Cyklotúra: Lesná železnica Lozorno – Volhovisko

Cyklotúra Lesná železnica Lozorno – Volhovisko

28. 4. 2011

Deň voľna v znamení štátneho sviatku v strede týždňa sa dá využiť na peknú poznávaciu cyklotúru. Cieľom dnešného putovania boli zvyšky lesnej úzkokoľajnej železničky, ktorá viedla z Lozorna až pod hrebeň Malých Karpát pod vrchol Volhovisko. Éra tejto železnice sa datuje niekde do rokov 1920 až 1935.

Vzdialenosť: 40 km

Prevýšenie: +400 m stúpanie, -350 m klesanie

Náročnosť: mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: jar – 13.05.2008

Pohoria: Malé Karpaty a Záhorie (Záhorská nížina - Borská nížina)

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 580 m n. m.
Najnižší bod: 179 m n. m.

Voda: Vydrica (Železná studienka, mlyn Klepáč, Veronika, Snežienka), Biely kríž (bufet Včelín), Košarisko (Chata Cementárka), Lozorno (pohostinstvo), Zohor (pohostinstvo)

Doprava: všetky druhy bicyklov

SHOCart mapy: » č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Trasa

Bratislava, Pražská ulica – Patrónka – Červený most – Železná studnička (studienka) – Spariská – Červený kríž – Biely kríž (bufet Včelín) – Salaš – Košarisko – Chata Cementárka – Volhovisko – Lozorno – Zohor

Z Pražskej na Biely Kríž

Vždy, keď sa chystáme do údolia Vydrice, stojíme pred dilemou. Ako sa tam bezpečne dostať? Cesta zo Starého mesta Bratislavy na Patrónku je vždy trauma kvôli frekventovaným cestám, ktorých sa obávam. Dnes sme sa stretli na rohu Pražskej a Šancovej ulice. Vyhral to chodník vinúci sa ponad Pražskú ulicu. Nepríjemný úsek sme dnes prekonali hladko a na Patrónke zabočili po pravej ruke. Objavil sa pred nami Červený most, významná technická pamiatka s pohnutou históriou. Neviem, či viete, že fragment tehlového oblúka Červeného mosta je zapísaný od 29. 4. 1986 v Ústrednom zozname technických pamiatok na území Slovenska. Jeho stav je dnes v dosť zlom stave. Odporúčam pozrieť, pokiaľ nebude neskoro. V tesnom susedstve mosta sa nachádzalo aj iné významné dielo architektúry. Čakáreň zastávky Železná Studnička, ktorú naprojektoval majster Jurkovič. Bohužiaľ drevenú budovu zničil prednedávnom požiar.

Na parkovisku pod Červeným mostom vládol klasický chaos riadený policajtom. My sme však čo najskôr prefrčali okolo a príjemné stúpanie po asfaltovej ceste nám celkom vyhovovalo. Krásne počasie vylákalo na bicykel ozaj veľké množstvá cyklistov. Bez zastavenia sme prešli okolo reštaurácie Železná studnička. Musím povedať, že ráno, teda o pol desiatej, bolo v údolí Vydrice dosť chladno. Chvíľku som aj rozmýšľal, že sa lepšie zaodejeme. Svižný kopec nás však čoskoro zohrial.

Pri našich rodinných výjazdoch máme vždy povinnú zastávku pri údolnej stanici lanovky na Kamzík. Deti sa pohojdajú na hojdačkách a dospeláci prehodia pár slov. Snežienka skrátka nikdy nesklame.

Nič sa nedalo robiť, nasadli sme na bicykle a pokračovali ďalej. Tých 15 km hore kopcom na Biely kríž sa dalo vydržať. Niektoré slabšie povahy záverečnú dávku stúpania zdolávali iba s hlasným nadávaním, poprípade zlezením zo stroja. Musím však všetkých pochváliť, držali sme sa. Biely kríž so svojím legendárnym bufetom Včelín nás privítal vľúdne. Hore bolo ozaj dosť cyklistov. Pokiaľ mi pamäť siaha, tak som tam nikdy taký dav nestretol. Pivo, kofola, párky... Teší ma, že Bratislavčania začali jazdiť aj inde, ako je dunajská hrádza.

Biely kríž – Cementárka

Posilnení vyrážame po asfaltke smerom na Malý Javorník. Našťastie sa davy cyklistov poväčšine už týmto smerom nevalia. Zo šliapania na vrchol nás ale vytrhla nákladná Tatrovka, čo si to šinula smerom zo Svätého Jura. Neviem, pochybujem však, že mala nejaké povolenie. Na kabíne mala nápis: "Pechariáda Svätý Jur". Normálne vodič zrelý na basu. Teda aspoň podľa mňa. Našťastie sme ešte stúpali a rýchlosť bola tomu poplatná. Pár sto metrov a nasledoval vrchol dnešného výšľapu. Známe miesto pod Veľkým Javorníkom je vo výške 580 m n. m. Pred nami je teraz cca 6-kilometrový zjazd až na Košariská. Na Salaši nezabudnúť prudko zabočiť doľava. Už sa nám stalo, že sme sa nechali uniesť zjazdom a zrazu sme sa objavili namiesto na Záhorí vo Svätom Jure. Dlhý zjazd končí na Košarisku, obľúbenom to mieste výletníkov. Ponáhľali sme sa k Chate Cementárka. Vyhladli sme a Cementárka je miesto, kde sa vždy dá napiť a najesť. Sortiment je síce obmedzený, ale nikdy sme neobišli naprázdno.

Lesná železnica Lozorno – Volhovisko

Po vzniku prvej republiky bola postavená v Lozorne píla. Súčasne bola na pílu postavená železničná vlečka, odbočujúca zo železničnej trate Zohor – Plavecký Mikuláš. Na dovoz dreva na pílu z malokarpatských lesov bola postavená úzkokoľajná železnica rozchodu 760 mm. V roku 1920 boli povolené prípravné práce pre prvý úsek dĺžky 6 km do údolia Suchého potoka. Výstavba ďalej pokračovala do údolia Stupavského potoka a trať dosiahla dĺžku 11 km. Koniec železnice bol tesne pod Volhoviskom na hrebeni Malých Karpát. Okrem toho bola postavených viacero odbočiek do dolín.

Dnes sa už dosť ťažko hľadajú pozostatky. Fragmenty násypov, priepustov, mostov a zárezy sú však v teréne jasne rozpoznateľné. Oplotenie obory, ktorá sa nachádza nad Košariskami, je čiastočne postavené z materiálu, získaného zo železničnej trate.

Košarisko – Lozorno – Zohor

Čerstvo naobedovaní vyrážame krátkym, ale strmým stúpaním z Košariska k obore pod Volhoviskom. Brána obory je našťastie otvorená (už sa mi stalo, že sme bicykle prehadzovali cez plot obory). Všetci sa tešíme na 10-kilometrovú jazdu dole kopcom, prerušovanú iba občasnými zastávkami pri zbytkoch lesnej železnice. Počas jazdy sme sa veru aj priobliekli. Predsa len slniečko trochu zaliezlo a vetrík bol studený. Pri vodnom diele Lozorno sa pásli kone. Neodolali sme a obdivovali krásne zvieratá. Nasledovala už iba jazda po hlavnej ceste z Lozorna do Zohoru, kde sme nastúpili na vlak a odviezli sa domov.

Zhrnutie

Príjemná cyklotúra zjazdná pre všetky druhy bicyklov. Celá túra má 48 km a 400 nastúpaných metrov. Voda sa nachádza v doline Vydrice v prameňoch a v rôznych pohostinstvách po trase. Túru sme absolvovali viackrát aj s 11-ročnými deťmi.