Trasa

Heľpa (ŽST) – Heľpa – Nižné Dolinky – dolina Krivuľa – sedlo Priehyba – Driečna dolina – Ráztoky – dolina Ipoltica – Čierny Váh – Svarín – Kráľova Lehota (ŽST)

Z Bratislavy do Heľpy vlakom

Napriek relatívne veľkej vzdialenosti z Bratislavy do Heľpy (302 km) sme sa rozhodli pre jednodennú túru. Pri troche šťastia sa to dá celé s prehľadom zvládnuť. Vyzbrojení cestovnými lístkami (odporúčam zľavu ZSSK „skupina“) a miestenkami pre bicykle sme nastúpili do legendárneho rýchlika R 811 Horehronec niekedy krátko po šiestej hodine rannej. Miestenky pre bicykle sú niekedy dôležité, lebo cesta môže stroskotať na plnosti služobného vozňa. Odporúčam prípadne vopred nahlásiť skupinu cyklistov na cool centrum ZSSK, aby sa predišlo sklamaniu. Cesta v dobrej nálade ubehla rýchlo, krátko po jedenástej hodine sme sa už aj vykladali v ŽST Heľpa. V Heľpe sa nás zišlo spolu 14 aj s priateľmi, ktorí sa dostavili z Košíc.

Heľpa

Napriek takpovediac obednému času a slniečku, ktoré sa zubilo, nebolo ktovieako teplo. Nakoniec sa to dalo očakávať, veď je posledný septembrový víkend. Zo železničnej stanice sme vyrazili smerom po pravej ruke. Svižné stúpanie po ceste II. triedy číslo 66 dávalo tušiť, že nás čaká zaberačka od samého začiatku. Zhruba v strede obce sa prudko stáčame vľavo. Cesta cez obec vedie súbežne s turistickou značkou. Samotná Heľpa dýcha históriou Horehronia. Množstvo prekrásnych dreveníc pripomína zašlé časy slávy tejto, na miestne pomery, veľkej obce. Pamätám si zo začiatku osemdesiatich rokov minulého storočia aj miestny zvyk chodiť do kostola v krojoch. Bohužiaľ, dnes už sme krojované dámy nestretli.

Heľpa – sedlo Priehyba

Opúšťame obec za stáleho stúpania. Tesne za obcou je prvá zastávka pri pomníku vojaka, zrejme partizána, ktorý tu položil svoj život počas II. svetovej vojny. Predpokladám, že ho tam inštalovala jeho rodina, keďže nápisy sú v azbuke. Zaujalo ma slovo „chudožnik“, ktoré v Ruštine znamená umelec. Ktovie, aký osud zavial ruského umelca do slovenských hôr. Pri pomníčku niektorí cyklisti zhadzujú prvé vrstvy oblečenia. Ďalšia zastávka je pri prameni „vajcovky“, kde letia dole ďalšie vrstvy oblečenia a do fliaš čapujeme nie veľmi voňajúcu, ale chutnú vodu vyvierajúcu v doline Krivuľa. Údolie sa stále zužuje a cesta sa stáva strmšou a strmšou. V momente, keď sa údolie končí strmými stenami z každej strany, cesta sa zvŕta prudko doľava a my stúpame po hrane údolia širokou serpentínou na bočný hrebienok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Boli sme dosť prekvapení, že nás obiehalo niekoľko osobných automobilov, ktoré evidentne smerovali z Horehronia na Liptov. Nemohol som sa ubrániť úsmevu, keď sme na zadnom sedadle jedného z nich videli zákusky. Oblečenie posádky jasne naznačovalo, že idú na Liptov za účelom účasti na svadbe.

Pod nami sa začali objavovať prekrásne výhľady na Horehronie. Postupne sme objavovali miesta, ktoré poznáme poväčšinou iba z postávania okolo železničnej trate. Majestátna Kráľova hoľa sa však stále ukrývala v oblakoch. Pred nami sa objavil koniec hrebienka bočného údolia a to znamenalo, že sme sa opäť čelom obrátili k Tatrám a výhľady na Horehronie nám ostali za chrbtom. Po pravej ruke sme videli Veľkú Vápenicu (1691 m n. m. ), ktorej vrchol bol ešte v oblakoch. Po pravej strane zas masív 1507 metrov vysokej Kolesárovej. Poniektorí makáči už boli vyzlečení do kraťasov a všetci sme odfukovali a túžobne čakali na vrcholový bod stúpania. Tesne pod sedlom cesta milosrdne zmenila svoj sklon v náš prospech tak, že aj tlačiči vysadli na bicykle a za stáleho stúpania sme dorazili do sedla Priehyba. Zhruba 580 metrový výškový rozdiel nám dal veru zabrať.

Sedlo Priehyba

Vo výške 1189,8 metrov nad morom svietilo síce slniečko, ale teplota sa vyšplhala len k niekoľkým stupňom nad nulou. Rýchlo sme začali dopĺňať energiu, tekutiny. Nastalo prezliekanie do suchého a hlavne teplého. Najbližších 25 km sme mali ísť totižto dole kopcom. Teplota, napriek peknému slnečnému počasiu, naznačovala, že uplatnenie nájdu aj hrubé zimné rukavice a teplé čiapky.

Sedlo Priehyba – Čierny Váh

Po vypití vrcholového poldeci a spoločnej fotografii sme sa vydali na cestu dole. Tesne pod vrcholovým bodom z liptovskej strany nás prekvapila úplne novučičká asfaltová cesta, ktorá sa vinula Driečnou dolinou. Vynikajúci stav cesty nás priamo provokoval popustiť brzdy a viezť sa plnou rýchlosťou. Neviem, ako ostatní, ale môj tachometer niekoľkokrát atakoval rýchlosť 60 km/h. Ďalšou zastávkou, kde sme prepočítali mužstvo, vo výške 935,9 m n. m., bol súbeh Driečnej doliny a doliny Ipoltica, kde sme z bicyklov skladali premrznutých cyklistov. Najmä tých, čo neboli vybavení hrubými zimnými rukavicami. Rôzne kreované oblečenie naznačovalo, že poväčšine každý na seba natiahol všetko, čo mohlo akokoľvek zahriať. Celkom sme závideli tým, ktorých sme stretali polo vyzlečených, pachtiacich v stúpaní do sedla v protismere.

V tomto okamihu sme sa ocitli na železničnej pôde. V týchto miestach bol koniec jednej z vetiev Považskej lesnej železnice. Pamiatky na železnicu v bočných údoliach už nie sú zrejmé, ale faktom zostáva, že pod našimi nohami sa nachádzalo dielo našich otcov. Takmer všetky úzkorozchodné železnice na Slovensku boli v sedemdesiatych rokoch poznamenané recesiou. Lesné železnice sa postupne odstavovali a likvidovali. Na PLŽ tento proces začal už v roku 1960, kedy bola zrušená Malužinská odbočka. O osude železničky sa rozhodlo 25. februára 1972. Štátne lesy svoj návrh na zrušenie podložili nerentabilnosťou dopravy. Ministerstvo kultúry na tomto rokovaní navrhovalo ponechať Považskú lesnú železnicu ako technickú pamiatku v prevádzkyschopnom stave. Žiaľ, nepodarilo sa a "čiernym dňom" pre Považskú lesnú železnicu sa stal 31. december 1972, kedy bola zrušená doprava na hlavnej a všetkých odbočných tratiach.

Trochu sme rozmrzli a pokračovali ďalej stále dolu kopcom až k osade Čierny Váh, podvedome hľadajúc pamiatky po PLŽ. Samozrejme, že železnica zanechala stopy, najmä účel niektorých budov je nesporný. Samotnú osadu Čierny Váh na sútoku Čierneho Váhu a Ipoltice pre správu svojich rozsiahlych lesov pred vyše tristo rokmi založilo liptovskohrádocké panstvo. Súčasťou osady je unikátny cintorín, na ktorom sa nachádzajú hroby lesníkov, označené kovovými krížami, odliatymi v tvare stromu. Uprostred cintorína postavenom na skalnom brale stojí drevená zvonica z roku 1803, ukrývajúca pozoruhodný hodinový stroj v drevenom puzdre. Sú to nádherné hodiny, pričom ich kolorovaný drevený ciferník s jednou ručičkou je slovenským unikátom. V osade sa nachádza stĺp s kamennou vatrou, ktorý bol postavený na počesť návštevy palatína Jozefa v roku 1807. Pri budove lesnej správy sa zachovala drevená stanica Považskej lesnej železnice.

Naša cyklotrasa viedla za stáleho, už miernejšieho klesania neustále v súbehu turistickej značky až po osadu Čierny Váh, kde sa zbieha so značenou Liptovskou cyklomagistrálou.

Čierny Váh – Kráľova Lehota

Cesta pokračovala už po značenej cyklomagistrále so zastávkou pri PVE Čierny Váh. Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je našou najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou a svojim inštalovaným výkonom aj najväčšou vodnou elektrárňou. Horná nádrž, umiestnená v nadmorskej výške 1160 m, nemá vlastný prítok. Elektráreň poskytuje najmä podporné služby pre elektrizačnú sústavu, vrátane záskoku za najväčší inštalovaný blok v nej. Parametre - PVE ČIERNY VÁH: Výkon inštalovaný: MW 735.16. Tok: Čierny Váh. Typ turbíny: 6x Francis + 1x Kaplan. Prietok: m3.s-1 6x 30 + 1x8. Počet turbo agregátov: 7. Rok uvedenia do prevádzky: 1981. Priemerná ročná výroba: GWh 370.8

Nemilosrdný čas nás začal tlačiť a tiež žalúdky. Vyrazili sme zrýchleným presunom po širokej asfaltke už aj s občasnými stretmi automobilovými. Nasledovala osada Svarín, kde sa na nás z diaľky usmieval ranč, ktorý sľuboval teplú stravu a krb. Bohužiaľ, za oknom nás vítala tabuľka s nápisom „Uzavretá spoločnosť“. Chceš – nechceš, pokračovali sme ďalej. Čakal nás posledný niekoľkometrový výšľap a už sme sa spúšťali do Kráľovej Lehoty. Nápis reštaurácia nás priťahoval ako magnet. Teleso PLŽ, dnes chodník, šlo priamo popred domček, kde sa ponúkala strava a teplo. Opäť sme mali smolu. V penzióne sa konala svadba. Kde ten svet speje... Najprv nás skoro zrazilo auto so svadobčanmi a tu nás ako odškodné ani koláčom neponúkli. Nič sa nedalo robiť, ostala nám jediná možnosť. Staničná krčma nám poskytla horúci čaj a niečo málo pod zub.

Kráľova Lehota – Bratislava vlakom

Posledná etapa cyklotúry bola zavŕšená cestou vlakom. Najprv osobákom z Kráľovej Lehoty do Liptovského Mikuláša a potom rýchlikom do Bratislavy. Veru, oplatilo sa nám zabezpečiť si miesto pre bicykle vo vlaku. Služobný vozeň bol naplnený bicyklami až po okraj...

Záver

Možno nie dlhá (37 km), ale v každom prípade náročná cyklotrasa vzhľadom na nastúpané metre v prvej tretine túry (cca 600 m). Túra je vhodná pre trekové a horské bicykle. Voda sa nachádza prakticky popri celej trase v prameňoch a potokoch. Možno sme len mali smolu, ale nepodarilo sa nám nikde slušne najesť.

Pred túrou odporúčam informovať sa na zjazdnosť trasy na správe NAPANTu. Jazda je návštevným poriadkom povolená na trase Heľpa - dolina Krivuľa - sedlo Priehyba - Driečna dolina - dolina Ráztoka - Ipoľtická dolina - Čierny Váh za podmienky, že sa uskutoční len v dňoch pracovného pokoja a pracovného voľna v čase hodinu po východe a hodinu pred západom slnka.

Zdroje a užitočné odkazy

ZSSK Slovensko zľava „skupina“
Rýchlik Horehronec
Obec Heľpa
Prameň „Dolná kyslá“
Dolina Krivuľa
Horehronie
Driečna dolina
Považská lesná železnica
Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh
Liptovská cyklomagistrála
Svarín
NAPANT cyklotrasy

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek