Trasa

Trenčianske Teplice – Omšenie – Motešice – Trenčianske Jastrabie - Inovec – Bezovec – Nová Lehota – Dolina – Tesáre – Závada – Duchonka – Kulháň – Zlatníky - Trenčianske Teplice

1. deň

Príjemné ráno cez lúčky

Vyrážame ráno z Trenčianskych Teplíc, vybrali sme si príjemnejšiu, oku lahodiacu cestu a hlavne bez áut cez Veľké Lúky medzi Omšením a Motešicami (dá sa aj priamo do Motešíc po asfaltke, ale je to stupák a hlavne s premávkou). Cez Veľké Lúky je to krásna cesta cez lúčky, okolo samôt v strede lesa, úplná pohodička, sem-tam možno trošku potlačiť, ale to záleží na kondičke. Bolo krásne slnečné ráno, čo viac si môžete priať na začiatok výletu a všade krásna všemožná zelená.

Na konci Veľkých lúk nás čaká prekvapenie. Kamarát na chate, tak sme chvíľku posedeli a vydali sa ďalej do Motešíc krásnym zjazdom cez hory. Zastavujeme nad Neporadzou, pokochať sa výhľadom na Inovec (jaj, tak tamten kopec nás teraz čaká, 1042 m). V Neporadzi sme sa rozhodli vydať cez Svinnú, pozdraviť kamarátov a aj kvôli tomu, že cesta medzi týmito dedinami je ako stvorená na bicykel, taká romantika. V Trenčianskom Jastrabí pred výstupom na Inovec si dáme ešte po kofolke, trošku cukru do tela, a do toho.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výšľap na Inovec

Z Trenčianskeho Jastrabia vedia pekná asfaltka až na Inovec, sú aj cestičky cez les, ale my sme si vybrali túto jednoduchšiu cestu, keďže sme ju absolvovali prvýkrát na bicykli (nevýhodou sú autá, ale nebolo ich veľa, aj keď bol sviatok). Predstavovala som si tento výšľap horšie, než aký v skutočnosti bol. Bez problémov s krátkymi prestávkami, keďže stehná ešte nie sú po zime také zahriate, ako by mali byť.

Celý výšľap je príjemný, aj slniečko zasvieti, aj chládok je sem-tam. Na ceste vás pred chatou vítajú nápisy na ceste, myslím, že to začína 3 km, potom 2 km, atď, a 500 m PIVO. Ako sa potom dobre šliape, keď si predstavíte pivko. Chata pod Inovcom je prerobená, pekné posedenie, dá sa aj najesť. Tam sme načerpali nové sily, pretože výšľap ešte neskončil, čaká nás ďalších 250 m prevýšenia (ale to už nič nie je). Tento posledný úsek je na konci už trošku strmší, takže sme aj potlačili. Keďže sme boli trošku v časovom sklze, na Inovci (1042 m) sme dlho nepobudli. Čakala nás ešte hrebeňovka na Bezovec.

Krásna, ale náročná hrebeňovka na Bezovec

Toto bola najväčšia sranda. Podľa Jurkových slov nás mala čakať jednoduchá hrebeňovečka po výšľape na Inovec. Áno, aj tak začína, krásna lesná cestička a hovoríme si, "jáááj, bodaj by bola celá cesta taká dobrá, to sme na Bezovci do 2 hodín a ešte si stihneme po ceste aj niekde opiecť špekáčiky..., aká romantika". Pod Inovcom nás čaká krásny výhľad z Palúcha, pokocháme sa a ideme ďalej s dobrým pocitom, že všetko nám pekne vychádza. Ale jednoduchá hrebeňovečka nás stále častejšie prekvapuje a musíme zliezať z bicykla a tlačiť ho buď dole kopcom alebo hore kopcom a Jurko s každou otočkou na mňa vidí "nasranú Kaču", ktorá musí tlačiť bicykel dolu kopcom, čo z duše neznášam. Na našich trekových bikoch sa naozaj táto trasa nedá absolvovať bez zliezania a tlačenia.

Aj keď melieme už z posledného, tie výhľady z hrebeňovečky sú nádherné. Hrebeňovka musí byť krásna na pešo, keď nemusíte dávať pozor, či nenarazíte na kameň, ale kocháte sa okolím. Naše telá sú už také unavené, že im je to už jedno, ale myseľ trošku trpí, pretože po čase nás prestane baviť to schádzanie, klesanie, stúpanie, tlačenie, nosenie a sme nahnevaní, že hrebeňovečka nie je hrebeňovečka, akú sme si predstavovali.

Ako tak tlačím kopčekom, ktorý by som bežne vyšliapala, prefrčí cyklista a s úsmevom na tvári vraví "náročná trasa". Len s rezignovaným výrazom vraciam úsmev. Chudák Jurko sa cyklistu tak naľaká, že skoro pustí do gatí. Ale čo je najlepšie, toto je posledný kopec a teraz nás čaká krásny zjazdík do sedla pod Skalinami. V sedle nás už čaká nádherný výhľad a pomaly zapadajúce slniečko, takže šup-šup na Bezovec na Chatu Šport.

Poberáme sa stále po červenej značke pekným zjazdíkom, ale po čase zisťujeme, že ideme zlým smerom. Na lúke nás zmiatla cesta smerom dole (to už asi naša myseľ chcela ísť iba dole po peknej lúčke a nie zasa hore cestou, ktorá sa nám nepáčila a nezdala sa nám byť v tú chvíľu tá správna). Tak sme sa zamotali a pri prvom dome v oblasti Za Jamami sme sa uistili, že ideme nesprávnou cestou, aj keď nie zlou. Čo vie človeka v takú chvíľu, keď ste úplne vyčerpaný, najviac nahnevať. Toto už bol vrchol. Únava, hlad, zapadajúce slnko a predstava, že to, čo sme zliezli, budeme musieť znova vyšliapať, v nás vyvolala úplnú zlosť.

Aaaaale nebolo to až také zlé, lebo čoskoro sme sa dostali asfaltkou do Novej Lehoty a odtiaľ to bol už len kúsok na Chatu Šport na Bezovci. Nič nebolo krajšie, ako keď sme sa dostali na odbočku pri autobuse v Bezovci, lebo sme vedeli, že chata je už za rohom. A aj bola a čakala nás tam parádna atmosféra. Teta chatárka je veselá kopa, po osviežujúcej sprche, dobrom jedle a pivku sme sa už len zabávali na dnešnej cyklotúre, ale povedali sme si, že túto hrebeňovku na bicykli už nikdy viac.

2. deň

Cez dolinu

Po výdatnej praženičke na chate sme začali 2. deň, o ktorom sme vedeli, že bude oveľa jednoduchší. Vonku už vykúkalo slniečko a začali sme zjazdíkom cez Novú Lehotu cez Dolinu smerom na Bojnú cez krásnu to dolinu popri potôčiku Bojnianka. Na konci Doliny vás čaká križovatka s dvoma nápismi Koniec cesty (ale len pre autá) a pripadáte si aj ako na konci civilizácie a tá dolinka pred nami aj taká je. Veľa vtáctva, všade ticho, len potôčik a pekná zjazdná cesta. Na konci doliny sa zastavujeme pri tabuli na križovatke s Hradnou dolinou a dozvedáme sa, že sme v oblasti "Lužnych vŕbovo-topoľových a jelšových lesov“, no nieto divu, že sa nám tam tak páči.

Pohodová zmiešaná cesta

Pokračujeme ďalej a zastavujeme na Ranči pod Babicou, pozrieť nejaké zvieratká, pekný areál, aj ubytovanie, pečené ryby, len levica s levom v malej klietke v strede jazierka nenechá človeka bez slov. Majú tam aj relaxačnú pyramídu s príjemným lehátkom, ktorý som nenechala bez vyskúšania a skoro by som aj zaspala. Dali sme si kofolku a pokračovali do Horných Mlynov, kde sme na začiatku zobrali cestu medzi domy a potom cez polia smerom na Tesáre. Cez pole bola pekná cesta, aj srnečku sme videli.

V Tesároch sme jedným očkom pozreli park a ponáhľali sa kúpiť do dediny nejakú slaninku na opekanie (keďže špekáčiky zo včera už nevyzerali dobre). Z Tesárov okolo vodnej nádrže Tesáre a príjemnou lesnou cestičkou do Záhrady, po ceste nás prekvapil krásny areál pre detské tábory a školy v prírode. Zo Záhrady do Závady asfaltkou a na križovatke v Závade krásne cykloznačenie do rôznych smerov. Ideme na Duchonku tiež príjemnou cestičkou, sem-tam hore, sem-tam dole až na Duchonku. Po ceste ešte pohľad a fotečka Topoľčianskeho hradu, ale len pohľad, aj keď sme špekulovali či ísť, alebo neísť, ale na križovatke do Podhradia sme si ten kopčisko rozmysleli a pobrali sa predsa len na Duchonku. Tam zastavujeme a pri vode rozkladáme oheň a opekáme slaninku, mňam mňam, celí sme šťastní, že sme si teda opiekli, prvýkrát v tomto roku. Ideme ešte na pivko a pokračujeme ďalej smerom na Kulháň.

Lesný náučný chodník Duchonka - Kulháň

Veľmi pekne vedená cesta cez les, celá je asfaltová, takže šliapanie jedna radosť a to okolie, no krása. Celý náučný chodník je veľmi pekne udržiavaný. Na Kulháni je dobré sa zastaviť a dať si výbornú rybku, či už ulovenú vlastnoručne alebo údenú, ale keďže máme naplánované ísť na Kulháň na druhý deň s celou rodinkou, tak sa nezastavujeme a šliapeme ďalej smerom do Zlatníkov, taktiež po asfaltovej ceste a cez les, ale treba dať pozor, tadiaľ už chodia autá.

Posledný úsek

Dá sa ísť do Trenčianskych Teplíc veľmi peknými dedinkami smerom na Dubodiel, Trenčianske Jastrabie alebo cez Ruskovce, Horňany, čo je dosť frekventovaná cesta. My sme boli po včerajšku dosť unavení a šli sme do Ruskoviec na vlak do Trenčína a potom na bicykli do Teplíc.

Záver

Parádny cyklovýlet, na ktorý budeme ešte dlho spomínať. Odporúčam každému zvážiť hrebeňový prejazd Považského Inovca, ale naozaj záleží na kondičke a bicykli. Ostatná časť bola ľahko zvládnuteľná. Trasa sa dá rôzne nakombinovať, napríklad z Inovca priamo na Kulháň.

Prajeme pekný zážitok.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek