline a končiaci v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni sme si vychutnávali. Po pravej strane sme minuli ranč pod Ostrou skalou, kde sa dá slušne najesť s poznámkou, že obed si dáme na parkovisku pri jaskyni. Po pravej strane sme obdivovali NPR Ostrá skala, ktorá je výrazný krajinný a geomorfologický prvok v doline rieky Hnilec. Veľké bolo naše sklamanie, keď sme dorazili do osady Stratenej - Dobšinskej Ľadovej Jaskyne. Všetko, ale úplne všetko bolo zatvorené. Nejako nám nešlo do hlavy, že v čase augustovom, v plnej sezóne jednoducho v pondelok nikto nerobí. Sklamaní sme sa pustili ďalej. Ako keby sa všetko pokazilo. Obloha sa zatiahla úplne a prvé kvapky nás hnali vpred. Pred cestným Stratenským tunelom nastala dilema, kadiaľ. Dážď-nedážď, vydali sme sa prejsť si Stratenský kaňon.

Stratenský kaňon je kratší, ale veľmi romantický kaňonovitý úsek horného toku Hnilca medzi osadami Stratená a Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Pôvodne ním po celej dĺžke viedla cesta, ale výstavbou tunela povyše obce Stratená sa podstatná časť tejto rezervácie stala prístupná len pre peších. Stratenský kaňon leží v národnej prírodnej rezervácií Stratená s piatym, teda najvyšším stupňom ochrany. Preto je pohyb možný len po značenom turistickom chodníku.

Obec Stratená nás privítala lejakom a k slovu prišli pršiplášte. Naším jediným prianím bolo nájsť nejakú oázu sucha a tepla v podobe nejakého stravovacieho zariadenia. Našťastie sa neopakovala situácia z Dobšinskej Ľadovej Jaskyne. Dokonca sme mali na výber z troch zariadení. Zvíťazil penzión s skrytou terasou. Pohľad na hodinky neveštil nič dobré a obed sa konal takpovediac zrýchlene.

Pre cestu späť sme zvolili vlak. V lejaku sme sa premiestnili na zastávku Stratená a dúfali, že vlak bude schopný poňať naše bicykle. Veru zovrelo nám srdce, keď sa v oblúku objavil jednovozňový vlak. Našťastie personál to zorganizoval tak, že sme v pohode naložili bicykle a odviezli sa späť do Telgártu. Čuduj sa svete, v Telgárte svietilo slniečko.

Záver

Cyklotúru odporúčam ako malý, cca 25 km výlet s pomerne pohodovým reliéfom. Povrch je všade asfaltový, vhodný aj pre cestné bicykle. V našom prípade sa zmenil na celodenný poznávací výlet. Odporúčam dopredu si naštudovať všetko o železnici a aj o prírodných krásach trasy. Je naozaj čo obdivovať. Upozorňujem na nepríjemne silnú premávku kamiónov medzi Telgártom a odbočkou na Poprad v Pustom poli.

Zdroje informácií:

Vlaky.net
Wikipédia

Fotogaléria k článku

Najnovšie