Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Cez Ľubovec, Klenov, Žipov a Bzenov

Je jedno z mnohých nedeľných predpoludní, počas ktorých sa vyberám na cyklotúlačku po okolitých kopčekoch v povodí Svinky. Tentokrát však ostanem verný asfaltu na obľúbenom okruhu do Klenova. Mám pred sebou tiahle stúpania, ďaleké výhľady, luxusný zjazd, namixované v tom správnom pomere.

Vzdialenosť
36 km
Prevýšenie
+690 m stúpanie, -690 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 27.06.2010
Pohoria
Šarišská vrchovina, Čierna hora
Trasa
Voda
Obce, slabšie pramene pod Miklušovcami a nad Klenovom
Doprava
cestný bicykel
SHOCart mapy
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: Klenovsky_okruh.gpx

Trasa

Janov – Radatice – Ľubovec – Suchá Dolina – Sedlice – Miklušovce – Klenov – Žipov – Rokycany – Bzenov – Janov

Rovinatý úvod

Z Janova sa po pár zákrutách pohodlne prepedálujem do Radatíc, obce zloženej z bývalého Radačova a Meretíc. Míňam odbočku na Kvašnú vodu a na konci dediny sa ocitám v pomerne širokej doline Svinky. Slniečko pripeká, na ovocných stromoch popri ceste posedávajú dravce a dostávam sa do príjemného tempa. Miernym stúpaním s výhľadom na dominantný kopec, Tlstú, si už veziem prvé cícerky potu a riešim dilemu: piť, či nepiť? V záujme zachovania zdravého tela (a aj rozumu) zastavujem pri odbočke na Ruské Pekľany a využívam útulnosť autobusovej zastávky. Neberiem si však príklad z miestneho štamgasta, ktorého som neďaleko odtiaľ pred pár mesiacmi našiel v noci ležať krížom cez cestu a občerstvujem sa iba čistou pramenitou.

Za Ľubovcom ma čaká prvý skutočný zaberák, no konečne sa vnáram do lesa. Posledná prudká serpentína ma obdaruje bonusom v podobe výhľadov na kráľovnú Čiernej hory – Roháčku. Po ľavej ruke mi defilujú Sopotnické vrchy, no tentokrát odolávam vábeniu tieňa doliny a motivačne sledujem prícestný kríž na vrchole stúpania. Krátka pauza, povinná fotka pod košatým stromom a odmena v podobe zjazdu do Suchej Doliny je okorenená opätovnou vyhliadkou na stúpanie k Sedliciam. Zažívam teda malé deja-vu a po doplachtení k obecnému úradu chvíľu zvažujem pešie absolvovanie nedávno otvoreného náučného chodníka. Na Skalke som už však bol a preto osedlávam svoju červenú „Hatatitlu“ a šliapem v ústrety miestnemu družstvu. Stúpanie by som síce vedel oklamať cez Sopotnickú dolinu, no mám rád tých niekoľko rozbitých zákrut v husto zalesnenom údolí ku kameňolomu.

Stúpanie do Klenova

Po malej chvíli sa tak ocitám v mesačnej krajine, hoci z aktívneho lomu je od cesty vidieť iba nepatrný kúsok. Po prejazde uzučkého mostíka si dávam ďalšiu technickú pauzu a sledujem drevenú šípku, ktorá ukazuje k studničke. Nie je to nič extra na pitie, no osvieženie vonkajšieho povrchu vítam. Čaká ma totiž tiahle stúpanie. Po pravej strane sa pri potoku objavujú prvé domy Miklušoviec a postupne vchádzam do dediny. Kostolné zvony odbíjajú poludnie a ulicou sa trúsia postavy, aby zasadli k nedeľnému obedu. Jednoducho víkendová pohoda, ktorú narúšajú len domáci strážcovia, pre ktorých som skvelou príležitosťou na precvičenie havkacieho slovníka. Pohodlným tempom sa zaujímavo kľukatou cestou prepracúvam k odbočke na Klenov. Pre záujemcov o pôvodnú architektúru dávam do pozornosti drevenú zvonicu pri kostole. Dedina podomnou žije najmä cvengotom ovečiek na protiľahlom svahu a začínam mierne bojovať so stúpaním sériou ostrých zákrut. Staré jablone popri ceste lákajú na zastavenie v ich tieni, no statočne odolávam a odmenou mi začínajú byť ďaleké výhľady na dolinou podomnou. Hubárska sezóna ešte nevypukla, no les už dáva tušiť blízkosť úrody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Blížim sa k semifinále dnešného putovania, ktorým je križovatka na Margecany. Nezastavujem, a miernym klesaním sa spúšťam až k prameňu Sopotnice, ktorý je nebadane schovaný hneď vedľa cesty. Vodou síce neoplýva, no je tu jednoduchá lavička so stolom, ktorá bude miestom môjho dnešného obeda. Sadám si do objatia výhľadov na dolinu podomnou, zľava nesmelo vykúka hrebeň Slanských vrchov. Od chrbta ma chráni masív Roháčky a kdesi napravo sú za skrytým Ružínom vrcholky Volovských vrchov. Usilovne tlačím do hlavy, čo inšpiruje aj miestnu zverinu. Tej sa však ujde iba tráva, zatiaľ čo si labužnícky nakladám plné sústa domácej bábovky. Po naplnení túžob tela aj ducha sa rozhodujem pre presun pod neďaleké vedenie vysokého napätia, kde odbočuje spevnená cestička nad Klenov. Po 200 metroch vzdávam boj so slnečnou siestou a dávam si v tráve oddychovú polhodinku s výhľadom na Slanské vrchy a šarišské sopečné trojvršie.

Zjazd serpentínami

Zrelaxovaný sa vraciam na hlavnú cestu poznačenú mnohoročným deštrukčným procesom a poslušne ignorujem pozvánku na neďaleký vrch Grajnár, ktorý by mi poskytol pohľady na severné pohoria. Začínam prudko klesať a hneď prvá serpentína mi dvíha varovný prst, aby som nelenil a zaoberal sa aj brzdením. Vnáram sa do lesa a vžívam sa do roly jazdca WRC, ktorý by sa na nasledujúcich zákrutách vyšantil ako dieťa s novým legom. Musím sa uspokojiť s diétnou porciou radosti, ktorá mi však pohodlne kompenzuje námahu zo stúpania do Klenova. Serpentíny pomedzi stromy strieda tiahle klesanie poliami, ktoré finišuje výhľadmi na obec Žipov. Po predposlednom vracáku si cestný bicykel užije najhoršiu nočnú moru, no môjmu traktorovému obutiu to traumu nespôsobuje, hoci defektu sa na povrchu, pripomínajúcom železničné lôžko, obávam tiež. V dedine ma zaujme budova starého kaštieľa, v ktorom dnes sídli obecný úrad. Fondy sa už naučili čerpať aj tu, takže budovy dostávajú postupne krajší šat.

Na dolnom konci dediny zisťujem, prečo je na hornom tak ľudoprázdno. Na ihrisku totiž práve prebieha futbalový zápas. Neváham a využívam pozvanie voľnej lavičky. Krytý zástupom áut odparkovaných na krajnici sledujem predstavenie nadšencov, pre ktorých je odmenou za dnešný výkon spoločné pivko a možno aj obdiv mladšej generácie slečien, ktoré sa tu zhromaždili v zaujímavo vysokom počte. Kultúrne intermezzo ukončujem spolu s hvizdom rozhodcu a stuhnuté nohy dostávam do vlažného tempa na miernom klesaní k odbočke na Bajerov. Cestou ešte míňam križovatku lesnej cesty na Tri studničky a širokou asfaltovou magistrálou sa prehupnem cez pahorok nad Rokycanmi, odkiaľ už pohodlne rovinatou dolinou Svinky dorazím do Bzenova. Vydarený deň završujem mrazenou maškrtou, ktorá na mňa čaká v Janove.

Fotogaléria k článku

Najnovšie