Trasa

Čadca, centrum – Husárik – Griečovci – Zákopčie – Raková – Korcháň – Megoňky – Milošová – Drahošanka – Oščadnica – Horelica – Čadca, centrum

Javornícka etapa, dĺžka 14 km, vrchol 730 m

Trasu začínam blízko turistického smerovníka Čadca, centrum. Cestu zo stanice Čadca alebo zastávky Čadca-mesto nájdete ľahko. Kto by pricestoval autom, môže zaparkovať pri Bille. Pokračovať budem v stúpaní po červenej turistickej značke – po ulici Slovenských dobrovoľníkov a odbočením vľavo po Ulici 17. novembra okolo cintorína.

Tu už je stúpanie značne strmé. Zľava míňam Gymnázium Jozefa Miloslava Hurbana a vstupujem do vysokého smrekového lesa. Stúpanie sa zmierni po chvíli v osade U Krkošku, kde cesta na chvíľku dokonca klesá. Z osady možno vpravo odbočiť do osady Buty a vrátiť sa do centra Čadce cez sídlisko Kýčerka. Alebo pokračovať rovno traverzom po asfaltovej lesnej ceste až na dolný koniec Zákopčia. Ja však odbočím vľavo smerom na horský hotel Husárik. Cesta príkro stúpa, ešte pred vstupom do mladého lesa sú pekné spätné pohľady na sever. 900-metrový úsek k hotelu je najnamáhavejším stúpaním na trase. Cyklista si vydýchne len na okraji niekdajšieho lyžiarskeho svahu, aby sa opäť spotil pri vystúpaní nad úroveň hotela. V malej osade Husárikovci končí asfaltka a pokračuje kamenistá cesta. Ponad hotel už vykúka severná časť Malej Fatry.

V týchto miestach leží najvyšší bod etapy aj celej trasy 730 m n. m. Cesta sa zvažuje k tur. rázcestiu Za Husárikom. S potešením registrujem obnovené turistické značenie z roku 2009. Pokračujem vľavo po vrstvenici cez osadu Griečovci, kde ma prenasleduje zúrivý krpatý pes. Za osadou je opäť vynovené tur. rázcestie Griečovci, kde schovám bicykel do trávy a vyjdem kúsok do kopca. Z týchto miest je pekný pohľad na údolie Rieky, ktoré sa zarezáva do severného konca Javorníkov a na hrebene, ktoré ho obklopujú. Po chvíli pokračujem po hrebeni medzi kríkmi až do lúčneho sedla, z ktorého je výborný výhľad, tentoraz na juh. Po pravej strane sa už črtajú osady Zákopčia, „najrozťahanejšej“ obce Horných Kysúc.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zo sedla sa spustím vpravo neznačenou lúčnou cestou. Svišťanie vetra okolo uší vystrieda pískanie bŕzd, lebo cesta ústi do rozbitého skalnatého úvozu. Všetky kysucké pohoria majú flyšový charakter, pôda je nepriepustná a po častých zrážkach sa každý výmoľ či zahĺbená cesta mení na dravý potok. O chvíľu už bicykel pre istotu tlačím až k prvým domom Zákopčia – U Holých. Dedinu opúšťam po asfaltke rýchlosťou takmer 40 km/h. Slušné klesanie trvá lesným úsekom až do centra Zákopčia (pri kostole), kde sa napojím na hlavnú cestu. Až po koniec Zákopčia, kde sa so mnou rozlúči chutná veverica v znaku obce, netreba príliš šliapať do pedálov. V týchto miestach sa pripája sprava lesný traverz z osady U Krkošku, keby sa niekomu nechcelo stúpať na Husárik. Ešte zostáva pár kilometrov do obce Raková, kde treba zabočiť doprava na cestu č. 487 (pozor, je frekventovaná) a po 200 m doľava na cestu smerom na Korcháň.

Turzovská etapa, dĺžka 15 km, vrchol 600 m

Asfaltová cesta začne z údolia rieky Kysuce opäť stúpať, tentoraz cez Turzovskú vrchovinu. Stúpanie je pohodové, postupne míňam viaceré osady Rakovej až k záveru doliny, do osady Korcháň. Tá sa rozkladá až po úpätie Veľkého Polomu, ktorý už patrí do hraničného hrebeňa Moravsko-sliezskych Beskýd. Pokračujem až k modernému kostolu sv. Cyrila a Metoda, z návršia je výhľad až na dominanty Malej Fatry.

Vrátim sa kúsok späť k predajni Jednota a zabočím medzi chalupy doľava (bez zachádzky ku kostolu by to bolo vpravo). Pri Jednote je aj cyklistický rázcestník, cyklotrasa č. 2406 je ďalej v teréne nevýrazne značená. Úzka cesta sa prudšie kľukatí na plochý hrebeň (600 m), kde sa skončí asfaltový povrch. Z týchto miest je pekný spätný pohľad na Korcháň a výrazný, po polomoch takmer lysý vrch Bahaňa. Nasleduje rovný úsek okrajom hory a prudšie klesanie skalistou cestou.

O chvíľku opäť začína asfaltová cesta, mierne stúpajúca cez osadu Vyšné Megoňky, ktorá už administratívne patrí Čadci. Po príchode na hlavnú cestu pri konečnej zastávke autobusu zabočím doľava a navštívim bývalý kameňolom Megoňky (prírodná pamiatka). Ten je známy výskytom kysuckých kamenných gúľ, objavil som však len posledného mohykána. Guľa má priemer takmer zodpovedajúci výške človeka a je rozťatá napoly. Menšie, krajšie gule krášlia súkromné záhrady, ľudia ich odniesli ešte pred vyhlásením ochrany územia.

Od kameňolomu krátko vystúpam k zastávke autobusov a spustím sa dole. Cesta vedie paralelne s dolinou z Rakovej na Korcháň, ktorou som stúpal. Sklon cesty ma rozbehne na rýchlosť 50 km/h, žiaľ po kilometri ma spomalí krátke, strmšie stúpanie na Nižné Megoňky. Tu treba dať prednosť na ceste vedúcej smerom na Mosty u Jablunkova (ČR).

Ďalej sa už prevažne klesá zastavaným územím osád Milošovej. Treba si dať pozor na dopravné predpisy, povolená rýchlosť 30 km/h je min. o 10 km nižšia, ako ma ťahá gravitácia na padáčiku pri novom kostole. Postupne nasledujú asi zo tri krátke úseky, kde treba opäť šliapnuť do pedálov, inak sa pohodlne klesá. Za Milošovou nasleduje Podzávoz a most cez Čierňanku, ktorý práve opravujú a prepravu riadia cestári – prenesiem radšej bicykel cez rozbitý chodník. Cesta vyústi na E75 (pozor, je frekventovaná), po ktorej prejdem vľavo cez most ponad železničnú trať a hneď zabočím vpravo.

Beskydská etapa, dĺžka 17 km, vrchol 680 m

Na cyklomape je nasledovná trasa vyznačená ako č. 5402, značenie v teréne však chýba. Najprv idem pozdĺž koľajiska stanice, kde ma zaujmú poľské lokomotívy. Neviem z akého roku pochádzajú, ale vyzerajú archaicky. V súčasnosti premáva z Katowíc do Žiliny aj stará poľská motorová jednotka, jazda v nej je zážitok.

Kúsok nad stanicou sa cesta prudko zvrtne vľavo a začne sa stúpanie tromi nefalšovanými serpentínami medzi domami a neskôr tiahlym stúpaním až do osady Najdkovci. Plochý odlesnený hrebeň poskytuje rozhľady na Čadcu aj široké okolie. Do osady Liškovci už cesta príliš nestúpa. Za osadou pokračuje nádherný úsek cez lúku a les, kde sa dokonca chvíľu klesá. Za lesom sa už objaví v ostrom slnečnom svetle v miernom svahu osada Drahošanka, najvyššie položená a posledná na tomto hrebeni. Drahošanka má tvar U, pravou vetvou je trasa kratšia.

Keďže som tu bol pešo, skúsim ísť vľavo. Aj tak treba za poslednými domami vystúpať na lúku k vysielaču. Kúsok ďalej je trigonometrická značka na kóte Drahošanka (641 m), odkiaľ je pekný kruhový výhľad. Je tu aj prístrešok zo starej chvojiny a ohnisko. Ďalej pokračujem lúčnou cestou vpravo. Odlesnený hrebeň tu má charakter malej planiny. Lúčnu cestu o chvíľu vystrieda skalnatý, stúpajúci úvoz, takže tých pár metrov radšej potlačím. O chvíľu som na úpäťovej lesnej asfaltke, z priesekov ponad Bukovskú dolinu sa zjavuje Drahošanka.

Cesta plynulo stúpa do sedla (680 m) v masíve Javorské. Vyčíňala tu víchrica a po nej prišli lesníci. Naposledy som tu bol v januári, úplne sa to tu zmenilo. Hneď za sedlom sa však otvorí krásny pohľad na juh ponad rúbanisko – v doline Kysuce obec Krásno nad Kysucou, Kysucká vrchovina a nad ňou celá Malá Fatra, ktorá sa na horizonte stráca v letnom opare. Za sedlom si nohy oddýchnu a začnú pracovať ruky na brzdových páčkach. Asfaltový povrch je rozrušený a cesta kľukatá. Na jednom úseku treba dokonca chvíľu stúpať.

Takmer celá pravá strana (do doliny) je odlesnená, takže si možno užívať aj výhľady. Niečo južnejšie už vidno dolný koniec Oščadnice a ponad stromy sa zjaví Veľká Rača. V týchto miestach je prudká odbočka vpravo, na ktorú zamierim. Keby som pokračoval priamo, prídem do centra Oščadnice. Mám však už dosť, tak sa spustím po relatívne dobrom asfaltovom povrchu dole. Rýchlosť 50 km/h však musím rýchlo znížiť, nasleduje 90° zákruta vľavo s pozostatkami lesnej ťažby, ďalšia 180° vľavo a ešte strmé klesanie na dolný koniec Oščadnice. Odtiaľto pokračujem po starej ceste cez Čadcu, mestská časť Horelica.

Po dokončení obchvatu cez rovnomenný tunel je málo frekventovaná a navyše možno ísť po chodníku, ktorý má upravené prechody cez obrubníky. Chodník chýba len v úžine pod cintorínom, kde je aj cesta užšia, úsek má asi len 150 m. Za Horelicou nasleduje prudšie stúpanie cez most ponad Kysucu, ČOV a železničnú trať. Onedlho sa ocitnem vo východiskovom bode celej trasy.

Súhrnné údaje:

- vhodný typ bicykla: horský
- minimálna výška: Oščadnica, dolný koniec 400 m
- maximálna výška: Čadca, osada Husárikovci 730 m

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek