Trasa

Hlohovec – Tepličky – Horné Otrokovce – Orešany – Bzince – Radošina – Lipovník – Bojná – Dolina – Nová Lehota – Modrová – Ducové – Moravany nad Váhom – Banka – Ratnovce – Sokolovce – Hlohovec – Leopoldov

Ako na hojdačke

Z hlohoveckej stanice vyrážam na sever a v chladnom ráne ma za mestom zahreje krátke stúpanie okolo chatovej osady smerom na Tepličky. Nasleduje zvlnená trasa juhovýchodným úpätím Považského Inovca, ktorá mi silno pripomína horskú dráhu na dedinských hodoch. Stále hore-dole. Prehadzovač dostáva zabrať, pár sekúnd letím nadol a vzápätí musím tlačiť do pedálov, aby som sa vyštveral na vrchol stúpania. Slnečné lúče už začínajú mať silu, tak na jednej vlnke robím prestávku, aby som zhodil časť oblečenia. Využívam to na fotenie, lebo sa mi ponúka výhľad – na severe je to Marhát a na východe nad údolím rieky Nitry pohorie Tríbeč. Premávka je slabá a tak sa môžem kochať okolím. Polia sú osirelé a lesy už strácajú aj hnedastý šat. Za Radošinou idem po štátnej ceste č. 499, ktorá je dosť frekventovaná a neodporúčam ju začínajúcim cyklistom, alebo v ranných či popoludňajších hodinách. Tu sa nezdržiavam vychutnávaním scenérie a pridávam na tempe, aby som mal tento úsek čo najskôr za sebou. V Bojnej odbáčam vľavo na sever do údolia Bojnianky. Na konci obce míňam Ranč pod Babicou a vnáram sa do lesa.

Šuchot lístia

Asfalt po chvíli končí a začína lesná cesta, ktorá je vysypaná kameňmi (makadamom) a neskôr už len ujazdená hlina. Za sucha nie je problém, horšie to tu je isto po dažďoch. Môj krosový bicykel dostáva na frak. Hádže ma to zo strany na stranu a po chvíli som vytrasený ako detva. Neskôr sa dolina zužuje a cesta začína stúpať. V jednom úseku sa rozdvojuje a musím zastať a pozrieť do mapy, aby som sa zorientoval. Vyberám si ľavú cestičku, ktorá má síce prudší sklon, ale mala by to byť tá správna. Na popadanom lístí mi občas prekĺznu kolesá a cesta sa tak nakloní, že musím tlačiť bicykel. Tento úsek je naozaj len pre horské bajky. Zatnem sa, lebo viem, že to nebude trvať dlho. Však čo ma nezlomí, to ma posilní. Už vidím prvé usadlosti, takže bude koniec môjmu trápeniu. Napriek námahe mal však tento úsek veľké plus – všade ticho, len zurčiaci potôčik a na stromoch posledné zvyšky zlatého hávu. Jemné pohladenie tulákovej duše.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Galeje nekončia

Vchádzam do osady Dolina, kde už pokračujem asfaltkou, ktorá ma však prekvapuje svojím sklonom. Kompjúter mi ukazuje 12-14 % stúpanie a točím na najľahších prevodoch. Tak toto som nečakal. Po 2 km som už v Novej Lehote, ale stúpanie nekončí. Občas „povolí“ na 6-8 %, ale o chvíľu zasa preverí moju kondičku na 10 %. Tento úsek je pre horalov. Na rázcestí si dám na slniečku krátku prestávku, aby som vysušil prepotený dres a doplnil nejaké sacharidy. Som v nadmorskej výške 500 m a k dnešnému vrcholu mi chýba iba 1 km. Odtiaľto je už výhľad aj na západnú stranu. Vydýchaný idem dokončiť moje utrpenie a po 6 minútach zastavujem v rekreačnom stredisku Bezovec (600 m n. m.). Je tu pusto, mimo sezóny a mimo víkendu. Stará chata chátra, ale chatky pri lyžiarskom svahu (kde som ako chalan bol v škole v prírode) vyzerajú rovnako a zachovalé. V penzióne si dám ľahší obed, doplním tekutiny a pokračujem v dnešnej jazde.

Cez Nový Zéland

Nasleduje nádherný zjazd cez Starú Lehotu a pred Modrovou zastavujem, lebo ma šokuje značka „Nový Zéland“ a tiež „Pozor klokany“. Po oboch stranách cesty sa pasú pre nás exotické zvery – ťavy a byvoly. Klokany nevidím, ale vraj tu bývajú. Nejaký súkromník sem asi dotiahol živočíchov z južnej pologule a spravil z toho atrakciu. Fajn, aspoň sa tu rozhýbe cestovný ruch. Pokračujem na západ v stálom klesaní a v Modrovke odbáčam vľavo cez Ducové. Tu nemôžem vynechať prehliadku veľkomoravského dvorca Kostolec, z ktorého je skvelý výhľad. Na východe Marhát a na opačnej strane celá Trnavská tabuľa a za ňou Malé Karpaty. Severný obzor uzatvárajú Biele Karpaty a Považský Inovec. Ideálne počasie využívajú aj paraglajdisti, ktorých tu je tiež dosť.

Dojazd

Nasledujúci úsek už poznám z predošlých jázd, takže som sa tu už nezdržiaval a šliapal do pedálov. Taktiež som chcel chytiť vlakový spoj do Bratislavy. Tu už bola len rovinka s malými vlnkami. Po Moravanoch nad Váhom prišla Banka, za ňou krátky úsek s hustejšou premávkou po križovatku pred Piešťanmi. Odtiaľto som pokračoval po ľavom brehu Váhu po ceste č. 507 cez Ratnovce, Sokolovce, Jalšové, Hlohovec až do Leopoldova, kde som dnešnú jazdu ukončil. Za mnou bolo 90 km, 1006 výškových metrov a príjemný pocit využitého nádherného slnečného dňa.

Záver

Opisovaná trasa sa dá skrátiť o úsek Hlohovec – Leopoldov, alebo ju môžete ukončiť v Piešťanoch (to v prípade, že využijete na prepravu vlak). Ako som spomínal, slabinou tejto jazdy je úsek Radošina – Bojná, kde býva dosť hustá premávka áut. Tu treba vyššiu opatrnosť, alebo využiť napr. nedeľné dopoludnie, ktoré je všeobecne známe kľudom na cestách. Opisovaná trasa nie je vhodná pre cestné bicykle, ale dá sa absolvovať na krosovom či horskom.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek