Trasa

Bratislava, Prezidentský palác – Nový most – hrádza Dunaja – most Lafranconi – Jelení háj – Kriechenau – Schlosßau – Jägerhaussiedlung – Hainburg – Donau-Auen – Hainburg – Wolfsthal – colnica Berg – Berg – Kittsee – Bratislava, Petržalka – Bratislava, Prezidentský palác

Centrum Bratislavy – most Lafranconi

Októbrové slniečko lákalo von. Vždy je to dilema, ako sa obliecť, hlavne keď na túru idete s deckami. Pre tentokrát to znamenalo zaodieť sa do kraťasov a teplé veci do batôžteka. Túru sme oficiálne začali na Hodžovom námestí, pred Prezidentským palácom. Nasledoval úsek preplietania sa po chodníkoch, alebo pomedzi autá až k Novému mostu. Tesne pred mostom začína cyklochodník na bratislavskej strane. Nový most má určenú cyklostranu, na pravej strane smerom do Petržalky. Ako tu už u nás býva, tak sa pomedzi cyklistov plietlo aj značné množstvo chodcov.

Pod mostom sme sa pripojili na Dunajskú cyklomagistrálu, ktorá vedie od mosta až po odbočku na hrádzu po Viedenskej ceste. Paradoxne jednosmernej, takže všetci cyklisti smerujúci po nej von z mesta porušujú zásadne dopravné predpisy. Vždy, keď po nej idem, zamýšľam sa nad tým, že jedného pekného dňa sa tam môže postaviť nejaký šikovník s bločkami a utŕžiť celkom peknú hromádku €.

Konečne sme opustili frekventované cesty a vydali sa po povodňovej hrádzi v trase Dunajskej cyklomagistrály k mostu Lafranconi. Vďaka krásnemu počasiu bola hrádza dosť plná nielen cyklistov, ale aj korčuliarov. To je vec, na ktorú si človek časom zvykne. Nezvyknem si však na psíčkarov a ich miláčikov. Pritom po oboch stranách hrádze majú dostatok miesta na venčenie. Tesne pred mostom Lafranconi sme opustili magistrálu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Most Lafranconi - Hainburg

Staré signálky (bývalé cestičky pohraničiarov popri hraničných ostnatých drôtoch) tvoria vynikajúce cyklocesty popri hraniciach s Rakúskom. Po jednej z nich sme sa vydali. Po pravej ruke tečie Dunaj, po ľavej je hlboký, neporušený lužný les. Kľud a pokoj. Signálku už poriadne nahlodáva čas, povrch pomaly zarastá. Cca 700 m od mosta Lafranconi sa v lužnom lese zrazu objaví pamiatka (pomerne dobre zachovaná) na doby medzivojnové a potom železno-oponové. Železobetónový bunker B-S-1 “Štěrkoviště” bol postavený v medzivojnovom období ako súčasť opevnenia Bratislavy proti nacistickým hordám.

Signálka zabáča prudko vľavo. Nedali sme sa zlákať. Červená turistická značka pokračuje popri Dunaji do Rakúska. Niekoľko 100 metrov a lužný les končí. Tesne za štátnou hranicou sa rozprestierajú obrobené polia farmárov a lížu hranicu. Prť sa mení na celkom slušnú šotolinovú cestu. Otvárajú sa prekrásne nezvyklé výhľady na Dunaj. Cestička vedie striedavo po kvalitnej poľnej ceste a prti, ktorá zabieha do zvyškov lužného lesa. Záleží na vôli cyklistu, kade sa vyberie, na výber je množstvo paralelných ciest.

Bohužiaľ v úrovni nášho hradu Devín na druhom brehu rieky Dunaj sa nám pri osade Jägerhaussiedlung postaví do cesty veľká značka so zákazom vjazdu cyklistov. Pre cyklistu to znamená opustiť modrú stuhu Dunaja a vybrať sa po komfortnej asfaltke smerom do vnútrozemia. Cesta je málo frekventovaná, ale so zvýšeným výskytom luxusných limuzín. Dôvodom je golfové ihrisko nachádzajúce sa pri ceste.
Nasleduje krátke, ale strmé stúpanie popri ihrisku, ako pripomienka kopcov za Dunajom. Nachádzame sa tesne pred Hainburgom opäť na magistrále. Cykloznačky nás vedú popod vrch Braunsberg až do prístavu na Dunaji. Pred sebou vidíme majestátny biely most cez Dunaj, ale k nemu dnes nedôjdeme. Odstavujeme bicykle a čaká nás Národný park Donau-Auen (Dunajské luhy).

Národný park Donau-Auen

Internetová stránka Národného parku Donau-Auen píše na svojich stránkach:

Národný park Donau-Auen (Dunajské luhy) ako zelený pás spája obe hlavné mestá Viedeň a Bratislavu. Chráni najväčšiu súvislú, prevažne nenarušenú oblasť lužných lesov strednej Európy. Národný park Donau-Auen pokrýva plochu asi 9 300 ha a rozprestiera sa od Viedne až po Hainburg v Dolnom Rakúsku. Plánuje sa jeho rozšírenie na plochu 11 500 ha.
Národný park zahŕňa komplex ekosystémov, ktoré vykazujú veľkú rozmanitosť vzácnych životných prostredí ohrozených druhov rastlín a zvierat. Krása jeho krajiny ho robí prostredím odpočinku, ktoré si cení veľa ľudí. Krajina je výrazne formovaná silou Dunaja, ktorý má v týchto miestach ešte charakter horskej rieky. Rieka preteká Národným parkom v dĺžke 36 km a výška hladiny tu môže kolísať až v rozpätí 7 metrov.
Na území národného parku žije viac ako 700 vyšších rastlinných druhov, viac než 30 druhov cicavcov a 100 druhov vtákov, 8 druhov plazov, 13 druhov obojživelníkov a 50 druhov rýb. Ak k tomu ešte prirátame aj vodný a suchozemský hmyz a bezstavovce, dospejeme k celkovému výskytu okolo 5 000 druhov.

Neodolali sme. Hneď za značkou, zakazujúcou vjazd cyklistom, sa na nás škeril otvor tunela v skale, ktorá tvorí breh rieky. Bicykle sme priviazali o značku zakazujúcu jazdu a vnorili sa do tmy tunela. Absolvovali sme cca 3 kilometrový zaujímavý pochod po žltej značke, tvoriaci okruh. Prechádzku odporúčam, je na čo sa pozerať. Podľa času sa dá zvoliť viacero okruhov. Cestou po okruhu sme stretli viacero cyklistov, či už Rakúšanov, alebo Slovákov. Ťažko povedať, či je cestička zjazdná, alebo nie. V každom prípade v oblasti tunelov nie je nič príjemné stretať cyklistov. Hlavne je to zakázané. Bicykle sme našli tam, kde sme ich pred poldruha hodinou zanechali. Slniečko už bolo dávno za obednou hranicou. Niečo málo sme pojedli a čakala nás cesta späť.

Haiburg - Bratislava

Pre cestu domov sme zvolili variant viac-menej po Dunajskej cyklomagistrále. Cesta po vzorne udržiavanej cestičke povedľa hlavnej cesty ubiehala rýchlo. Obedových cyklistov ubudlo. Posledné teplé lúče slniečka sa nám opierali do chrbta. V pomerne svižnom tempe sme prefrčali cez Wolfsthal a zastavili sa pri bývalej colnici Berg. Slnko zašlo a okamžite sa ochladilo. Trocha sme sa priodeli a pokračovali po značenej cykloceste zvanej Grenz tour smerom do Bergu. Berg sme obišli po asfaltke, ktorú využívajú viac-menej iba cyklisti a už aj nás čakala posledná rakúska obec Kittsee. V Kittsee mávame pravidelnú zastávku vedľa továrničky vyrábajúcej čokoládové dobroty.
Schoko-Csárda je vlastne podniková predajňa čokolády firmy Hauswirth. Firma Hauswirth bola založená Franzom Hauswirthom starším v roku 1949 ako cukráreň v Gablencoven ulici vo Viedni. Postupný rast podniku v nasledujúcich rokoch viedol k tomu, že bol priestor malý a tak sa prevádzka začiatkom 60-tych rokov presťahovala do rodiska Franza Hauswirtha, do Kittsee. Vždy odtiaľ odchádzame nabalení množstvom všakovakej čokolády.

Z Kittsee vedie do bratislavskej štvrte Kopčany úzka asfaltka. Tesne za štátnou hranicou sa opäť nachádza železobetónový medzivojnový bunker upravený ako múzeum.
Bratislava nás privítala svojou nevraživosťou k cyklistom. Kopčany sme pretrpeli po chodníku. Našťastie od železničnej stanice Bratislava-Petržalka vedie až k Novému mostu jeden z mála cyklochodníkov, ktorý znesie akú-takú pochvalu. Raritou je možnosť vyskúšať výťah, ktorým a cyklista dostane na lávku ponad diaľnicu pred budovou Incheby.

Záver

Cyklotúru odporúčam najmä rodinám s deťmi. Dĺžka nami absolvovaného výletu bola 40 km, bez výrazných stúpaní (cca 50 výškových metrov). Občerstviť sa dá po trase v obciach, kde je dostatok možností kúpiť si buď jedlo, alebo vodu. Vhodný je trekový bicykel.

Užitočné odkazy

Donau-Auen
Opevnenie na Slovensku
Opevnenie na Slovensku - mapkaStránky občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre
Franz Hauswirth Ges. m. b. H.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek