Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Po stopách Košicko-bohumínskej železnice

Rok 1953 znamenal presmerovanie železničnej trate medzi Margecanmi a Kysakom do novej trasy. Starú železnicu zaliali vody vodného diela Ružín, alebo sa stala cestou. Jedného pekného dňa sme sa rozhodli preskúmať stopy po starej železničnej trati.

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+550 m stúpanie, -650 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 05.07.2007
Pohoria
Slovenské rudohorie - Čierna hora
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 523 m n. m.
  • Najnižší bod: 262 m n. m.
Voda
Margecany (pohostinstvo), Rolova Huta (krčma), Chata Marica, Malá Lodina (krčma), Veľká Lodina (krčma), Kysak (pohostinstvo)
Doprava
Horský bicykel
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Trasa

Margecany – Rolova Huta – starý Margecanský tunel – Chata Marica – koruna hornej hrádze VD Ružín II – koruna dolnej hrádze VD Ružín I – Malá Lodina – Veľká Lodina - Kysak

Z Bratislavy do Margecian vlakom

Výpravu sme začali v Bratislave na hlavnej stanici, odkiaľ aj cestovala väčšina účastníkov. Päť a polhodinová cesta prebehla viac-menej v pohode, napriek piatkovému nátresku. Bicykle sa viezli v batožinovom vozni a tak sme o ne nemuseli mať starosť. Margecany nás privítali slnečným počasím. Nastal čas vítania a počítania mužstva. Poschádzali sme sa z rôznych strán a súčet hláv sa zastavil na čísle 11.

Margecany – Chata Marica

Od tejto chvíľky už nič nebránilo tomu, aby sme vyskákali na bicykle a aj so štvordňovou bagážou vyrazili z Margecian. Cesta vedie popri železnici smerom na Košice po asfaltovej ceste. Nedá sa stratiť smer. Nasleduje podjazd popod odbočujúcu trať smerom do Červenej Skaly. Hneď za podjazdom nasleduje prudká zákruta po pravej ruke. Asfaltová cesta, ktorá slúži ako príjazd do rekreačnej oblasti Ružín, je zovretá medzi železnicou a vodou. Frekvencia áut je minimálna a tak je čas kochať sa prírodou. Nasleduje bývalá obec Rolova Huta, z ktorej sa dnes zachovali už iba zvyšky. Padla za obeť vodnému dielu. Občerstvovacie zariadenie nás ale zlákalo ku krátkej prestávke. Z terasy krčmy je výhľad na najdlhší dvojkoľajný tunel na Slovensku. Bujanovský tunel dlhý 3410 metrov bol vybudovaný pri zdvojkoľajňovaní Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) v roku 1952. Nás však viac zaujímal iný tunel. Margecanský tunel dlhý 431 m bol postavený počas výstavby jednokoľajnej KBŽ v roku 1872. Po otvorení prevádzky cez Ružínsky a Bujanovský tunel (5. 11. 1955) na novej dvojkoľajnej Trati družby, Margecanský tunel nepostihol osud iných opustených tunelov. Tunel bol vyňatý zo správy ČSD, jeho vlastníkom sa stala obec. Tunel začal slúžiť ako príchodová cesta k chatovej oblasti na ľavom brehu priehrady Ružín I. Dňa 22. 3. 1985 sa dostal do zoznamu Technických pamiatok na Slovensku. K akcii sa dostali baterky. Možno sa zdá, že 431 metrov je možné prefrčať aj potme, ale neodporúčam to. Stav vozovky je v tuneli zlý. Plný výmoľov, dier a aj pomerne hlbokých mlák. Tesne za portálom tunela končí asfaltová cesta. S asfaltom končí aj civilizácia. Miernym stúpaním cesta vedie až k Chate Marica, kde sme mali dohodnuté ubytovanie.

Marica – Ružínsky viadukt

Chatu Marica sme si pri inom pobyte zvolili za svoj hlavný stan expedície, ale nemôžem povedať, že by spĺňala čo i len základné kritériá slušného plateného ubytovania. Vzhľadom k nemožnosti iného ubytovania na trase sme zostali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Medzičasom začalo pršať a tak sme čakali pri pivečku na terase Marice, pokiaľ sa počasie trocha umúdri. Vyrazili sme ďalej lesnou šotolinovou cestou, ktorá viac-menej kopíruje breh vodného diela Ružín. Cesta miestami prudko stúpa popod masív hory Bujanov. V hlbokom lese sa po čase strácajú aj pohľady na vodné dielo.

Samotné vodné dielo Ružín je sústavou vodných diel Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice. Hlavným účelom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, výrobu elektrickej energie a čiastočne protipovodňovú ochranu územia pod priehradou. Sústavu tvoria dva stupne: stupeň Ružín I v riečnom km 78,35, ktorý vytvára akumulačnú nádrž a stupeň Ružín II v riečnom km 68,24, vytvárajúci vyrovnávaciu nádrž, ktorá umožňuje aj spätné prečerpanie spracovaných prietokov. Sústava vodných diel Ružín I a II bola vybudovaná v r. 1963 - 1970, pričom jej energetická časť bola uvedená do plnej prevádzky až v roku 1973.

Konečne sme viackrát zmoknutí dosiahli vrchol stúpania pod horou Bujnisko. Čakal nás pomerne dlhý zjazd po kvalitnejšej lesnej ceste, postupne sa meniacej na asfaltku. Na konci zjazdu nás čakala koruna hrádze PVE Ružín II. Prečerpávacia vodná elektráreň Ružín je prvou prečerpávacou vodnou elektrárňou na Slovensku s reverzibilnými turbínami. Nasledovala prehliadka spoza plota a potom z mosta pod sypanou hrádzou. Trocha ma zaráža, že z hrádze vyrastá pomerne dosť kríkov a stromov. Nevyvolávalo to vo mne dôveru v údržbu hrádze, ale možno tomu iba nerozumiem.

Pod hrádzou skončila aj horská časť túry. Pokračovanie vedie už po pomerne kvalitnej asfaltovej ceste, po ktorej jazdia aj autá. Z cesty sa vo vodách priehrady objavujú násypy bývalej železničnej trate. Hneď za tiahlou ľavotočivou zákrutou sa nám nad hlavami objavil majestátny Ružínsky viadukt. Impozantné dielo so zaujímavou históriou, čnejúce ponad priehradu od roku 1954.

Ružínsky viadukt – Kysak

Pomerne nízka hladina VD Ružín I odhalila trasovanie starej KBŽ. Neodolali sme a po starom násype sme sa vybrali do stredu priehrady. Len niekoľko kilometrov pod korunou hrádze spodnej priehrady sa nachádza obec Malá Lodina, ťažko skúšaná pri povodniach v roku 2010. Paradoxne priehrada, čo ju mala ochrániť, jej spôsobila najväčšie problémy.

Naša cesta viedla cez obec, v trase zrušenej železnice. Obyvatelia si dodnes ctia bývalú železnicu. Poctivo udržujú aj nápisy na bývalých stavadlách. Mali sme pocit, ako keby sme boli vo vlaku, akurát miesto koľajníc bol pod kolesami asfalt. Cesta sa vinie popri rieke Hornád pretínaná mostmi dnešnej dvojkoľajky.

Zastavili sme sa tesne pred Kysakom na pamätnom mieste, kde sa 12. mája 1928 v oblúku železničnej trate vykoľajil rýchlik č. 2 idúci z Prahy. Rušeň zišiel z asi 6 metrov vysokého násypu a v priekope naplnenej vodou sa prevrátil. Pri nehode boli 3 osobné vozne zničené, 2 osoby sa ťažko zranili, 22 osôb ľahko.
Nasledovalo krátke stúpanie a už nás privítala ŽST Kysak. Kysak je významným železničným uzlom. Tesne pred ŽST z margecianskej strany sa nachádza spojka, ktorá umožňuje priamy prechod na prešovskú trať. Pravidelne tade jazdí piatkový rýchlik do Bratislavy.

Kysak – Bratislava vlakom

Posledná etapa cyklotúry bola zavŕšená cestou vlakom. Veru, neoplatilo sa nám šetriť na zabezpečení si miesteniek pre bicykle vo vlaku. Služobný vozeň bol naplnený bicyklami až po okraj a tak sme sa museli rozdeliť na dve skupiny. Máme aspoň poučenie pre budúcnosť.

Záver

Možno nie dlhá (30 km), ale v každom prípade zaujímavá cyklotrasa. Vzhľadom na nastúpané metre (cca 600 m), je nutné mať kondíciu. Na druhej strane trasu s nami absolvovali aj moje vtedy 8-ročné dvojičky. Túra je vhodná pre horské bicykle, pre trekové stroje s otáznikom. Možnosť občerstvenia je v krčmách po trase, mimo úseku Marica – Malá Lodina. Počas expedície vznikol aj komentovaný film, ktorý je k dispozícii, ale zaoberá sa viac železnicou ako cyklistikou.

Zdroje a užitočné odkazy

Vodné dielo Ružín
Prečerpávacia vodná elektráreň Ružín
Po stopách KBŽ
ŽSR 180 : Žilina - Košice
Čo oko cestujúceho nepostrehne alebo v temnote Bujanovského tunela
Okolo Ružína s VLAKY.NET
Železničné nehody

Autori fotografií: Igor Molnár, Radovan Plevko a Ivan Wlachovský

Fotogaléria k článku

Najnovšie