Trasa

Vychylovka Rycierky – sedlo Demänová – Oravská Lesná, penzión Severka – Tanečník – sedlo Demänová – Múzeum Kysuckej dediny Vychylovka - Rycierky

Ráno nakladáme stroje a presúvame sa cez Čadcu do Novej Bystice. V časti Vychylovka Rycierky pri predajni potravín parkujeme, vykladáme stroje a volíme ideálny počet vrstiev oblečenia aj vzhľadom na vyše 300 m prevýšenie do sedla Demänová. Vidíme upútavku a smerovník k Múzeu Kysuckej dediny. Nechávame si ich nakoniec ako čerešničku na torte.
Odbočujeme vpravo cez želeničnú trať na spomínanú cestu tretej triedy. Ale zasa také jednoduché to nebude. Cesta vedie popri potoku Vychylovka a tohtoročná vysoká voda tu narobila veľa škôd, cesta je na mnohých miestach podmytá a ďalšie zrážky by už asi nevydržala. Prvou dnešnou prekážkou je kopa kamenia vysypaná na cestu vrátane potrebných mechanizmov, ktoré sa nimi snažia upraviť breh tak, aby prípadný nápor vody vydržal. Dostávame otázku, čo tam robíme. Nakoľko ani pri odbočke, ani nikde po ceste neboli značky zakazujúce vjazd, resp. prejazd, vynucujeme si možnosť preniesť bicykle a pokračovať. Nesúhlas si veľmi nevšímame a frfľanie prehlušuje valiaca sa voda.

Sedlo Demänová

Cesta je veľmi pekná, na niekoľkých miestach vidíme do skanzenu. Kľukatí sa serpentínami, stúpanie je postupné a bolo by pohodlné, keby nebola cesta tak veľmi zanedbaná. Blato, zbytky po ťažbe dreva, kopy haluzia z ihličnanov, kamene, veľa výtlkov, podmytých úsekov a prepadnutých častí krajnice a znova blato a blato. Treba hľadieť pod kolesá a obzeranie okolitých scenérií obmedziť na minimum. Z lesa sa ozývajú píly, na ceste stojí traktor s naštartovaným motorom bez vodiča, a tak rýchlo šliapeme, aby nám nejaký strom neskončil nebodaj na hlave. V sedle Demänová, kde si podávajú ruky Kysuce s Oravou, je smerovník, tabuľa o Oravskej lesnej železnici a aj pekné odpočívadlo. Pauzujeme, pijeme čaj z termosky a chrúmeme tyčinky. Máme dobrú náladičku, prvý výšľap máme za sebou a teraz nás čaká zaslúžený zjazd do Oravskej Lesnej. Počujeme trúbenie a hľa, veď sme pár metrov od koľajiska. Práve prichádza minisúprava s vozňom pre cca 10 pasažierov.

Oravská lesná železnica

Je to národná kultúrna pamiatka s veľmi dlhou a zaujímavou alebo skôr pohnutou históriou. Dnešných 8 km na trase Tanečník – sedlo Beskyd bolo obnovených a uvedených do prevádzky na jar roku 2008. Ide o časť pôvodného prepojenia Oravskej a Kysuckej lesnej železnice v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník vybudovaný v roku 1926. Spojením Oravskej a Kysuckej lesnej železnice vznikol jeden integrovaný dopravný systém na hlavnom úseku Oščadnica – Lokca, dlhý viac ako 60 km. Na najťažšom úseku dlhom 2,5 km vedúcom cez kysucko-oravské pomedzie museli súpravy lesnej železnice prekonať výškový rozdiel 217 metrov. Umožňovali im to tri hrotové úvrate. Železnica slúžila počas celého obdobia I.ČSR i Slovenského štátu, komerčná prevádzka dosiahla svoj vrchol v päťdesiatych rokoch 20.storočia. Trať bola následne zrušená a demontovaná a 31.12.1971 bola oficiálne ukončená prevádzka Po zrušení bola železnica bez majiteľa sa o záchranu chátrajúcej pamiatky sa starali hlavne dobrovoľníci.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Oravská Lesná

Zakývame a pomaly pokračujeme ďalej. Krajina je otvorená, tešíme sa z veľmi pekných výhľadov smerom na Oravské Beskydy. Postupne prechádzame a míňame osady Demänová, Kubínska a Brišovka, až zídeme do Oravskej Lesnej. Túto obec v roku 1732 založil gróf Erdődy. Svoj rozmach zaznamenala najmä v čase stavby železnice. Za návštevu určite stojí aj rímskokatolícky kostol Sv. Anny postavený v secesnom štýle. Vďaka drevenej veži a drevenej vstupnej bráne veľmi dobre zapadá do tunajšieho prostredia. V penzióne Severka sa výborne naobedujeme. Na námestí sme nezbadali značky, tak ďalší smer konzultujeme s učiteľkami, ktoré sem prišli na obed. Ideme po hlavnej ceste číslo 520 až na koniec obce a tu odbočíme smerom k stanici Oravskej lesnej železnice. Ideme miernym stúpaním popri Jurigovom potoku, najprv okolo lyžiarskeho strediska a chaty Kohútik a následne k stanici Tanečník.

Tanečník

V budova železničnej stanice Tanečník je zároveň aj múzeum, ktoré je možné si pozrieť bezplatne. Sú tu exponáty viažuce sa k výstavbe lesnej železnice z Oravskej Lesnej do Lokce ešte počas I. svetovej vojny. Umožňovala vyvážať drevo z lesných správ Oravského komposesorátu, nemala však žiadne priame spojenie s verejnou železničnou sieťou. To získala až po spojení s kysuckou časťou. V areáli je pekné detské ihrisko – samozrejme s dreveným vláčikom. Aj by sme sa odviezli, ale naša cyklistická česť nám to nedovolí a tak s úsmevom alebo bez neho sadáme opäť na bicykle a vieme, že musíme opäť vystúpať do sedla Demänová. Volíme čiastočnú skratku po neupravenej ceste blízko koľajiska, následne sa dostávame na cestu, ktorou sme prišli. Všade je dostatok značiek, nedá sa zablúdiť. Druhá zastávka v sedle Demänová už prebehne bez dopĺňania kalórií, tešíme sa do Kornianskej krčmy.

Múzeum Kysuckej dediny

Zjazd do Vychylovky si veľmi neužívame „vďaka“ kvalite cesty. V jednej zákrute je neoznačená odbočka doprava, ktorá vedie priamo do skanzenu. Prostredie je tu naozaj prekrásne. Citlivo do prírody je osadených 34 obytných, sakrálnych, technických a hospodárskych stavieb pochádzajúcich z rôznych kútov Kysúc. Každá má dostatok priestoru, aby vynikla jej jedinečnosť. Na bicykli všetko preskúmame a s veľkou radosťou robíme pauzu v Kornianskej krčme. Túto pôvodnú drevenú krčmu z Korne rozobrali a umiestnili v skanzene, kde naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu. V skoro domácom prostredí (zopakujem, že základňu máme práve v obci Korňa) s veľmi vkusným interiérom si dáme čaj a niečo k nemu aj do neho.

Úvraťová lesná železnica

Opúšťame skanzen. Pri vchode je zástavka úvraťovej lesnej železnice, ktorá je časťou už spomínaného spojenia Oravy a Kysúc. Dnes je v prevádzke 7 km okruh od skanzenu k 1. úvrati Chmúra a späť cez Kubátkov k skanzenu, jazda trvá 45 minút a v peknom počasí je veľkým zážitkom nielen pre deti. Je to unikátne technické dielo, ktoré je jediné svojho druhu v Európe. Podobný úvraťový typ železnice je známy len z peruánskych Ánd a zo Skalnatých vrchov v USA.
K autu to máme ešte pár príjemných kilometrov s miernym klesaním.

Slovenský orloj

V rámci pravidelnej hodiny vlastivedy sa na záver zastavíme v Starej Bystrici. Táto obec má naozaj prekrásne obnovené centrum, rínok sv. Michala Archanjela. Jeho novou dominantou je Slovenský orloj. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu. Kostru orloja tvorí 80 dreveným ramien. Šesť bronzových plastík, ktoré sú umiestnené vo výklenkoch orloja: k našej najstaršej histórii viažuci sa knieža Pribina a kráľ Svätopluk, z 19. storočia Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to M. R. Štefánik a Andrej Hlinka. Sedem sôch apoštolov vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom. Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Tu si urobíme spoločné foto.

Záver

Trasu sme pôvodne chceli absolvovať zo Starej Bystrice, pre chladné počasie a hrozbu dažďa sme zvolili skrátenú trasu. Pôvodný plán by ponúkol 63 km.
Trasa je stredne náročná, vhodná pre trekový bicykel, cestné spojenie je vyhovujúce, môžeme odporučiť.

Použité zdroje

Slovensko – Putovanie po regiónoch – vydavateľstvo Dajama
www.starabystrica.sk

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek