Trasa

Žiar nad Hronom, časť Ladomerská Vieska – záhradkárska osada popri Lutilskom potoku – Lutila – Slaská – býv. družstvo Slaská – Slaská dolina – asfaltka pod Vysokou – Kozia dolina – Sklené – Sklenianske lúky – Remata

Snaha vyhnúť sa búrke

Nakoľko som ešte nebola na zrúcanine hradu Šášov, najprv sa vydáme tam a až potom smer Chata Remata. Nachádzame teda modrú značku a vydáme sa po nej. S bicyklami musíme prekonať prvú prekážku a to vyniesť ich hore po schodoch na most. Tu sa nám ale značka stratí. Hľadáme na jednej strane, hľadáme na druhej. Nakoniec značku nachádzame až za križovatkou v uličke pri kostole, na začiatku dedinky zvanej Ladomerská Vieska. Vidíme ale, že v ústrety nám ide prírodný jav, ktorí turisti a cyklisti neradi vidia na túrach – búrka. Tmavá obloha a blýskanie sa v diaľke. Vyzerá to, že vystrája priamo nad hradom Šášov. Po krátkom uvažovaní bicykle otáčame a vraciame sa späť do Žiaru nad Hronom.

Tam ešte neprší, tak dúfame, že sa nám podarí utiecť pred búrkou. Prechádzame cez Žiar nad Hronom a za pumpou Slovnaft zabočíme doprava. Chceme sa dostať k cestičke, ktorá vedie cez záhradkársku kolóniu až do dedinky Lutila. Sľubujeme si od toho príjemnejší terén ako hlavnú cestu s autami okolo nás. Ani jeden z nás cestnú cyklistiku, kde vám stále hrozí, že vás zrazí auto, predbiehajúce vás tesne vedľa, alebo kamión, neobľubuje.

Ako za Slovnaftom zabočíme doprava, ocitneme sa v lese. MTB terénom ideme z kopca, až prídeme na malú lúčku, je tu vidieť len koniec dvoch záhrad. Sme trochu v pomykove, kam ďalej, tak sa vyberieme doprava, s otázkou, kam nás to asi zavedie. A samozrejme, zaviedlo nás to tam, kam sme nečakali, dnes už máme v ceste druhé schody. Bicykle cez ne znesieme dole a vidíme, že sme v spomínanej záhradkárskej kolónii. Je tu celkom rušno, vidno, že je jar a ľudia trávia čas vonku, v záhrade. Všetko pekne kvitne, celkový dojem kazí len tmavnúca obloha nad nami. Cestička cez kolóniu sa ale po chvíli končí a my sme opäť na asfaltke. Tentoraz je to už dedinská cesta, s menšou premávkou. Pár metrov a vstupná tabuľa hlási "Lutila".

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lutila je malá dedinka, ale s celkom hojným počtom krčiem. Len zo sedla bicykla som narátala tri. V dedine už vidíme, že dažďu a búrke sa predsa len asi nevyhneme, počkala si na nás a prišla zboku. Potvora jedna. Počujeme hrmieť, ale nie je nad nami a neprší. Dúfame, že stihneme prísť do ďalšej dediny – do Slaskej. Tam by sme v prípade potreby už prečkali v krčme.

Stretnutie s búrkou

Cez Lutilu teda len rýchlo prebehneme a už ju máme za chrbtom. Šliapeme do menšieho kopca, naľavo vidíme starú tabuľu "JRD". Pozostatok z čias minulých. Začína pršať, tak zrýchľujeme tempo. Malý dáždik sa ale po chvíli mení na hustý dážď s krúpami. Nepríjemne šľahajú do tváre a očí, dvíha sa vietor. Mám pocit, že búrka sa premiestnila priamo k nám. Začínam sa trochu báť, dedina Slaská je od nás približne 10 km vzdialená. Ísť za búrky opustenou cestou medzi poľami sa mi zdá ako veľká provokácia. Zastaneme, aby sme na seba natiahli bundy proti dažďu. V rýchlosti sa radíme, či sa vrátiť tým pár km do dediny alebo pokračovať ďalej. Zrazu vydesene skríknem. Pocítila som, ako kdesi v mojej blízkosti preletel blesk. Vydesene pozerám na Dušana, ten ma informuje, že cítil taktiež elektrinu na ráme bicykla. Už počujeme aj ohlušujúci zvuk hromu. Neváhame a ozlomkrky uháňame späť do dediny do najbližšej krčmy. Príroda rozhodla za nás.

Cez lesy a lúky

V dedine Lutila v krčme posedávame a čakáme, kým prejde búrka a dážď. Po približne hodinke a pol môžeme konečne vyraziť. Je už načase. Je približne päť hodín poobede, čo je dosť neskoro na to, že sme ešte len na začiatku celkovej, hoci krátkej trasy.

Znova teda nechávame dedinku Lutila za chrbtom, aj miesto, kde sme sa nedávno otočili počas búrky. Šliapeme asfaltkou medzi poľami, len sem-tam okolo nás prejde auto. Miernym stúpaním prídeme do dediny Slaská. Hovoríme si, konečne. Ani sa nezastavujeme, ale pokračujeme ďalej. Asfaltka sa stáva stále rozbitejšou a vedie nás na úplný koniec dediny. Okolo nás sa zrazu objaví iný svet. Staré, zničené, opustené budovy bývalého JRD. Až smutno mi príde, keď vidím, ako je to tu schátralé. Predstavujem si, ako to tu mohlo vyzerať v minulosti, ľudí, ktorí tu pracovali, zvieratá. Čo všetko asi tieto miesta zažili.

Keď zmizne aj posledná budova, ocitneme sa v lese. Rozhodneme sa neodbočiť doľava na modrú značku, ale pokračovať ďalej miernym stúpaním rovno. Okolo nás je krásne. Všade naokolo kvitnú kvety, zelenie sa tráva. Všetko to dopĺňa čerstvý jarný vzduch po daždi. Celou cestou nás vytrvalo sprevádza horský potôčik, raz na jednej, raz na druhej strane. Veselo si žblnkoce. Míňame tri murované studničky, takže o vodu nemáme núdzu. Takto sa dostaneme až na nás dnešný najvyšší bod, cca 860 m n. m. Stretávame tu červenú značku E8, ktorá ide tadeto k sedlu pod Vysokou. My sa ale na ňu nenapájame, pokračujeme ďalej asfaltkou. Odmenou sú nám krásne výhľady na okolité kopce.

Asfaltka sa po chvíli už úplne stráca a mení sa na lesný chodník, vedúci nás cez horské lúky. Netradičné je tu varovanie pred nebezpečenstvom, niečo tu ťažia. Nezastavujeme sa teda a bicyklujeme ďalej, je načase, za chvíľu sa stmieva.
Horská lúka končí a opäť začína asfaltka, ktorá sa rozdvojuje. Bicyklujeme doprava do kopca, nakoľko naľavo je cesta zahradená mrežami. Odmenou nám sú opäť výhľady, ale hlavne krásne veľké srny, ktoré nám prebehujú cez cestu. Sú rýchle ako blesk, ani nestačím vytiahnuť fotoaparát a sú preč. Dole kopcom zídeme až do dediny Sklené. Už vieme, že sa nesmieme zdržiavať, slnko nám zapadá nad hlavami a ešte nás čaká zjazd rozbitým terénom dole na Chatu Remata. Potme bude nepríjemný, ale čo už.

Záverečný zjazd

Za Skleným sa ocitáme na rozbitej asfaltke plnej výmoľov. Zapíname predné svetlá a čoskoro aj čelovky. Riadne nás to tu natriasa a potme poriadne nevidíme na terén pred sebou. Okolo nás len tmavý les. Nechceme sa kolesami šmyknúť na niektorej jame alebo kameni, ktorými sa to tu len hmýri.

Našťastie bezpečne zídeme až dole do Rematy. Vydáme sa hľadať našu chatu a hoci dnešný cyklovýlet nebol kilometrovo náročný a zvládli sme ho v priebehu jedného neskorého poobedia, predsa len sme unavení.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek