Cyklotúra

Leithagebirge (Jois – Eisenstadt a späť)

23.06.11
Už od stredy bolo veľmi veterno. Je nedeľa ráno, konečne svieti slnko, máme voľný deň pred sebou a tak si hovoríme, že nejaký vetrík znesieme a možno mu aj trochu utečieme. Otvoríme mapu a určíme trasu, od stola je všetko jasné. Autom do Joisu pri Neusiedler See a odtiaľ okruh do Eisenstadtu a späť. Eisenstadt je trochu mimo jazera a tiahne sa pod kopčeky. Veríme, že je to dobrá voľba. Keď teraz večer so šálkou čaju rekapitulujem deň, tak asi najvýstižnejší pracovný názov by sa hodil "Ufúkanou cestou rozkvitnutých čerešní".

Trasa

Jois – Winden am See – Purbach am Neusiedler See – Eisenstadt – St. Georgen am Leithagebirge – Donnerskirchen – Purbach am Neusiedler See – Winden am See – Jois

Počas presunu autom vidíme a aj cítime, že vetrisko stále fúka. V Joise auto zaparkujeme na kopci pri kostole. Pridáme nejaký windstopper a vyrážame. Spustíme sa dolu do dedinky, kde sa napojíme na jednu z mnohých cyklotrás v tejto oblasti, ktorá kopíruje západný breh Neziderského jazera (Neusiedler See). Pomedzi vinice opustíme dedinu a ukrajujeme prvé známe kilometre po ceste R1 a B10. Aj keď fúka, tvárime sa, akoby nič. Na protibicyklujúcich sa usmievam, akože je mi fajn. Oni po vetre, my proti vetru... Aj napriek tomu si s radosťou obzerám okolité vinohrady, najmä zakvitnuté stromy a slnkom zaliatu krajinu. Čerešne sú odeté do bieleho a vyzerajú úplne ako nevestičky.

Purbach am Neusiedler See a Eisenstadt

Na konci Purbachu je príjemne cykloodpočívadlo na veľkej lúke, urobíme si malú pauzu. Za dedinou odbočíme vpravo smerom na Eisenstadt po R50 a R1, cesta je prakticky rovná, ale je neuveriteľne ufučaná, priemerka nič moc. Sem-tam vinice, sem-tam polia, pekná pieta s lavičkami a chvíľami v diaľke Schneeberg. Táto nás dovedie do Eisenstadtu, mesta Josepha Haydna. Hneď pri vjazde nájdeme dobrú kaviareň, dáme si teplé voňavé koláče a horúcu čokoládu. Následne ideme do centra. Srdcom Eisenstadtu je Esterháyovský palác na rovnomennom námestí a priľahlá pešia zóna. Je nedeľné popoludnie, centrum je plné sviatočne oblečených ľudí, posedávajúcich na zmrzline alebo kávičke a zákusku. Miesia sa tu aj cyklisti a turisti.

V paláci je expozícia venovaná životu Joseph Haydna. Na prehliadku nejdeme, iba urobíme niekoľko snímok a posedíme na lavičke. Manžel nemá chuť ísť naspäť po tej istej ufučanej ceste, aj keď by to podľa správnosti malo byť po vetre. A tak nad mapou mudruje, že trošku pod lesom bude vetra určite menej. Rada súhlasím, tak nájdeme smer na St. Georgen am Leithagebirge, neviem, či je to len časť Eisenstadtu alebo samostatná obec či osada. Odbočka je každopádne veľmi príjemná, trochu chránená a tak menej ufúkaná. Samozrejme trošku viac do kopca. Ideme pomedzi vinice a veľmi sa nám tu páči. Zbadáme, že na stromoch okolo cesty sú biele zelené pásikavé značky, čo konkrétne znamenajú, netušíme. Po nejakom kilometri máme krásny výhľad na mesto a vinice a oku lahodiace rozkvitnuté čerešne pod nami.

Cesta sa stáča trošku viacej doľava a tým sa vzďaľuje od cesty, ktorou sme prišli. Zrazu sa aj viac šplhá do kopca a stráca svoj príjemný hladký asfaltový povrch. Už chvíľku pozorujeme, akoby sme išli popri nejakom kamennom múre a zrazu vidíme otvorenú rampu a pri nej tabuľku zákazu vjazdu pre autá. Na tabuľke pri vchode čítame: Srdečne Vás vítame na lesných a prírodných plochách podnikov Esterházy. Tieto plochy Vám ponúkajú pokoj a zotavenie. Prosíme Vás, zaobchádzajte s prírodou s rešpektom, aby ste tento pokoj nerušili. Želáme Vám príjemný pobyt.

Sme akoby vo veľkej obore, dostaneme sa na hrebeň a tak párkrát hupneme hore a dolu. Trošku viazne navigácia, zbadáme, že zelenobiele značky na stromoch pretrvávajú. Vrátiť sa nemáme chuť, tak sa zveríme práve týmto značkám. Na jednej ypsilonke je nenápadný smerovník: tam do Donnerskirchenu, späť do Eisenstadtu – hurá! Všetko je správne, tak si už iba pochutnávame. Sem-tam je včelín, sem-tam poľovnícky posed, húštiny, množstvo fialiek a iných poslov jari. Sme tu úplne sami, civilizácia zostala za rampou, je to príjemná polhoďka bez vetra, zato s kopčekmi na ceste bez asfaltu. Nakoniec sa opäť dostaneme k rovnakej rampe na opačnom konci a po sto - dvesto metroch do dediny.

Cestou rozkvitnutých čerešní

Najprv nás víta akoby liliputánska dedinka – malé, zjavne víkendové domčeky s minipredzáhradkami. Je ich niekoľko radov – asi víkendová dedinka. Nasleduje camping a vjazd do centra, kde sa na kopčeku vyníma kostolík. Tu je aj infocentrum. Na mape sa uistíme, že sme v Donnerskirchene a vyberieme ďalšiu cestu. Značka B12 pokračuje kúsok cez dedinu, popod kostol a ulicou s vínnymi pivničkami. Tu nás lákajú na ochutnávku a výhodnú kúpu miestnych zlatistých mokov. Odoláme, opustíme dedinu a vychádzame do vinohradov. Chodník je plný ľudí, ktorí sa vybrali na nedeľnú vychádzku. Čudujem sa, koľko je tu ľudí a akosi ma napadne, že je vlastne fajn, že Rakúšania majú svoje "chrámy konzumu" v nedeľu zatvorené a musia sa ísť radšej prejsť. Aj napriek tomu sa mi vidí tá ľudská premávka príliš hustá.

Fúka, ale menej ako dolu, reliéf je príjemne zvlnený a výhľady rozprávkové. Číslo cesty som vám povedala, ešte doplním názov, ten vám sám o sebe povie všetko. Kirschbluten radweg – v mojom preklade Cesta rozkvitnutých čerešní... Stretneme aj skupinku s niekoľkými lamami (cudzokrajné úžitkové zviera podobné ťave), ktoré tu majú ako atrakciu. Na webe www.lama-wanderungen.at sa prihovára Pablo za celú svoju lamiu rodinku (Luca, Gino, Jody a Speed) a ponúka viacero možností až po detskú oslavu narodenín s lamami (určite lepšie ako narodeniny v Mc Donalds).

Po príchode do Purbachu am Neusiedler See je mi jasné, prečo na medziobecnej spojke bola taká čulá premávka cyklistov a peších. V Purbachu sú otvorené pivničky na ulici Kellergasse a doma „vygooglim“, že každú prvú sobota v mesiaci sú otvorené všetky pivničky. Posedávajú tu ľudia s pohárikom vínka, aj my si dáme „achtel“ modrej frankovečky a bieleho veltlínka. Telo zvnútra prehriate pohárikom vínka neprotestuje pred ďalšími kilometrami.

Vietor fúka a voda uteká

Mám fantastický nápad! Do Joisu sa vrátime pôvodnou trasou B10 a R1. Nápad to bol vskutku fantastický a aj sme ho niekoľkokrát pekne oľutovali. Mali sme ísť radšej ďalej zvlnenými kopčekmi pomedzi vinice po čerešňovej. Dolná cesta je oveľa viac otvorená smerom k vodnej ploche jazera a náš drobný záblesk lenivosti nám to poriadne spočíta. Presne ako Murphy káže, nám zas fúka do tváre a to tak, že na prakticky rovine dosahujem závratnú rýchlosť 12 – 14 km/h a pritom šliapem ako divá. Vietor si robí doslova, čo chce, tancuje na pláňach svoj tanec.

Tých niekoľko kilometrov do Windenu am See je nekonečných a aké prevody som použila, to radšej nenapíšem, lebo nielen ja, ale aj papier resp. monitor môjho PC by sa červenal. Medzi Windenom a Joisom je prameň pekne ukrytý pod vinicou a medzi stromami. Doplníme si vodu do fľaše a prečítame si básničku v troch jazykoch: nemeckom, chorvátskom a slovenskom.
Žiariaci hnev dávnych čias nikdy nevyhasol,
z mučidiel ohnivý hnev duší
hranice sa zhoria
voda uteká ....

Hranice snáď už zhoreli a voda bude utekať vždy, ostatné súvislosti sú nejasné, niekedy možno vypátrame alebo niekto doplní v rámci fóra.

Okruh sme dokrútili, v Joise sme zjedli polievku, naložili sme bicykle a pekne prevetraní sme sa vrátili domov.

Záver

V pondelok skoro ráno cestou do práce vidím, že vietor už išiel niekam domov. Spustím okienko na aute a aj sa ho pýtam, kde je. Odpoveď žiadna, beťárisko jeden už odfučal. Usmejem sa len tak sama pre seba. Aby si vedel, kamoško, aj tak to bol krásny deň. A nasledujúcu prvú sobotu v mesiaci sa tam vyberieme znovu a vezmeme priateľov. Aký okruh vyberieme, ešte neviem, ale kontrolu už odkvitnutých čerešní a ochutnávku nejakého vínka v Purnbachu am Neusiedler See určite zaradíme. Trasa nie je vôbec náročná, zvládnu ju aj deti a oteckov s croozerom tu tiež bežne stretnete.


 
 
Najnovšie články autora
 
Recenzia Príbehy vrchov Dnes by som vám rada predstavila pomerne čerstvú publikáciu z vydavateľstva DAJAMA Príbehy vrchov, ktorej autorom je Marián Grebáč. Kto si v … » celý článok 12/12/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Od hradu k hradu – 2. diel Keď vytiahnem z knižnice akúkoľvek knižku o hradoch a zámkoch, malý Kubko je hneď pripravený na spoločné čítanie. A tak kúpa 2. dielu knižky Od hradu k hradu z edície po Slovensku od vydavateľstva Dajama nebola žiadna náhoda. V pravom hornom rohu má ikonku turistu aj cyklistu. Nápad spojiť pre hradomilov do jedného celku dva rôzne hrady, zrúcaniny či ruiny, je zaujímavý nielen návštevou stavieb voňajúcich históriou, no zároveň aj možnosťou absolvovať pešiu túru či zabrať do pedálov bicykla. 19/09/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Najkrajšie cyklookruhy 2. diel Poznáte už dlhšie moju slabosť na knižky, mapy, atlasy a ďalšie tlačoviny voňajúce novotou. Do kníhkupectva chodím najradšej sama a nikdy neodídem naprázdno. Neobídem stojany s turistickými knižkami. Všetko nové si prezriem a vždy nájdem dôvod na kúpu. Naposledy som si moju cykloturistickú knižnicu obohatila o druhý diel Najkrajších cyklookruhov od vydavateľstva Dajama. V knižnici mám samozrejme aj prvý. 21/06/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo … » celý článok včera Soňa Mäkká Publicistika
MTB Okolo Vršatca z Ilavy Severnú časť Bielych Karpát som navštívil viackrát, zväčša ako peší turista. Tentokrát som sa sem vrátil na bicykli, nakoľko ma inšpiroval článok v Krásach Slovenska (č. 9 - 10 / 2019), kde mal názov "K bradlovej kráse". No a po prejdení trasy ju taktiež odporúčam. 14/11/19 Milan Kiac Biele Karpaty
Rada S rádiostanicami PMR na horách ešte bezpečnejšie S prenosnými rádiostanicami je zábava a sú tiež praktické. Hodia sa ako doplnok voľnočasových aktivít, v pracovnom nasadení, pri komunikácii medzi autami pri cestovaní. Skrátka komukoľvek, kto potrebuje rýchlo a bezplatne komunikovať s ostatnými na relatívne krátku vzdialenosť bez toho, aby musel vytáčať telefónne číslo, čo je mnohokrát veľmi otravné. 08/11/19 Rudo Madár Bezpečnosť

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Leithagebirge (Jois – Eisenstadt a späť) 27/06/11 13:32 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko-Burgenland: Alpy (Alpen)–Vých. Alpy (Ostalpen)–Sev. Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen)–Randgebirge östlich der Mur (okrajové hory východne od r. Mury)–Leithagebirge (Leithaberge/Litavské hory) a Malá dunajská nížina (Kleine Ungarische Tiefebene)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • min: 131 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 300 m
  • Vzdialenosť
    • 59 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Voda
    • obce po trase
  • Doprava
    • bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.29