Trasa (UK)

Prvý deň autom z Worksopu do Obanu, potom trajektom z Obanu do Castlebay. Z Castlebay do Port Nis sme išli na bicykloch a dvakrát sme použili trajekt pri prechode medzi Castlebay a Port Nis v druhý deň. Opäť trajektom zo Stornoway do Ullapoolu v tretí deň a z Ullapoolu do Worksopu autom.

Robin Hood County

Worksop je malé mesto s cca 40 000 obyvateľmi. Nachádza sa v okrese Nottinghamshire, ktorý sa taktiež volá "Robin Hood County". V okolí sú parky ako Sherwood Forest, Sherwood Pines, Rufford Country Park a taktiež Clumber Park. Clumber Park je známy alejou, po ktorej stranách sú vysadené lipy a táto aleja je najdlhšou alejou tohto druhu v Európe. Najväčším lákadlom regiónu je veľmi známy Sherwood Forest, ktorý priťahuje legendou o Robinovi Hoodovi. Okrem známej legendy tam taktiež môžete nájsť dub (Major oak), ktorého vek sa odhaduje na 800 až 1000 rokov. Niečo menej ako 30 minút trvá cesta z Worksopu autom do Sheffieldu. Z druhej strany Sheffieldu je The Peak District National Park, ktorý istého času bol druhým najnavštevovanejším parkom na svete.

Trajektom do Castlebay

V piatok (17. 6. 2011) o štvrtej ráno sme vyrazili z Worksopu do Obanu na Forde Transit. Boli sme štyria. Dvaja šoféri: Dave a Debra a ja s Harrym sme mali so sebou bicykle, na ktorých sme sa chceli pokúsiť prejsť z Castlebay do Port Nis za 24 hodín. Oban je prístavné mesto, nachádzajúce sa na západnom pobreží Škótska. Ako väčšina miest v Škótsku, aj tam sa nachádzajú "destileries" na whisky, ktoré lákajú nielen turistov z Anglicka ale aj ľudí z celého sveta. Pred tým ako sme sa nalodili na trajekt, sme sa prešli po meste. Keďže počasie nebolo najlepšie, tak sme zbytočne nemokli na daždi. Podarilo sa nám nájsť malý bufet, kde sme sa najedli. Dali sme si "English breakfast" čo je slanina, volské oko, pečené paradajky, pečené huby, toast s maslom, klobása a k tomu samozrejme šálka čaju.

Spoločnosť, ktorá premáva medzi vnútrozemím Škótska a okolitými ostrovmi sa volá Calmac. Lístky som rezervoval tri mesiace dopredu, ale ako som zistil, trajekty nie sú až tak preplnené aj napriek letným mesiacom. Odchod trajektu bol o 13.40 h. Počasie nám veľmi neprialo. Pršalo a bolo chladno. Trajekt z Obanu do Castlebay trval 5 hodín. Počas prvých štyroch hodín plavby bolo zamračené a hmlisto, ale o to viac sme boli prekvapení, keď sa vyjasnilo a po prvýkrát sme uvideli The Outer Hebrides. Bol to úžasný zážitok, ktorý si určite ešte dlho budem pamätať. Pri príchode do Castlebay, trajekt prechádza okolo Kisimul Castle, ktorý sa nachádza v zálive. Pri pohľade z trajektu je možno vidieť domy, ktoré sú roztrúsené po celom ostrove Barra. Po príchode do Castlebay sme sa hneď ubytovali v hosteli Dunard. Debra zarezervovala hostel v predstihu. Dlho netrvalo a našli sme našu izbu, kde sme sa všetci zložili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Slnko bolo ešte vysoko, tak sme sa vybrali do okolia. Podarilo sa nám nájsť prekrásne pláže na maličkom ostrove Vatersay oproti Castlebay. Cestou sme videli zopár pamätníkov z 2. svetovej vojny, čo sme boli dosť prekvapení, že aj na takýchto vzdialených miestach prebiehali boje počas vojny. Po príchode naspäť do hostela, sme sa najedli a porozprávali ako to urobíme počas nasledujúceho dňa.

Cez šesť ostrovov

V sobotu (18. 6. 2011) ráno sme vyrazili o 5.00 h spred hostela. Harry a ja na bicykloch a Dave s Debrou nás doprevádzali na Forde Transit. Pred sebou sme mali šesť ostrovov: Barra, South Uist, Benbecula, North Uist, Harris a Lewis. Ostrov Barra sme prešli za dosť krátky čas, keďže to bol začiatok nášho dobrodružstva a mali sme celú cestu pred sebou. Spočiatku nám počasie veľmi neprialo. Bolo zamračene a trocha mrholilo. Keďže Škótsko je veľmi známe svojim často sa meniacim počasím, tak sme boli pripravení na každú jeho zmenu. Hneď zopár metrov od hostela nás čakalo menšie stúpanie, kde Harry poznamenal, že podľa mojich slov, ostrov Barra mal byť "flat", čo v slovenčine znamená rovinatý terén. Pousmial sa a obaja sme úspešne zdolali prvé stúpanie. Tí čo ma poznajú, vedia o čom hovorím.

Cesta na ostrovoch je veľmi úzka, zvyčajne len pre jedno auto s miestami (Passing places) na obchádzanie pre dve auta. Pri čakaní na trajekt (kompu) sme videli v diaľke letisko, ktoré má ako jediné na svete pristávaciu plochu na piesočnatej pláži a lety sú naplánované dopreda. Pri čakaní na kompu sme sa posilnili. Debra s Davom pripravili pečenú slaninu, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrá voľba. Je trocha na škodu, že sme nepočítali, koľko sendvičov sme v ten deň zjedli, ale určite by to bol rekord! Plavba kompou trvala niečo menej ako hodinu. Za tento čas sme sa osušili a prezliekli. Po vylodení sme zbytočne nestrácali čas. Ostrovy Eriskey a South Uist spája zvýšená cesta, ktorá v preklade znamená "causeway". Takýchto prepojení ostrovov je po ceste z Castlebay do Port Nis viacero.

Po príchode na ostrov South Uist sa počasie našťastie umúdrilo. Mračná sa rozpadli a slnko nás hrialo celou cestou až na ostrov Lewis. Na toto dobrodružstvo sme boli dobre pripravení aj po technickej stránke. So sebou sme mali jeden náhradný bicykel a väčšinu náhradných dielov. Ale ako som zistil hneď ráno pred hostelom, tak napr. všetky 3 pumpy boli použiteľné len na Harriho bycikel. Ostrov South Uist je veľmi málo osídlený, ale aj napriek tomu sa nám podarilo natrafiť na autoservis, kde nám s ochotou pomohli. Na tomto ostrove sme si taktiež všimli, že aj napriek tomu, že domy sú po ostrove roztrúsene len sporadicky, tak kostolov je tam dosť. Ostrovy sú rozdelené aj podľa vierovyznania. Ľudia žijúci na ostrovoch Barra, South Uist a Benbecula sú väčšinou katolíckeho vyznania a ľudia žijúci na ostrovoch North Uist, Harris a Lewis sú evanjelického vyznania.

Na ostrove Benbecula sme sa zastavili pri Kildonanskom múzeu, kde sme natrafili na jednu budovu, ktorá bola premiestnená z dediny Uskevagh na terajšie miesto Kildonan. V roku 1998 táto budova slúžila aj pre Sheffieldskú Univerzitu na jeden z jej projektov na ostrovoch.

Pri prechode ostrovom North Uist sme šli okolo jazier, pri ktorých boli značky, upozorňujúce na prechod vydier. Žiadnu som nevidel a myslím, že ani Harry, Dave a Debra žiadnu nezbadali. Z Lochmaddy do Newtonferry sme mali možnosť vidieť prekrásne výhľady na more s tyrkysovou farbou. Neďaleko Newtonferry nás čakal druhý trajekt na cestu do Port Nis. Trajektom sme sa dostali z Berneray do mestečka Leverburgh, ktoré sa nachádza na ostrove Harris.

Prekrásne pláže v objatí hôr, biely piesok, tyrkysová farba mora a modrá obloha nás sprevádzali celým ostrovom Harris. V okolí miest Northton a Seilebost sa nachádzali rozľahlé piesočnaté pláže. Najťažší úsek celej cyklotúry sa nachádzal medzi mestami Ardhasaig a Stornoway, ktoré je hlavnou lokalitou na ostrove Lewis. Pri príchode do Stornoway sa pomaly začalo stmievať. Do Port Nis sa nám podarilo prísť 15 minút po polnoci v nedeľu ráno. Z Castlebay do Port Nis to bolo 265 km. Našim zámerom bolo prejsť trasu za čo najkratší čas, ale týždeň strávený na ostrovoch, by bolo určite ideálny.

Zhrnutie

Ostrovy The Outer Hebrides nepatria medzi najnavštevovanejšie miesta vo Veľkej Británii. Tým, že sa tam dá dostať len trajektom, je tam veľmi malá premávka a podľa môjho názoru je to ideálne miesto na cykloturistiku. Samozrejme za predpokladu, že je pekné počasie! A to, že je tam 22 hodín denné svetlo počas letných mesiacoch, je len veľké plus.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek