Cyklotúra

Chorvátsko - polostrov Istria

22.12.11
Chorvátsku Istriu ako letnú dovolenkovú destináciu nikomu predstavovať netreba. My sme sa sem vybrali v polovici septembra, keď tlaková výš sľubovala teplé, ešte stále letné, slnečné počasie a tešili sme sa na kľud mimo hlavnú turistickú sezónu. Našu cestu sme zamerali na západné pobrežie Istrie, od Umagu po Limski kanal.

Cyklistov je na Istrii veľmi veľa. Môžeme ich rozdeliť na dve skupiny. Prvá používa bicykel na dopravu od svojho stanu, obytného prívesu, apartmánu do mestečka, obchodu, na trh, na pláž. Nosí šiltovku a šortky. Z košíka na nosiči jej trčí prevažne chlieb, noviny, karimatka alebo fľaša vína. Druhá má na hlave prilbu, nosí cyklistické nohavice a v cyklotaške má foťák, mapu a plavky. Prvá skupina väčšiu časť dňa strávi na pláži a večer odchádza bicyklom na promenádu v mestečku, kde obsadí stoličky reštaurácii, cukrárni, kaviarní a barov. Druhá skupina cez deň morduje telo jazdou po cestách necestách, občas zablúdi, zastaví sa v peknej konobe, podvečer sa okúpe v mori, zje dvojitú zmrzlinu a večer sedí v kempe, triedi fotky, a v duchu si premieta film práve prejdenej túry. Zaspáva v čase, keď prvá skupina práve rozmýšľa, či si dá po večeri dezert alebo radšej zmrzlinu. Obe skupiny cyklistov si svoju dovolenku na Istrii užijú naplno.

My sa väčšinou radíme do druhej skupiny. Bez problémov sa však priznám, že na Istrii sme niektoré dni trávili ako cyklisti prvej skupiny. Cyklonohavice som zamenila za šortky, cyklotašku som odložila a namiesto nej sa mi na riaditkách bicykla húpala igelitka s hroznom zo stánku na kraji kempu. Na bicykli sme chodili na objavné výjazdy popri pobreží. Deň sme trávili prevažne kúpaním sa v teplej lagúne kempu, relaxom pod voňavými borovicami, popíjaním miestneho vínka.

Z mestečka do mestečka sa dá pekne dostať stále popri pobreží, využívajúc cestičky a chodníky vedúce cez turistické základne, kempy, prístavy a maríny. Väčšinou sú na bokoch otvorené pre peších, kadiaľ sa na bicykli dá bez problémov prejsť. Všade sa dá použiť pláž, či bazén bez platenia, je tu dostatok občerstvenia, stánkov s ovocím. Prepojenie do mestečiek býva večer osvetlené.

Základňa číslo 1: Umag – camping Stella Maris

Umag je chorvátske najsevernejšie letovisko, ktoré bolo až do roku 1954 súčasťou talianskeho Terstu. Dych Talianska je tu cítiť všade. Názvy mestečiek sú v oboch jazykoch. Na recepcii sme obdržali aj cyklomapu okolia. Viaceré informácie sme mali už vygooglené z domu.

Trasy sú rozdelené na bežné trasy a MTB. Bežné používajú existujúcu cestnú sieť, kde bola v septembri ešte veľmi čulá premávka. MTB sú vedené po cestách, necestách, kopčekoch, pomedzi vinice, malé viesky, tesne popri pobreží. Vďaka tomu je zážitok omnoho silnejší a aj telo viac unavené. Všetky vyznačené trasy sú zokruhované, navzájom sa pretínajú, resp. chvíľku idú súbežne, aby sa zasa rozdelili. V severozápadnej časti Istrie vzhľadom na profil sa pohybujú v nadmorskej výške 0 – 200 metrov nad morom. Terén je hodne zvlnený. Povrch je asfalt, makadam, udupaná červená hlina v rôznych kombináciach. Stačí trekový bicykel. Na mape sú vyznačené aj možnosti stravovania, mnohé z nich však fungujú iba večer. Vzhľadom na nie veľké vzdialenosti späť k pobrežiu hladom neumriete, stačí nejaké ovocie. Je potrebná veľká fľaša vody.

K najstaršiemu majáku Jadranu

Prvú vychádzku sme smerovali severne od Umagu. Je dobre nad 30 stupňov, tak veru lámať rekordy asi nebudeme. Prešli sme pobrežím cez turistické strediská Stella Maris a Katoro, ktoré ponúkajú široké športové vyžitie. Potom indiánskym chodníkom tesne pri mori (rozumej neupraveným úzkym chodníkom) okolo najstaršieho majáka Jadranu, ktorý svieti námorníkom od roku 1818, do dedinky Savudrija. Tu nás zmáha hlad, pri konobe rozmýšľame kam s bicyklom. Starší pán, zjavne majiteľ, nás cez okno uistí, že má naše bicykle na očiach. Dôverujeme mu a dáme si "lignje pržene a crno vino".

Cez okno pozorujeme ospalé horúce popoludnie. Ďalej od mora stúpame dosť do kopca kamenistou cestou až sa nám otvorí krásny výhľad na Piranský záliv (Piranski zaliv). Po ľavej ruke zakývame kostolnej veži na nábreží slovinského Portorožu. Na hrebeni ponad kemp v Kanegre stretávame hasičov (vatragasci), s úsmevom nám kývajú zo zjavne klimatizovanej kabínky auta. Stáčame sa do vnútrozemia, pretneme Parenzanu a pokračujeme bežnou cestou zvlneným terénom cez viacero dediniek až vchádzame do centra Umagu. Na nábreží je veľmi živo. Necháme sa strhnúť masou radosti, zjeme zmrzlinu, vychutnávame atmosféru a potom utekáme do pokoja kempu. Pod borovicami otvoríme fľašu červeného vínka a relaxujeme. Máme za sebou 36 km, možno 300 m prevýšených, vďaka teplu a možno aj vínu to cítime trochu inak.

Pestré všeličo

Na druhý deň si dáme vnútrozemský okruh – spojíme viaceré trasy z mapy a namixujeme si pestré všeličo. Trochu asfaltu, trochu kamennej cesty, trochu červenej hliny úrodných viníc, olivové háje práve vysadené, strapce hrozna a oberači, veľké plochy viníc, malé osady s kikiríkajúcimi kohútmi, prasiatka na ražni a autobusy plné turistov, vozík ťahaný koníkmi a naložený hroznom, nové domy, nové cesty, staré kostolíky, výhľady a hlavne božský kľud na skok od zaľudneného pobrežia. Okruh dotáčame popri pobreží, okúpeme sa v kempe Park Umago. Večerné triedenie fotiek ukazuje, že sa tu nedá nudiť.

Základňa číslo 2: Vrsar - camping Valkanela

Aj v tejto časti sme našli tiež veľa cyklisticky zaujímavého. Reliéf je tu miernejší ako medzi Umagom a Novigradom. Pohybovali sme sa v nadmorskej výške do 100 m n. m. Pestuje sa tu najmä vinič a olivy.

Vrsar

Prvé popoludnie len mapujeme okolie. Z kempu do Vrsaru vedie cyklochodník, ktorý je aj večer osvetlený. Mestečko má malebné kamenné centrum na kopci a pri mori kopu hotelov, kempov, reštaurácii a stánkov s väčšinou nepotrebným všeličím. Uličky sú úzke a kamene stáročiami úplne hladké. Výhľady úžasné. Pomotáme sa vo všetkých uličkách, nájdeme sympatické infocentrum aj s použiteľnou mapou. Potom popri pobreží cez nadväzujúce kempy chodníkom tesne popri vode prejdeme až k ústiu Limskeho kanála. Tu pozorujeme nádherný západ slnka z terasy s pohárom pivka v ruke. Nádhera. Opäť sa presvedčíme, že vďaka bicyklu vidíme oveľa viac, ako by sa nám podarilo pešo. Späť sa vraciame cez prepojené kempy a tak nám neujde večerný život jeho dočasných obyvateľov, voňavé grilované dobroty, šantiace deti, podriemkavajúci dovolenkári.

Limski záliv

Miestna mapa nám odporúča ECO trail z Vrsaru k Limskému zálivu. Dáme sa zlákať. Z kempu ideme do Vrsaru, tu bez problémov nájdeme odbočku. Nesmieme sa čudovať, ak v mape máme trasu červenou farbou a v reále sú značky modré. Mestečko opúšťame asfaltkou pomedzi nové olivovníky, ďalej už kamenistou cestou, ktorá vedie krásne lesom. Oceňujeme to najmä kvôli horúcemu počasiu, chládok stromov berieme ako bonus navyše. Po možno 8 kilometroch sme pri tabuľke, ktorá nás láka do pirátskej jaskyne. Podľa mapy chodník klesá k zálivu, preto obozretne parkujeme bicykle medzi stromy a ďalej ideme pešo. Chodník sa mení na schody s dreveným zábradlím.

Po niekoľkých desiatkach metroch sme pri jaskyni, ktorú si miestni podnikavci premenili na bar. Sme možno 30 metrov nad hladinou zálivu a chvíľku sa čudujeme, ako je tu živo. Veď na cyklochodníku bolo mŕtvo. Rozuzlenie je veľmi jednoduché. Pod jaskyňou je niekoľko drevených mól, kde pristávajú výletné lode z Vrsaru a privážajú turistov. Tí tu majú dvojhodinovú pauzu na občerstvenie, či prípadné okúpanie. My tiež neohrdneme studený nápoj. S veľkou radosťou opúšťame ľudské mravenište a vraciame sa do pokoja lesnej cesty. Po ďalších cca 5 km sa vynoríme z lesa pri zrúcanine starého kláštora, podľa ktorého aj obec nesie meno Kloštar. Neobídeme Bike point – konobu, kde ochutnáme pršut (sušená šunka), ovčí syr, olivy a pohár vína. Späť sa vraciame po súbežnej ceste. Celý okruh späť do Vrsaru má niečo cez 20 km, vedie lesom s prevýšením cca 100 metrov. Nakoľko je to ECO trail, nečakajte asfaltku. Neprekáža, kamenistá cesta je dobre upravená, dosť široká. Vrelo ju odporúčame. Po návrate sa ponoríme do teplej vody lagúny nášho kempu a vychutnávame zaslúžený relax. Dáme si vínko a scrable.

Okruh do Poreču: tam cez vnútrozemie a späť popri mori

Funtana – smer Fuškulin – Flengi – Jasenovica – Fuškulin – Stariči – Valkarin – Garbina – Žatika - Poreč – Plava Laguna – Zelena Laguna – Biela uvala – Funtana - Valkanela

Najprv okolo krásne vysadených nových vinohradov. V dedinke Flengi vidíme práve nakladať prasiatko do grilu. Dedinka je malá, nikde žiadny hotel, pre koho to asi bude. Potom sme pochopili. Tu sú plánované zastávky autobusov s turistami v rámci celodenných výletov. Rozvoj je tu vidieť na každom kroku. V nasledujúcej Jasenovici je veľa nových domov a dokončujú novú cestu. V Stariči je malé kamenné námestie na kopci, motá sa tu zopár turistov, inak je tu veľmi ospalo. Práve čas na kávu. Do Poreču sa dostaneme po bežných cestách okolo najmodernejšieho smetiska za veľkým pletivovým plotom.

Poreč patrí k najväčším letoviskám na Jadrane, má krásne pobrežné centrum vrátane prekrásnej kamennej promenády. Pešia zóna ukrýva niekoľko pamiatok z rímskych čias alebo palácov z čias vlády Benátčanov. Len 400 m od pobrežia je malý ostrov Sveti Nikola, kde je veľa ubytovacích možností. Naspäť do kempu prechádzame cez niekoľko kempov, zastavíme sa okúpať a aj na dobrú zmrzlinu. Posledný úsek je úplne nová prímorská cyklocesta s osvetlením až do Funtany, ku kostolu z roku 1621 - Župna crkva sv. Bernarda. A že sme výlet ukončili opäť a zasa kúpaním v našej lagúne asi ani netreba dodávať.

Parenzana – chodník zdravia a priateľstva

Cyklistickou chuťovkou, ktorú sme z časových aj poveternostných dôvodov nestihli ochutnať je Parenzana. Súčasná MTB trasa z Kanegri na hranici so Slovinskom do dediny Vižinada meria 61 km s prevýšením cca 600 m. Je to cesta po bývalej železnici v minulosti spájajúcej Terst a Poreč. S jej pomocou sa dopravovalo víno, olivy, olivový olej, soľ, ovocie z poloostrova do vnútrozemia Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorej bola Istria súčasťou. Železnica fungovala od roku 1902. Posledný vlak ňou prešiel 31. augusta 1935. Po 73 rokoch boli niektoré stanice zachované, niektoré sa zmenili na obytné domy. S finančnou podporou EU bola táto trasa zreštaurovaná, viadukty a mosty opravené a slávnostne bola otvorená 10. mája 2008. Každoročne sa v septembri organizuje amatérsky pretek, v roku 2011 na 24. september. Ak ju niekto absolvoval, nech sa s nami podelí o informácie. Práve kvôli Parenzane mám v kalendári v roku 2012 už dopredu na september predplánovanú dovolenku na Istrii.

Záver

Môžem s radosťou konštatovať, že Istria je v každom smere bike-friendly a stráviť tu peknú cyklodovolenku môže každý, či už patrí do prvej alebo druhej skupiny cyklistov resp. z jednej skupiny do druhej migruje podľa práve aktuálnej chuti, presne tak ako sme to robili my. Pre rodiny s deťmi je to raj s veľkým R.

Užitočné odkazy

www.istria-bike.com
www.istra.hr


 
 
Najnovšie články autora
 
Recenzia Príbehy vrchov Dnes by som vám rada predstavila pomerne čerstvú publikáciu z vydavateľstva DAJAMA Príbehy vrchov, ktorej autorom je Marián Grebáč. Kto si v … » celý článok 12/12/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Od hradu k hradu – 2. diel Keď vytiahnem z knižnice akúkoľvek knižku o hradoch a zámkoch, malý Kubko je hneď pripravený na spoločné čítanie. A tak kúpa 2. dielu knižky Od hradu k hradu z edície po Slovensku od vydavateľstva Dajama nebola žiadna náhoda. V pravom hornom rohu má ikonku turistu aj cyklistu. Nápad spojiť pre hradomilov do jedného celku dva rôzne hrady, zrúcaniny či ruiny, je zaujímavý nielen návštevou stavieb voňajúcich históriou, no zároveň aj možnosťou absolvovať pešiu túru či zabrať do pedálov bicykla. 19/09/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Recenzia Najkrajšie cyklookruhy 2. diel Poznáte už dlhšie moju slabosť na knižky, mapy, atlasy a ďalšie tlačoviny voňajúce novotou. Do kníhkupectva chodím najradšej sama a nikdy neodídem naprázdno. Neobídem stojany s turistickými knižkami. Všetko nové si prezriem a vždy nájdem dôvod na kúpu. Naposledy som si moju cykloturistickú knižnicu obohatila o druhý diel Najkrajších cyklookruhov od vydavateľstva Dajama. V knižnici mám samozrejme aj prvý. 21/06/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo … » celý článok včera Soňa Mäkká Publicistika
MTB Okolo Vršatca z Ilavy Severnú časť Bielych Karpát som navštívil viackrát, zväčša ako peší turista. Tentokrát som sa sem vrátil na bicykli, nakoľko ma inšpiroval článok v Krásach Slovenska (č. 9 - 10 / 2019), kde mal názov "K bradlovej kráse". No a po prejdení trasy ju taktiež odporúčam. 14/11/19 Milan Kiac Biele Karpaty
Rada S rádiostanicami PMR na horách ešte bezpečnejšie S prenosnými rádiostanicami je zábava a sú tiež praktické. Hodia sa ako doplnok voľnočasových aktivít, v pracovnom nasadení, pri komunikácii medzi autami pri cestovaní. Skrátka komukoľvek, kto potrebuje rýchlo a bezplatne komunikovať s ostatnými na relatívne krátku vzdialenosť bez toho, aby musel vytáčať telefónne číslo, čo je mnohokrát veľmi otravné. 08/11/19 Rudo Madár Bezpečnosť

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Chorvátsko - polostrov Istria 09/01/12 08:23 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Chorvátsko: polostrov Istria (poluotok Istra)
  • Nadmorská výška
    • min: 0 m n. m.
  • Náročnosť
    • 3
  • Doprava
    • trekový alebo horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.34