Cyklotúra

Okolo Stuttgartu na ôsmich kolesách

07.04.11
Nemecko by si bez preháňania zaslúžilo prívlastok „cyklistický raj“. Tisíce kilometrov výborných cyklistických trás, či už v prírode, alebo v mestách a neustále narastajúci záujem o cykloturistiku nielen zo strany verejnosti, ale aj štátu, ktorý v tejto oblasti vynakladá nemalé finančné prostriedky. Nemci o sebe tiež s hrdosťou vyhlasujú, že sa chcú stať „cyklistickým národom“. Pri návšteve Stuttgartu sme túto skutočnosť nemohli opomenúť, no namiesto bicyklov sme do kufra zbalili korčule.

Turistika na korčuliach je u nás takmer neznámym pojmom. Kto si chce poriadne zakorčuľovať, vyberie sa na dunajskú hrádzu, ktorá však korčuliarom veľa príležitostí na spoznávanie neposkytuje. A naopak, zaujímavejšie cyklistické trasy sú u nás pre korčule zväčša úplne nevhodné. Či už v dôsledku zničeného povrchu, alebo veľkého prevýšenia. Nechcem idealizovať nemeckú cyklistickú infraštruktúru. Samozrejme, i oni majú množstvo cyklociest pre korčuliarov prakticky nepoužiteľných, no na druhej strane nie je problém nájsť zaujímavú, príjemnú a peknú cestu, ktorú si môžu vychutnať ako dvoj- i osem-kolesoví turisti. Predsa len sú korčule v plnom aute výrazne skladnejšie než bicykel.

Dočasným domovom sa nám stala dedinka Sersheim práve kvôli pomerne dostupnej cene ubytovania. Nakoľko sme mali k dispozícii auto, trochu väčšia vzdialenosť od Stuttgartu nebola prekážkou. Práve naopak. V čase našej návštevy v Stuttgarte prebiehali každý večer masívne demonštrácie proti búraniu starej staničnej budovy, čo nás úspešne odradilo od podvečernej návštevy centra mesta a takpovediac primälo k bližšiemu spoznávaniu „kraja 3B“ („3B-Land“). Pod týmto tajuplným názvom sa skrývajú 3 mestečká nachádzajúce sa severne od Stuttgartu: Bietigheim-Bissingen, Besigheim a Bönigheim. Naše prvé kroky však napokon predsa viedli do Stuttgartu. Rozhodli sme sa ale pozrieť si ho s korčuľami na nohách.

Trasa

Bad Cannstatt – Inselstraße – Uferstraße – Rosensteinpark – Schloßgarten – Rosensteinpark – Münster – Mülhausen – Bad Cannstatt

Aby som nezavádzala, cieľom nášho výletu nebolo historické centrum mesta, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale breh rieky Neckar, ktorá Stuttgartom preteká. Pochopiteľne, ide o veľmi civilizovanú časť sveta, kde by sme skutočnú divočinu hľadali veľmi ťažko, to však neznamená, že nemá turistom čo ponúknuť. Počas krátkej tridsaťkilometrovej trasy sme okúsili chuť mesta, upraveného parku, ale aj ilúziu vidieka a malebných viníc.

Mesto

Korčule sme obúvali v stuttgartskej mestskej časti Bad Cannstatt, kde sme zaparkovali na pravom brehu rieky Neckar len zopár metrov od neckarskej hrádze. Tá je obľúbenou korčuliarskou, bežeckou, no predovšetkým cyklistickou trasou. Pridali sme sa teda k športujúcim domácim a pustili sa proti prúdu rieky. Je pravda, že povrch mohol byť aj lepší, no keďže sme dostatočne vytrénovaní na Moravskej cyklistickej ceste, občasný úsek s mačacími hlavami pre nás nebol problémom.

Táto časť trasy vedie prevažne priemyselnou zónou (napríklad aj okolo fabriky Mercedes-Benz), ktorá však napodiv nepôsobí výrazne odpudzujúco či neprívetivo. Viezli sme sa teda celkom príjemne popri rieke až po most na ulici Inselstraße, cez ktorý sme prešli na druhý breh Neckaru. Medzi rušnou cestou Uferstraße a riekou vedie cyklochodník, ktorý sme si zvolili ako návratovú trasu a boli sme tu takmer jediní. Jazda povedľa nespočetného množstva áut je zvládnuteľná, no o obzvlášť pozitívnom zážitku sa hovoriť nedá. Jedno je však isté – pravý breh Neckaru je na tomto úseku jednoznačne zaujímavejší. Tie štyri kilometre sme ale napokon bez problémov zvládli, dokonca nás neodstrašil ani strmý kopček pri výjazde z hrádze, a mohli sme sa tešiť na krajšie úseky dnešného výletu.

Park

O tom, že Stuttgart nie je len priemyselným mestom preplneným Mercedesmi a luxusnými Porsche, svedčí aj úžasný, niekoľko kilometrov dlhý park, o akom môžeme v Bratislave len snívať. Navyše doň majú bezproblémový prístup aj cyklisti a korčuliari a aj bez všadeprítomných nekompromisných zákazov v ňom panuje pokoj, poriadok a tolerancia. Chodci, cyklisti, korčuliari, deti a všetci ostatní fungujú v takmer dokonalej symbióze. Že je bezbariérovo prístupný, netreba hádam ani spomínať. Z prostredia fabrík a rušnej cesty sme sa v priebehu niekoľkých minút ocitli v akejsi oáze pokoja uprostred pulzujúceho veľkomesta. Sadli sme si teda na jednu z mnohých lavičiek, vyzuli korčule a poobedovali s výhľadom na jazierko plné rôznofarebných rybiek a rozličné vtáčiky.

Po príjemnej technickej prestávke sme sa vybrali na prieskum parku. I napriek tomu, že nie všetky cestičky sú (objektívne) vhodné pre korčule, sme nemali problém nájsť si pohodlnú a pokojnú trasu takmer až na druhý koniec parku. Keďže bol krásny teplý deň, ľudí bolo skutočne dosť. Niektorí sa vyvaľovali na tráve, iní sa prechádzali, ďalší rôzne športovali. Nikde žiadne zákazy či nariadenia, a predsa každý vedel, ako sa má správať tak, aby nezavadzal iným. Zaujal ma tiež bezbariérový mostík ponad ulicu Cannstatterstraße, ktorá oddeľuje dolnú (Unterer Schlossgarten) a strednú zámockú záhradu (Mitterer Schlossgarten). Korčuliari však na jeho prekonanie potrebujú aj trošku šikovnosti, keďže mostík je pomerne strmý. Úspešne sme sa napokon prehupli do strednej zámockej záhrady, ktorej dominuje veľké jazierko. Na konci tejto časti záhrady stoja veľké sochy koní, pod ktorými mali policajti, chystajúci sa na večerné protesty, pripravené vlastné, tentokrát živé kone. Tie ale smutne stáli zavreté v policajných autách. Kôň je vo všeobecnosti pre Stuttgart typický. Možno ho nájsť ako v erbe, tak i na mestskej pečati, ale aj v znaku Porsche. Stuttgart bol totiž v minulosti významným miestom z hľadiska chovu koní.

Hornú zámockú záhradu (Oberer Schlossgarten) sme vynechali, keďže v nej výrazne pribúdalo budov. Po druhej strane parku sme sa teda vrátili späť k rieke Neckar. Neďaleko sa možno osviežiť pri fontánach Leuzebrunnen, ktoré sa nachádzajú v blízkosti minerálnych kúpeľov Leuze. Z fontánok so štylizovanými hrnčekmi neustále vyteká vysoko mineralizovaná voda, ktorá je aspoň pre mňa prakticky nepitná. Nie som v tom však sama, takže sme z miestnych minerálnych zdrojov len symbolicky ochutnali a pokračovali ďalej.

Vidiek

Mostom König-Karls-Brücke sme prešli znova na pravý breh Neckaru, ktorý sme už poznali, a chvíľu sme sa vracali tou istou cestou. O kúsok ďalej križuje rieku sympatický drevený mostík a neďaleko i ďalší most Rosensteinbrücke, ktorým sme sa vrátili na ľavý breh rieky. Chodník sprvu viedol popri ceste Neckartalstraße, no po chvíli sa veľká ulica odklonila a náš chodník sa zarezal medzi rieku a akési budovy a nadobudol pokojnejší charakter. Postupne sa menil aj typ zástavby. Prevažne premyslené a mestské budovy ustúpili rodinným domom a nízkym bytovkám mestskej časti Münster. Navyše pribudlo i zelene a keď sme sa znova spojili s ulicou Neckartalstraße, mohli sme si vybrať, či ísť po hrádzi, alebo po cyklistickom pruhu vyčlenenom na ceste pre autá. Hrádza bola trošku hrboľatá, no asfalt na ceste bol úžasný a vďaka riedkej premávke a ohľaduplnosti vodičov sa po nej išlo príjemne.

Po prekrižovaní cesty Mülhäuserstraße, ktorá prechádza ponad Neckar, sa prostredie výrazne zmenilo. Namiesto fabrík či domov nás po oboch stranách obklopovala zeleň prerušená jedine cestou a riekou Neckar. Po ľavej ruke sa popri ceste vinuli strmé svahy pokryté úhľadnými riadkami viniča, naľavo za riekou rástli bujné stromy. Na tomto úseku síce nie je pre cyklistov vyhradený zvláštny chodník, no po ceste len kde-tu prejde nejaké auto, takže slúži skôr ako príjemná rekreačná zóna. Ani sme si neuvedomili, že na kopci nad vinicami stoja pomerne vysoké bytovky. Len miestami vykúkali ponad vinič, no príjemnú pokojnú atmosféru sa im pokaziť nepodarilo.

Na začiatku stuttgartskej mestskej časti Mülhausen nás cesta Mülhäuserstraße previedla cez priehradu s plavebnými komorami znova na pravý breh rieky Neckar, kde je obľúbené výletné miesto Stuttgartčanov. Len niekoľko metrov od Neckaru sa nachádza jazero Max-Eyth-See s príjemným parkom anglického typu, kde si môžu ľudia oddýchnuť od ruchu veľkomesta. Kto má záujem, môže si tiež požičať loďku a preskúmať toto umelo vybudované jazero z trochu inej perspektívy. My sme však viac než typicky nemecky civilizovaný park obdivovali loďky priviazané na brehu rieky Neckar.

Chodník nás viedol naspäť popri Neckare a ani po opustení rekreačnej zóny sme nevhupli hneď do veľkomestského ruchu. Práve naopak, aj na tejto strane rieky nás vítali malebné vinice a pokojné prostredie. Človek si ani neuvedomí, že je vlastne uprostred mesta. Cesta príjemne ubiehala, o pekné výhľady nebola núdza a ani sme sa nenazdali a boli sme späť pri aute. Zaujímavý deň sme ešte zavŕšili večernou prechádzkou po Bietigheime a obaja sme sa zhodli, že „Kraj 3B“ má skutočne čo ponúknuť a uverili sme, že spojenie mesta a prírody je skutočne možné (bohužiaľ nie u nás).

Zhrnutie

Celú popisovanú trasu sme bez väčších komplikácií zvládli na korčuliach. Samozrejme, bicykel by poslúžil rovnako dobre, ak nie lepšie. Občas je však príjemné prestúpiť z dvoch kolies na osem a vyskúšať si aj takýto druh turistiky. A takmer dokonale zorganizované Nemecko je na to úplne ideálne. Mapy sme používali výlučne voľne dostupné z internetu, predovšetkým zo stránky venovanej korčuliarskym trasám v okolí Stuttgartu. Trasa, ktorú popisujem, sa nachádza na mapkách 8 a 5.

Užitočné odkazy

Prehľad tratí vhodných pre korčule v okolí Stuttgartu (nemecky)
Turistické mapky „kraja 3B“ (Bietigheim-Bissingen, Besigheim a Bönigheim)
Cyklistické mapky „kraja 3B“ (Bietigheim-Bissingen, Besigheim a Bönigheim)


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Náhornou plošinou Pokljuka s cyklovozíkom Už pri prvom pohľade do mapy mi bolo jasné, že Podjelje nebude nič všedné. Husté vrstevnice, kľukatá asfaltka a na lúkach roztrúsené … » celý článok 09/05/19 Jitka Švarcová Svet
Cyklotúra Na Poledník z Modravy s cyklovozíkom Neplánované výlety bývajú častokrát najlepšie. Len tak sa nechať viesť chuťou, intuíciou či počasím a vychutnávať si to, na čo máme práve v tom okamihu náladu. Môže sa zdať, že s bábätkom, navyše dostatočne náročným, sú tie časy už dávno preč, no opak je pravdou. Vďaka cyklovozíku si môžeme aj naďalej užívať slobodu jazdy na dvojkolesových tátošoch a po rokoch znova navštíviť Poledník. Neplánovane, trošku nechcene, no o to príjemnejšie. Pretože tentokrát sme si nevybrali my jeho, ale on nás. A stálo to za to. 29/11/18 Jitka Švarcová Svet
Svet Traunsee, Langbathseen a Offensee s cyklovozíkom Známy pohľad na traunkirchenský kostolík „plávajúci“ na Traunsee so siluetou majestátneho Traunsteinu v pozadí, ale aj menej okukaný Hinterer Spielberg „kúpajúci sa“ v neveľkom jazere Vorderer Langbathsee. Pokojná atmosféra menších jazier schovaných uprostred lesov, ale aj cyklochodík vedúci v rovnakom tuneli ako vyťažená hlavná cesta. Bicyklovanie nad jazerom, pri rieke aj v lese. To všetko za jeden deň aj s 15-mesačnou slečnou. Aj taká vie byť Soľná komora - Salzkammergut. 18/10/18 Jitka Švarcová Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Bridgedale Stormsock – nepremokavé cykloponožky Jesenné obdobie nemusí znamenať koniec cyklosezóny, ak sa cyklista dobre vystrojí. Pokiaľ sa vám však nechce kupovať nové tretry, máte v … » celý článok dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika
MTB Okolo Vršatca z Ilavy Severnú časť Bielych Karpát som navštívil viackrát, zväčša ako peší turista. Tentokrát som sa sem vrátil na bicykli, nakoľko ma inšpiroval článok v Krásach Slovenska (č. 9 - 10 / 2019), kde mal názov "K bradlovej kráse". No a po prejdení trasy ju taktiež odporúčam. 14/11/19 Milan Kiac Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okolo Stuttgartu na ôsmich kolesách 07/04/11 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Nemecko: Bádensko-Württembersko (Baden-Württemberg) - Stredonemecká vysočina (Deutsche Mittelgebirgsschwelle)
  • Počet dní
    • 1
  • Vzdialenosť
    • 30 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Nocovanie
    • Sersheim
  • Voda
    • krčmy, reštaurácie, bufety a obchody na trase, Leuzebrunnen
  • Mapa
  • Doprava
    • cestný bicykel, korčule
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.23