Trasa

Plavecký Mikuláš – Vojenský obvod Záhorie, horáreň Nová Haluška – ÚEV Šranecké piesky – lesný závod Šránek – mlyn na Lúkach – letisko Senica – železničná stanica Senica nad Myjavou – Senica, centrum – Hlboké – Hlovek – Vojenský obvod Záhorie, obec Záhorie – horáreň Nová Haluška – Plavecký Mikuláš

Plavecký Mikuláš

Spustíme sa dolu Plaveckým Mikulášom, okolo kaplnky sv. Floriána na námestí s obnovenou starou studňou. Napojíme sa na cestu smer Plavecké Podhradie, z ktorej asi po 300 metroch pri poľnohospodárskom podniku odbočíme doprava smerom k železničnej stanici. Kedysi tu jazdil červený vláčik s dvoma vagónmi – lokálka zo Zohoru s konečnou v Plaveckom Mikuláši. Koľajnice do nikam zostali, okolie staničky je vzorne upravené, tráva pokosená, iba vláčik chýba. Škoda, využívali by ho určite aj cyklisti pri cestách do tejto krásnej oblasti Záhoria.

Vojenské lesy

Pokračujeme cez prvú otvorenú závoru do Vojenského obvodu Záhorie. Hubárska sezóna je v plnom prúde, tak na mnohých miestach parkuje nezvykle veľa áut. Vstup do vojenských lesov majú povolený obyvatelia najbližších obcí, samozrejme iba v čase, keď sú otvorené závory, čo znamená, že tu neprebiehajú žiadne vojenské akcie. Odbočujeme doprava, všetko tu nádherne vonia. Je teplý deň, ktorý ešte viac dá vyniknúť okolitým vôňam. Les je prekrásny, borovicové výsadby striedajú listnaté stromy, najmä buky. Vďaka mimoriadne vlhkému letu je všade okolo šťavnatá zeleň. Cesta je široká, asfaltová, takže nemusím veľmi pozerať pod kolesá, oveľa radšej pozerám okolitú krásu a neviem sa vynadívať.

Šranecké piesky

Neďaleko druhej otvorenej závory po ľavej ruke vidím akýsi zvyšok malej budovy, či bunkra alebo skladu, neviem. Vedľa je kovová konštrukcia vyhliadkovej veže. Zaujme ma najmä náučná tabuľa. Som prekvapená, nakoľko vďaka závorám, aj keď otvoreným, sa tu cítim tak trochu ako votrelec – aj napriek povolenke na vstup, ktorú má manžel vo vrecku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ale späť k informačnej tabuli: Územie európskeho významu SKUEV0316 Šranecké piesky - Územie, v ktorom sa nachádzate, patrí do sústavy území európskeho významu NATURA 2000. Hlavným predmetom ochrany sú vzácne spoločenstvá vnútrozemských panónskych pieskových dún a vresovísk, ktoré patria k najviac ohrozeným biotopom v celej Európe.

Fíha, vedela som, že záhorácka piesková vnútrozemská púšť je unikátom. Doma potom vygooglim ďalšie informácie na www.sopsr.sk

Trasa sa príjemne vlní, keď sa mi už nechce šliapať do mierneho kopca, objaví sa krátky zjazd. Po takejto malej odmene majú nohy zasa chuť potiahnuť ďalšiu terénnu vlnku. Míňame veľký bunker po ľavej strane a pred nami sa objavia piesočné duny. Naozaj nie sme nikde pri mori, sme stále na Záhorí. Dnes je tu ale nejako živo, terénne autá, nejaké štvorkolky a dokonca veľká tatrovka. Keď odbočíme doľava, lebo inde sa nedá, prídeme na miesto, kde účastníci tejto akcie parkujú a veľká tatrovka má na sebe označenie www.dakar.cz.

Takže tu trénujú? Neviem, možno. Pokračujeme kúsok (cca 1 km) nespevnenou cestou rovno, až prídeme k odbočke, ktorú nazveme „pri rohatom strome“ - je to listnáč, z ktorého trčia suché konáre prekrytého suchára a tak mu vytvárajú veľmi zaujímavé rohy. Tu odbočíme doprava. Piesku je tu dosť, občas „potupne“ tlačíme dokonca aj po rovine. O chvíľku podlezieme závoru a sme opäť na asfaltke. Odbočíme doľava. Nikde nie sú značky, ale my vieme, že nás privedie k hlavnej ceste Jablonica – Senica.

Sme ale rozhodnutí, že po nej nepôjdeme a skôr nájdeme odbočku, ktorá by nás doviedla do Senice mimo tejto hlavnej cesty. Pri smerovníku Lesný závod Šránek odbočíme doľava a dostaneme sa na lúku s poľovníckym posedom. Vyzerá to tu ako malý koniec sveta, žiadna ďalšia cesta či chodník. Zjavne to nebude ten správny smer. Chcelo by to mapu. Poobzeráme sa a vraciame sa späť k spomenutej odbočke. Po asfaltke pokračujeme až skoro k železničnému priecestiu a tesne pred mostíkom cez rieku Myjava odbočíme doľava na poľnú, veľmi dobre upravenú cestu. Po pravej ruke vo vzdialenosti 200-300 m je železničná trať. Touto cestou sa dostaneme až na železničnú stanicu Senica nad Myjavou. Kúsok pred ňou vyjdeme na asfaltku, toto je značená cyklocesta zo Senice do Borského Mikuláša.

Senica

V Senici na námestí je pusto, pozrieme si rímskokatolícky kostol zo 17. storočia a vedľa neho kaplnku svätej Anny, ktorá predstavuje najstaršiu stavebnú pamiatku v meste Senica. Po porade s miestnymi sa dostaneme do centra diania. Kopa stánkov s typicky jarmočným tovarom. Najkrajšie sú stánky s výrobkami ľudových remeselníkov. Trochu ma zarazí predaj syrov bez chladenia v tomto teplom letnom počasí, ale beriem to ako vlastnú „profesionálnu deformáciu“ a odpustím si komentár. Z amfiteátra sa ozýva ľudová hudba. V príjemnom bufete v chládku si dáme pečenú rybu a kofolu a počúvame koncert. Ešte si prikúpime skalický trdelník do taštičky a už máme dnešnú kultúrnu vložku odškrtnutú.

Hlboké

Senicou prechádzame smerom na Jablonicu, pri benzínovej pumpe je vľavo úzky chodník medzi stromami, týmto sme sa dostali mimo premávky k odbočke na Hlboké. Po 3 km ľahkého stúpania po veľmi slabo frekventovanej ceste sme v obci, kde pôsobil Jozef Miloslav Hurban, jedna z vedúcich osobností slovenského národného obrodenia. Pri kostole je jeho pomník a neďaleko v bývalej budove školy je pamätná izba, venovaná jeho životu a dielu.

Zjazd smer Jablonica je odmena, ktorú si mimoriadne vychutnávame. Pozerám po okolitých poliach s kukuricou a slnečnicami, ukazujú peknú úrodu.

Obec Záhorie

Prejdeme cez hlavnú cestu a pokračujeme už známou cestou až do obce Záhorie. Majú tu multifunkčné ihrisko s bazénom, volejbalovým ihriskom, tenisovým kurtom, veľkou trávnatou plochou, farebnými lavičkami, pingpongovým stolom. Ľutujeme, že nemáme plavky a tak si aspoň dáme kofolu a zjeme trdelník. Vedľa je Vojenský technický a skúšobný ústav, oproti na parkovisku je ďalšia informačná tabuľa „Obnova a manažment spoločenstiev pieskových dún vo vojenskom výcvikovom priestore Záhorie“, hovoriaca o možnosti zosúladenia jeho vojenského využitia so záujmami ochrany prírody.

Cez vojenský obvod sa už známou cestou vraciame do Plaveckého Mikuláša za teplého podvečerného slniečka. Hubárov ubudlo, len niekoľko ich ešte s poloprázdnymi alebo poloplnými košíkmi križuje les. Jedno pivko v krčme u Maryšky a hup-šup pod sprchu.

Záver

Úlohu sme splnili, do Senice sme sa mimo frekventovanej cesty dostali. Trasa nie je náročná, určite ju zvládnu aj deti, vzhľadom na piesok je treba trekový bicykel a s croozerom by to asi bola fuška.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek